Vrcholový šport sa v súčasnosti už neberie len ako voľnočasová aktivita, no nie je to až tak dávno, keď profesionálni futbalisti či hokejisti trénovali až po 8-hodinovom pracovnom čase. Šport neustále a rýchlym tempom napreduje, a to aj vďaka takým, ako sú Ivan Grega a Tomáš Selmeci, žiaci Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach. Streľba a skórovanie v ľadovom hokeji ich zaujali nielen v televízii a na samotnom ľade. Podnietili ich na hlbší výskum, vďaka čomu sa s prácou s rovnakým názvom umiestnili v 38. ročníku Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) v kategórií Problematika voľného času na tom najvyššom stupni.
Katarína Sládečková: Ivan, Tomáš, prečo ste sa rozhodli pre spoluprácu v SOČ?
I. Grega: „Mal som predstavu o tom, akú prácu som chcel urobiť. S Tomášom sme už piaty rok spolužiaci. Vedel som teda o jeho kvalitách a navrhol som našu spoluprácu. Potom to už klapalo.“
K. S.: Venujete sa sami aktívne nejakému športu?
T. Selmeci: „Pred nástupom na strednú školu som hrával basketbal. Sedem rokov som aktívne reprezentoval mesto Rožňava v Slovenskom pohári. Momentálne ma viac ako šport zaujíma informatika a programovanie.“
I. Grega: „Hrám hokej odmalička, momentálne hrám ligu juniorov v Michalovciach.“
K. S.: Takže je zrejme jasné, komu napadla téma.
I. Grega: „Áno, táto téma napadla mne. Už dlhšie som o tom premýšľal a na začiatku štvrtého ročníka som si povedal: ,Prečo nie teraz.‘ Tak som o svojom nápade povedal Tomášovi, vysvetlil som mu, aká bude jeho úloha a pustili sme sa do toho.“
K. S.: Aký bol cieľ vašej práce?
T. Selmeci: „Naším hlavným zámerom bolo pozrieť sa na situácie, z ktorých padajú v ľadovom hokeji góly a rozanalyzovať ich. Následne sme chceli nájsť spôsoby, ako zefektívniť tréningový proces a teda dosiahnuť, aby mužstvo premenilo viac striel. Hokej sa predsa hrá na góly. Kto dá viac gólov, vyhrá. Je to jednoduché.“
K. S.: Znie to jednoducho, ale v skutočnosti to tak určite nie je. Použili ste nejaký špeciálny program na spracovanie dát?
T. Selmeci: „Na analýzu zápasov sme hľadali program, ktorý by vyhovoval našim potrebám. Žiadny takýto program na trhu nebol, tak sme si povedali, že bude najlepšie, ak si ho vytvoríme sami. Výhodou toho bolo aj to, že sme si ho mohli prispôsobiť na naše potreby. Výroba takéhoto programu nám zabrala asi 3 mesiace s tým, že sme si ho podľa potrieb priebežne upravovali.“
K. S.: Ako ste ďalej postupovali?
I. Grega: „Získali sme videozáznamy zápasov od Slovenského zväzu ľadového hokeja prostredníctvom môjho klubu HKM Michalovce. Keď sme mali k dispozícii zápasy, začali sme s analýzou videa. To bolo treba robiť ručne – pri každej strele záznam zastaviť, pretočiť naspäť a zaznamenať vybrané ukazovatele. Počas tohto procesu sme tiež spätne prehodnocovali určité nástroje analýzy a priebežne ich zlepšovali. Spracovanie jedného zápasu trvá zhruba tri hodiny čistého času. Celkovo sme zanalyzovali 5 zápasov jedného kola, to znamená 10 mužstiev, 177 hráčov a 373 streleckých pokusov. Pri každom streleckom pokuse sme zaznamenali 8 nezávislých ukazovateľov. Po získaní dát sme prešli k analýze.“
T. Selmeci: „V programe sme zaznamenávali rôzne ukazovatele, a to konkrétne: Miesto, odkiaľ bola strela vystrelená, ak bola úspešná, tak pozícia v oblasti bránky, kde gól padol. Čas od získania puku, stav hráčov na ľade, či bola strela vystrelená s prípravou, alebo bez prípravy a typ strely, či už švih, príklep, dorážka, alebo teč. Vďaka filtrom, ktoré sme si do programu vbudovali, sme mohli podľa týchto ukazovateľov vyvodzovať výsledky. Napríklad po zadaní času od získania puku do troch sekúnd sme mohli vidieť, že gólov padlo oveľa viac, ako keď sme čas posunuli od troch do desiatich sekúnd.“
K. S.: Akú vekovú kategóriu ste analyzovali a prečo?
I. Grega: „Analyzovali sme zápasy slovenskej juniorskej extraligy. Táto kategória je na rozhraní mládežníckych kategórií a seniorskej úrovne. Jej hráči sa hokeju venujú už dlhý čas, sú technicky zdatní a mentálne vyvinutí.“
K. S.: Čo preukázali výsledky vašej práce?
I. Grega: „Najvýznamnejšie zistenia boli, že najvyššia úspešnosť zakončenia je z priestoru blízko pri bráne a v prvých troch sekundách držania puku. Následne efektivita streľby klesá. Ďalším zaujímavým zistením je to, že najviac gólov je dosiahnutých bez prípravy. Hokej sa v posledných rokoch veľmi zmenil. Už nepadajú krásne góly po desiatkach prihrávok…“
K. S.: Sú, resp. budú výsledky vašej práce aplikované do tréningového procesu nejakého mužstva? Do akej miery mu môžu pomôcť?
I. Grega: „Na základe týchto výsledkov sme vyvodili závery a odporúčania na implementáciu do tréningovej praxe. Tieto poznatky môžu využívať tréneri pri príprave tréningového procesu. Ako príklad sme vytvorili zbierku piatich názorných cvičení, ktoré prakticky využívajú tieto zistenia. Výsledky tohto výskumu som zdieľal s vedením mužstva HKM Michalovce, v ktorom pôsobím. Tréneri sú tam otvorení novým progresívnym veciam a snažia sa hľadať možnosti, ako pomôcť mužstvu. Z našej analýzy priamo vyplýva, že zameranie na veci, na ktoré sme poukázali, zlepší výsledky mužstva.“
K. S.: Nerozčuľujú vás teraz pri pohľade na ľadový hokej niektoré veci oveľa viac po tom, čo ste sa venovali tomuto výskumu?
I. Grega: „To by som nepovedal. Hokej je o chybách. Mužstvo, ktoré ich spraví menej, vyhrá. Mužstvá, ktoré sa naučia využívať tieto spomínané veci, získajú výhodu. Hokej má určité mantinely (aj hmatateľné, aj vo forme pravidiel), ale je to veľmi variabilná hra, pri ktorej treba rozmýšľať.“
K. S.: Tento školský rok maturujete, kam sa chystáte na VŠ?
T. Selmeci: „Ja by som sa rád ďalej venoval informatike a programovaniu. Preto som si vybral dve technické školy. Keďže milujem cestovanie a spoznávanie nových vecí, tak si podávam prihlášku do školy do Prahy a do Brna.“
I. Grega: „Mňa zaujíma veda a technika. Momentálne mám záujem o inžinierstvo, no neviem ešte, akej špecifickej oblasti by som sa chcel venovať. Vzhľadom na to, že som už bol prijatý na tri slovenské univerzity, hlásim sa aj do zahraničia. Sám som zvedavý, kde nakoniec skončím.“
K. S.: Ako hodnotíte svoju účasť na SOČ?
I. Grega: „SOČ mi dala veľa skúseností a zručností. Naučil som sa písať odborné práce a tiež prezentovať svoje myšlienky a zistenia. Myslím si, že tieto schopnosti využijem v ďalšom štúdiu a aj neskôr v živote. Som veľmi rád, že som sa do nej zapojil.“
T. Selmeci: „Pri tejto práci som zistil, že je dôležité, aby ťa bavilo to, čo robíš a aby si robil to, čo ťa baví. Ak sú tieto podmienky splnené, cieľ sa dá dosiahnuť s minimálnym sebazaprením a vynikajúcimi výsledkami. Súťažou sme prešli bez problémov a v spoločnosti úžasných ľudí.“
Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Foto: z archívu Selmeci, Grega
Uverejnil: MZ