Eszter Bögi: Nadmerný stres môže vyvolať rôzne ochorenia a poruchy

17. jún. 2019 • Biologické vedy

Eszter Bögi: Nadmerný stres môže vyvolať rôzne ochorenia a poruchy

„O presnej definícii stresu sa dodnes vedú diskusie,“ povedala nám v úvode rozhovoru Mgr. Eszter Bögi, PhD., vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie – DBT v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied v Bratislave. 

Na otázku Čo je stres a čo ho vyvoláva? E. Bögi ďalej uviedla: „Vo všeobecnosti hovoríme o strese ako o súbore reakcií organizmu na podmienky, ktoré ohrozujú rovnováhu/homeostázu organizmu. Stresory, teda podmienky ktoré vyvolávajú stres môžu mať rôzny charakter. Poznáme stresory, ktoré dokážeme vnímať, ako napríklad poranenie, krvácanie, chirurgické zákroky, ale aj rôzne psycho-sociálne stresory, ako sklamanie v láske, úmrtie blízkeho človeka atď. Na druhej strane máme stresory, ktoré sú nevnímateľné zmyslami, ako napríklad infekcie.“

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Existuje pozitívny a negatívny stres? 

E. BÖGI: „Áno, v podstate áno. O eustrese hovoríme ako o pozitívnej záťaži organizmu. Je to typ stresu, ktorý v primeranej miere stimuluje jedinca napríklad k vyšším výkonom. Na druhej strane je distres, ktorý predstavuje nadmernú záťaž organizmu, ktorá môže jedinca poškodiť a vyvolať rôzne ochorenia a poruchy.“

M. B.: Ako vplýva chronický stres na človeka?

E. BÖGI: „Pri strese sa vyplavuje kortizol. Kortizol má svoju fyziologickú úlohu v organizme, avšak pri dlhodobom strese dochádza ku kontinuálnemu vyplavovaniu kortizolu, ktorý následne vyčerpáva organizmus. Dôsledky vyčerpania organizmu vnímame na viacerých úrovniach. Môže sa jednať o zníženú a oslabenú imunitu, zvýšený krvný tlak, o žalúdočné vredy atď. V súčasnosti zaznamenávame nárast pacientov, ktorí trpia depresívnymi, úzkostnými poruchami  a inými psychickými ochoreniami, ktoré veľmi úzko súvisia práve s chronickým stresom.“   

M. B.: Ako ovplyvňujú stresové situácie fungovanie mozgu?

E. BÖGI: „Hormón kortizol reguluje neuronálnu excitabilitu a aktivitu rôznych neurotransmiterových systémov. Avšak pri chronickom strese dochádza k dlhodobému vyplavovaniu kortizolu a to môže viesť k zmenám v štruktúre mozgu. Môže dochádzať k neuronálnej hyperexcitabilizácii  alebo naopak k hypoexcitabilizácii niektorých nervových buniek. Podobne môže dochádzať k zníženiu aktivity niektorých neurotransmiterových systémov, ako napríklad serotonínu. Tieto zmeny sa môžu následne prejaviť vo forme psychických porúch a ochorení.“

M. B.: Podieľate sa na výskume správania zvierat. Mohli ste nás oboznámiť s niektorými zaujímavými zisteniami?  

E. BÖGI: „Pri našej práci sa venujeme chronickému stresu počas gravidity. Skúmame, ako stres, ktorý prežívajú matky počas tehotenstva alebo aj pred tehotenstvom, ovplyvňuje vývin plodu. V našom laboratóriu máme zavedený model materskej depresie, v rámci ktorého u samíc potkana vyvolávame správanie podobné depresii. Následne počas gravidity ich liečime antidepresívami. Sledujeme vplyv materského stresu a antidepresívnej liečby u mláďat ihneď po pôrode, potom počas adolescencie a nakoniec aj počas dospelosti. Veľmi zaujímavým výsledkom našej skupiny je zistenie, že stres, ktorým potkanie samice boli vystavené ešte pred graviditou, ovplyvňoval vývin ich plodu, pričom dôsledky tohto pre-gestačného stresu sme videli ešte aj počas dospelosti ich potomkov.“

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Mgr. Eszter Bögi, PhD.Mgr. Eszter Bögi, PhD., študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor živočíšna fyziológia a etológia. V roku 2016 získala doktorát v odbore farmakológia na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Od roku 2016 pracuje ako vedecká pracovníčka v Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV. Podieľa sa na výskume vplyvu antidepresív počas gravidity a laktácie na potomkov. Venuje sa hlavne emocionálnemu, kognitívnemu a sociálnemu správaniu zvierat, pričom odchýlky v správaní koreluje so zmenami na úrovni mozgu. Za svoju prácu v preklinickom výskume získala viacero ocenení. Absolvovala stáže v Spojených štátoch a v Maďarsku. V Slovenskej akadémii vied sa okrem výskumu venuje aj popularizácii vedy a výučbe študentov.

S prednáškou na tému: Mozog v strese: Čo sa deje v našich hlavách, keď sme pod tlakom? vystúpi Mgr. Eszter Bögi, PhD., v Bratislavskej vedeckej cukrárni dňa 18. 6. 2019 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, v Bratislave (na Patrónke). 

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj foto: archív Mgr. Eszter Bögi, PhD.  

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Epigenetika sa venuje štúdiu mechanizmov zodpovedných za reguláciu expresie (prejavu) génov.
Zistite viac