„O presnej definícii stresu sa dodnes vedú diskusie,“ povedala nám v úvode rozhovoru Mgr. Eszter Bögi, PhD., vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie – DBT v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Na otázku Čo je stres a čo ho vyvoláva? E. Bögi ďalej uviedla: „Vo všeobecnosti hovoríme o strese ako o súbore reakcií organizmu na podmienky, ktoré ohrozujú rovnováhu/homeostázu organizmu. Stresory, teda podmienky ktoré vyvolávajú stres môžu mať rôzny charakter. Poznáme stresory, ktoré dokážeme vnímať, ako napríklad poranenie, krvácanie, chirurgické zákroky, ale aj rôzne psycho-sociálne stresory, ako sklamanie v láske, úmrtie blízkeho človeka atď. Na druhej strane máme stresory, ktoré sú nevnímateľné zmyslami, ako napríklad infekcie.“
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Existuje pozitívny a negatívny stres?
E. BÖGI: „Áno, v podstate áno. O eustrese hovoríme ako o pozitívnej záťaži organizmu. Je to typ stresu, ktorý v primeranej miere stimuluje jedinca napríklad k vyšším výkonom. Na druhej strane je distres, ktorý predstavuje nadmernú záťaž organizmu, ktorá môže jedinca poškodiť a vyvolať rôzne ochorenia a poruchy.“
M. B.: Ako vplýva chronický stres na človeka?
E. BÖGI: „Pri strese sa vyplavuje kortizol. Kortizol má svoju fyziologickú úlohu v organizme, avšak pri dlhodobom strese dochádza ku kontinuálnemu vyplavovaniu kortizolu, ktorý následne vyčerpáva organizmus. Dôsledky vyčerpania organizmu vnímame na viacerých úrovniach. Môže sa jednať o zníženú a oslabenú imunitu, zvýšený krvný tlak, o žalúdočné vredy atď. V súčasnosti zaznamenávame nárast pacientov, ktorí trpia depresívnymi, úzkostnými poruchami a inými psychickými ochoreniami, ktoré veľmi úzko súvisia práve s chronickým stresom.“
M. B.: Ako ovplyvňujú stresové situácie fungovanie mozgu?
E. BÖGI: „Hormón kortizol reguluje neuronálnu excitabilitu a aktivitu rôznych neurotransmiterových systémov. Avšak pri chronickom strese dochádza k dlhodobému vyplavovaniu kortizolu a to môže viesť k zmenám v štruktúre mozgu. Môže dochádzať k neuronálnej hyperexcitabilizácii alebo naopak k hypoexcitabilizácii niektorých nervových buniek. Podobne môže dochádzať k zníženiu aktivity niektorých neurotransmiterových systémov, ako napríklad serotonínu. Tieto zmeny sa môžu následne prejaviť vo forme psychických porúch a ochorení.“
M. B.: Podieľate sa na výskume správania zvierat. Mohli ste nás oboznámiť s niektorými zaujímavými zisteniami?
E. BÖGI: „Pri našej práci sa venujeme chronickému stresu počas gravidity. Skúmame, ako stres, ktorý prežívajú matky počas tehotenstva alebo aj pred tehotenstvom, ovplyvňuje vývin plodu. V našom laboratóriu máme zavedený model materskej depresie, v rámci ktorého u samíc potkana vyvolávame správanie podobné depresii. Následne počas gravidity ich liečime antidepresívami. Sledujeme vplyv materského stresu a antidepresívnej liečby u mláďat ihneď po pôrode, potom počas adolescencie a nakoniec aj počas dospelosti. Veľmi zaujímavým výsledkom našej skupiny je zistenie, že stres, ktorým potkanie samice boli vystavené ešte pred graviditou, ovplyvňoval vývin ich plodu, pričom dôsledky tohto pre-gestačného stresu sme videli ešte aj počas dospelosti ich potomkov.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Mgr. Eszter Bögi, PhD., študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor živočíšna fyziológia a etológia. V roku 2016 získala doktorát v odbore farmakológia na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Od roku 2016 pracuje ako vedecká pracovníčka v Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV. Podieľa sa na výskume vplyvu antidepresív počas gravidity a laktácie na potomkov. Venuje sa hlavne emocionálnemu, kognitívnemu a sociálnemu správaniu zvierat, pričom odchýlky v správaní koreluje so zmenami na úrovni mozgu. Za svoju prácu v preklinickom výskume získala viacero ocenení. Absolvovala stáže v Spojených štátoch a v Maďarsku. V Slovenskej akadémii vied sa okrem výskumu venuje aj popularizácii vedy a výučbe študentov.
S prednáškou na tému: Mozog v strese: Čo sa deje v našich hlavách, keď sme pod tlakom? vystúpi Mgr. Eszter Bögi, PhD., v Bratislavskej vedeckej cukrárni dňa 18. 6. 2019 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, v Bratislave (na Patrónke).
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: archív Mgr. Eszter Bögi, PhD.