Na Európskej noci vedy 2026 si návštevníkov získali aj humanoidní roboti Argus a Rhea

Európska noc vedy 2026 je za nami. Venovaná bola aj témam robotiky, výpočtovej technike, šifrovaniu a umelej inteligencii.

Jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy 2026 priniesol do Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny a Popradu opäť nadšenie pre vedu, výskum a technológie. Vedci a odborníci z rôznych oblastí výskumu i priemyslu prezentovali svoju prácu prostredníctvom stánkov, prednášok či workshopov.

Jubilejný ročník pod taktovkou organizátorov Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), Slovenskej akadémie vied (SAV), Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) a euBrief sa tento rok niesol v duchu témy Sila vedy: ako môžeme formovať našu budúcnosť. Program podujatia sa sústredil okolo troch prepojených tém, ktoré určujú hranice a možnosti nášho života v 21. storočí.

Jedna z nich bola venovaná informáciám, umelej inteligencii a slobode rozhodovania. Z portálu VEDA NA DOSAH sme si boli pozrieť stánky venované robotike, výpočtovej technike, šifrovaniu a umelej inteligencii, ktoré sa nachádzali na hornom poschodí bratislavskej Starej tržnice.

Srdcia návštevníkov si získali humanoidní roboti Argus a Rhea

Katedra aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave v stánku s názvom Humanoidné roboty: Z laboratória do reality prezentovala svoj výskum zameraný na interakciu robota s človekom. Súčasťou stánku bol aj robot NICO, ktorý dokáže odpovedať na jednoduché otázky a rozpoznávať objekty. Na Európskej noci vedy bol už viackrát, tento rok mal novú schopnosť, ktorá zaujala deti. „Pridali sme mu odpovedanie na otázky prostredníctvom QR kódu, pretože je tu veľký hluk,“ priblížila Kristína Malinovská z Katedry aplikovanej informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Najväčšou novinkou však boli dvaja humanoidní roboti čínskej značky Unitree Robotics, ktorým dali výskumníci mená Argus a Rhea. „Používame ich na výskumné účely, snažíme sa ich naučiť nové úlohy,“ uviedol kolega Kristíny Malinovskej Radovan Gregor, doktorand na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Výskumníci ich učia napríklad pomocou teleoperácie, pri ktorej človek predvádza pohyby a robot ich imituje. „My mu to predvedieme, on to zopakuje, zapamätá si to, nahrá si nejaký záznam z kamery, nahrá si tie pohyby.“

Cieľom vedcov je vyvinúť robota s ľudskejším a prirodzenejším prejavom. Ako nám vysvetlil Radovan Gregor, robotické systémy sa učia pomocou simulácií, posilňovaného učenia (Reinforcement Learning – RL), neurónových modelov videnie – jazyk – akcia (Vision-Language-Action – VLA) alebo ich kombináciou.

To, že vývoj v tejto oblasti napreduje veľmi rýchlo, demonštrovali aj dvaja modeloví roboti Argus a Rhea. Najnovšie modely už dokážu plynulo imitovať pohyby a ich schopnosti sa rýchlo zlepšujú. „Keď vidíte videá, tak tí roboti už vedia veľmi dobre behať a tancovať.“ Edu verzia, ktorú výskumníci používajú, je prispôsobená ďalšiemu vývoju a učeniu nových úloh. Roboti už nachádzajú uplatnenie aj v komerčnej sfére, napríklad pri komunikácii s ľuďmi či ako uvádzači v hoteloch.

Humanoidní roboti a ich využitie v praxi

Praktické využitie robotov a ich implementovanie do praxe prezentoval stánok Moderné trendy pre vzdelávanie spoločnosti KVANT, ktorá v tejto oblasti spolupracuje aj s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

„Tým, že chceme humanoidných robotov implementovať do praxe, sme identifikovali oblasti, pre ktoré by mohli byť už teraz zaujímaví,“ uviedol pre portál VEDA NA DOSAH Rastislav Mach zo spoločnosti KVANT. Podľa neho je využitie robotov na fyzické činnosti, ako je manipulácia či prenášanie predmetov v priemysle, ešte otázkou ďalšieho vývoja. Už dnes však možno robotom integrovať sofistikovaného hlasového asistenta so znalostnou databázou.

Ako príklad uviedol práve hotel. Robot môže poznať informácie o hoteli, navigovať návštevníkov, gestikulovať a reagovať na hlasové pokyny. „Vieme tiež personalizovať správanie. To znamená, že vníma, s kým sa rozpráva aj podľa tváre či hlasu. Vieme tak nastaviť, aby napríklad rozlišoval medzi hosťom a kolegom z personálu.“ Rastislav Mach vidí potenciál nielen v hoteloch, ale aj na podujatiach či v predajniach, alebo v múzeách a galériách, kde môže humanoid pôsobiť ako sprievodca. „Toto sú koncepty, ktoré sme vyvinuli, niečo z toho sme už uviedli aj do praxe,“ dodal. Humanoidní roboti už pritom nachádzajú uplatnenie aj na Slovensku. V Bratislave napríklad funguje hotel, v ktorom hostí víta práve takýto robot.

Superpočítanie pre super budúcnosť

V rámci témy informácie, umelá inteligencia a sloboda rozhodovania bola Slovenská akadémia vied zastúpená stánkom Superpočítanie pre super budúcnosť, ktorý reprezentovali odborníci z oddelenia vysokovýkonnej výpočtovej techniky Výpočtového strediska SAV z Centra spoločných činností SAV, v. v. i.

Čím sa superpočítač líši od bežného počítača? „Superpočítače sú mnohonásobne rýchlejšie ako normálne počítače. Vďaka tomu môžeme počítať veľmi zložitú matematiku, ktorá nám umožňuje napríklad vyvíjať nové liečivá, simulovať motory, šírenie rastlín na Slovensku a iné vedecké úlohy,“ priblížil pre portál VEDA NA DOSAH Miroslav Valčo z Výpočtového strediska SAV. Výpočtové stredisko poskytuje túto kapacitu ako službu vedcom a ústavom SAV, spolupracuje však aj so súkromným sektorom.

Moderné superpočítače sú umiestnené v serverovniach. Tvoria ich stovky fyzických serverov, ktoré sú navzájom prepojené a optimalizované s vysokovýkonným počítaním. „Navonok pripomínajú veľké oceľové skrine so zásuvkami, pričom v každej z nich sa nachádza jeden server. Spoločne tak vytvárajú jeden výkonný výpočtový systém,“ hovorí Miroslav Valčo.

Na Slovensku máme dva superpočítače – Devanu a Perun. Superpočítač Perun je rozdelený na dve fyzické časti, pričom jedna sa nachádza v Bratislave na Patrónke a druhá v Technickej univerzite v Košiciach. „Zmysel toho je taký, aby ho mohli vyžívať aj zamestnanci v regiónoch. Tie systémy sú prepojené a poskytujú agregátny výkon.“

Systém funguje na diaľku. Vedci pošlú svoje dáta prostredníctvom internetu, nastavia inštrukcie a počkajú na výsledky. „Môžete byť hocikde na svete, máme aj medzinárodné spolupráce,“ dodal na záver odborník na vysokovýkonnú výpočtovú techniku.

Ako sa skrývajú správy v digitálnom svete

Univerzita sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave sa predstavila stánkom Kryptolab – Ako sa skrývajú správy v digitálnom svete. Odborníci návštevníkom pomocou interaktívnej ukážky predstavili symetrické šifrovanie, pri ktorom sa na šifrovanie aj dešifrovanie používa rovnaký tajný kľúč.

„Symetrické šifrovanie funguje na princípe matematického algoritmu, pričom si treba zvoliť taký, ktorý je modernejší a používa dostatočne bezpečné matematické prepočty. Našu správu, napríklad Po škole idem na ihrisko, vieme zašifrovať tak, že si zvolíme dostatočne dlhé a jedinečné heslo. Keď správu pomocou algoritmu zašifrujeme, dostaneme zamknutú podobu, ktorá je bez znalosti hesla prakticky nečitateľná. Ak zmeníme čo i len jeden znak pôvodnej správy, výsledná šifra sa pri moderných šifrovacích algoritmoch výrazne zmení,“ vysvetlil princíp symetrického šifrovania Nicolas Búčik z Fakulty prírodných vied UCM v Trnave.

Problémom symetrického šifrovania je bezpečné odovzdanie kľúča druhej osobe. Ak sa má poslať online, existuje riziko, že ho uvidí aj niekto iný. Tento problém rieši asymetrické šifrovanie, ktoré využíva dvojicu kľúčov – verejný a súkromný.

Dokáže šifru prelomiť umelá inteligencia?

Zaujímalo nás, či by takúto šifru dokázala prelomiť umelá inteligencia. „Umelá inteligencia nie, pretože ide o matematický problém. Ak nemáme kľúč, jediná šanca pri moderných šifrách je skúšať rôzne kombinácie, až kým nenájdeme tú správnu. Toto je veľmi náročné aj pre súčasné počítače, pretože existuje obrovské množstvo kombinácií. Pokojne by teda prelomenie šifry mohlo trvať aj 50 – 60 rokov,“ uviedol odborník.

Útočníci preto podľa neho využívajú iné možnosti. Ako príklad uviedol situáciu, keď niekto používa agenta umelej inteligencie na automatizáciu a optimalizáciu toku e-mailových správ. Útočníci môžu do e-mailu vložiť skrytú inštrukciu, ktorú AI agent po prečítaní vykoná, pretože nedokáže rozlíšiť, že ju nemá vykonať. „Je to niečo, čo stále nie je úplne vyriešené, lebo ak umelej inteligencii raz dáme právo na posielanie e-mailov, nevieme ju na 100 percent naučiť rozpoznať, čo je útok a čo je legitímna inštrukcia.“

Podľa odborníka je preto veľmi dôležité, aké prístupy AI agentom v našom počítači povolíme.

Problematické algoritmy sociálnych sietí

Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) bol zastúpený tromi stánkami – Zodpovedná a dôveryhodná AI, Hovorme o AI a (Dez)informácie a algoritmy sociálnych sietí.

V stánku (Dez)informácie a algoritmy sociálnych sietí výskumníci z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií prezentovali výskum zameraný na audit sociálnych sietí. V tomto konkrétnom prípade skúmali, ako sa správa Tiktok smerom k deťom a mladistvým a či sociálna sieť dodržiava európsku legislatívu, ktorá zakazuje sociálnym sieťam odporúčanie obsahu. „Zistili sme, že Tiktok porušuje európsku legislatívu a využíva algoritmus tak, aby deti zasahoval viac, ako mu je povolené,“ uviedol Matej Mosnár z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý realizoval tento výskum.

Výskumníci vytvorili automatizované účty s rôznymi záujmami a sledovali, aké reklamy sa na Tiktoku počas používania zobrazovali a do akej miery boli personalizované. „V kontexte, v ktorom sme sa na to pozerali my, platí, že podľa DSA (Digital Services Act) by Tiktok nemal personalizovať reklamy pre maloletých. My sme preto vytvorili určité množstvo automatizovaných účtov, ktoré mali nejaké záujmy a skrolovali Tiktok. Keď sa vyskytli reklamy, sledovali sme, do akej miery sú personalizované.“

Výskumníci pritom sledovali aj reklamy, ktoré neboli na prvý pohľad označené. „Mali sme teda určité množstvo takýchto agentov, ktoré prechádzali sociálnou sieťou, a sledovali sme, či im Tiktok ponúka personalizovaný obsah. Zistili sme, že áno. A v niektorých prípadoch dokonca vo väčšej miere ako dospelým.“

Práve problematický vplyv sociálnych sietí na mladých ľudí je podľa výskumníka jednou z motivácií, prečo sa výskumu venujú. „Pre maloletých je naozaj ťažké sa z tých sociálnych sietí dostať. Vieme, že tam trávia naozaj prehnané množstvo času a že to škodí ich mozgom. (…) Dokážeme to robiť automatizovane, vďaka čomu dokážeme vo väčšej miere sledovať, ako to funguje. Snažíme sa simulovať nejaké ľudské správanie, ako by sa správali používatelia, a následne vyhodnocovať dáta, ktoré zozbierame.“

Okrem stánkov venovaných technológiám sa Európska noc vedy 2026 zaoberala aj témami:

• vesmírny výskum a technologické inovácie,
• udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť.

Viac sa o nich dočítate v ďalších reportážach na našom portáli VEDA NA DOSAH už tento týždeň.

Tento článok je informáciou o Európskej noci vedy (ENV) 2026. Hlavný program ENV sa konal 25. septembra 2026 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy sú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nechýbajú ani sprievodné podujatia. Bližšie informácie nájdete na www.nocvedy.sk a www.vedanadosah.sk.

(zh)