Okrem toho, že táto aktivita zvyšuje mieru úzkosti, depresie, stresu či hnevu, môže byť zodpovedná napríklad aj za bolesti hlavy, problémy so spánkom, svalové napätie, stratu chuti do jedla či za zvýšený krvný tlak.
Doomscrolling je pomerne nový pojem. Zdroj: iStock/Andrii Iemelyanenko
Doomscrolling predstavuje v psychológii pomerne nový pojem. Jeho používanie sa prehĺbilo najmä počas pandémie koronavírusu, keď väčšina ľudí počas lockdownu zavretá doma len pozerala do telefónu. Niektorí sa snažili získať množstvo informácií a faktov o novom víruse, čo ich nútilo dlhé hodiny prehliadať články na mobile.
Keďže však išlo prevažne o negatívne správy spojené s počtom pacientov v nemocniciach alebo so smrťou, išlo o formu doomscrollingu. Definuje sa ako zvyk prechádzať sociálne médiá a spravodajské kanály, pričom používatelia nutkavo hľadajú depresívne a negatívne informácie.
Doomscrolling sa javí ako začarovaný kruh, v ktorom sa používatelia ocitnú uväznení v cykle vyhľadávania negatívnych informácií bez ohľadu na to, aké zlé sú tieto správy. Keďže online platformy vďaka algoritmickým systémom veľmi dobre vedia, čo nás zaujíma najviac, ponúkajú nám obsah, ktorý upúta našu pozornosť na základe predchádzajúcej aktivity na internete.
Čím viac negatívnych správ sledujeme, tým viac nám ich algoritmus podsúva. To môže viesť k negatívnemu prežívaniu, keďže predchádzajúce výskumy poukázali na súvislosť medzi používaním sociálnych médií a pocitmi depresie a úzkosti.
Spôsobuje zdravotné problémy
Problémom doomscrollingu je, že ľudia majú tendenciu preceňovať niektoré aspekty zážitkov na úkor iných v závislosti od svojich osobnostných čŕt. Napríklad zatiaľ čo extroverti reagujú intenzívnejšie na pozitívne emócie, neurotici reagujú intenzívnejšie na negatívne emócie, ako je smútok alebo úzkosť. Rovnako ľudia, ktorí praktizujú doomscrolling, trpia istou formou závislosti od sociálnych sietí či FOMO (fear of missing out), strachu z premeškania.
Pozrite si
Tento stav môže prispievať k behaviorálnemu cyklu, v ktorom človek prijíma a potvrdzuje negatívne správy a iné informácie a z ktorého môže byť ťažké vymaniť sa. Môže to negatívne vplývať na naše duševné zdravie a pohodu, čo nakoniec vedie k hnevu, smútku, úzkosti, zúfalstvu, stresu či nejasnosti.
Štúdia z roku 2024, do ktorej sa zapojili účastníci z Iránu a zo Spojených štátov amerických, zistila, že doomscrolling súvisí s existenciálnou úzkosťou. Autori štúdie konštatovali, že doomscrolling súvisí s nenávisťou voči iránskym vojakom.
Iná štúdia z roku 2023 zameraná na dospelých, ktorí zažili silné zemetrasenia v Turecku, zistila, že doomscrolling môže zvyšovať úroveň stresu, úzkosti a depresie.
Článok z Harvard Medical School poukazuje na to, že ľudia môžu vplyvom doomscrollingu pociťovať bolesti hlavy, mať problémy so spánkom, trpieť svalovým napätím, stratou chuti do jedla, bolesťami krku a pliec či dokonca zvýšeným krvným tlakom.
Zo správ je nočná mora
Začína sa to tým, že spočiatku chceme byť informovaní o aktuálnom dianí. Keďže občas prirodzene hľadáme najjednoduchší spôsob prijímania informácií, prestaneme prehliadať štúdie či spravodajské webové stránky a dostaneme sa k oveľa jednoduchšej forme, ktorú predstavujú sociálne siete.
Tie predstavujú ľahký zdroj informácií, a keďže mozog si prirodzene vyberá čo najjednoduchšiu cestu, siahneme po Instagrame či TikToku. Tie sú preplnené množstvom nových videí a zvukového obsahu o aktuálnom dianí.
Telefón nás neraz oberá o spánok a ani si to neuvedomujeme. Zdroj: iStock/Andrii Lysenko
Zaujímavosťou je, že existuje súvislosť medzi všeobecným doomscrollingom a doomscrollingom zameraným konkrétne na zmenu klímy.
Autori štúdie z roku 2025 publikovanej v časopise Acta Psychologica uviedli, že väčšiu náchylnosť k doomscrollingu vykazovali ženy, ako aj ľudia, ktorí už trpia príznakmi depresie a úzkosti.
Čo to robí s ľudským mozgom
Keď človek zažije podnet, ktorý vyvoláva stres, aktivuje sa limbický systém mozgu, v ktorom dominuje štruktúra nazývaná amygdala. Amygdala okrem iného slúži na ochranu jedinca pred nebezpečenstvom tým, že vysiela signály do inej mozgovej štruktúry – hypotalamu, ktorý funguje ako riadiace centrum regulujúce telesné funkcie.
Keď amygdala signalizuje nebezpečenstvo, hypotalamus nariadi sympatickému nervovému systému, aby aktivoval silnú reakciu typu útok alebo útek. To zase spôsobí, že nadobličky v tele uvoľnia stresové hormóny, ako je adrenalín a kortizol, ktoré zostrujú zmysly a pripravujú svaly na rýchlu akciu.
Táto funkcia bola kľúčová pre prežitie a evolúciu človeka a dodnes slúži na to, aby podnietila ľudí k správaniu zameranému na sebaochranu.
Opakovaná aktivácia stresovej reakcie však má negatívny vplyv na organizmus. Prispieva k vysokému krvnému tlaku, zvyšuje riziko vzniku usadenín v krvnom obehu a spôsobuje zmeny v mozgu, ktoré zhoršujú kognitívne schopnosti, ako je koncentrácia, rozhodovanie či emočná regulácia.
Keď stresová situácia pominie, hypotalamus aktivuje parasympatický nervový systém, aby telo upokojil.
Neprestajné vystavovanie sa negatívnym správam opakovane spúšťa stresovú reakciu a nedáva telu šancu dostať sa do pokoja.
Tipy, ako skončiť s bezduchým skrolovaním
- Vypnite upozornenia aplikácií. Vždy keď dostanete upozornenie na novú udalosť či správu, telefón okamžite získa vašu pozornosť. Upozornenia si nechajte len pre núdzové situácie a komunikáciu s reálnymi ľuďmi, ktorých poznáte.
- Stanovte si denný časový limit. Povedzte si, že na telefóne strávite nanajvýš dve hodiny denne. Nastavte si na to časovač alebo použite aplikácie na zvýšenie produktivity, ktorá sleduje, koľko času trávite v iných aplikáciách, a po uplynutí nastaveného časového limitu obmedzí prístup k nim. Populárne aplikácie sú napríklad Screen Time, QualityTime či dokonca slovenská aplikácia neZávislosť, ktorá meria čas strávený na telefóne.
- Počas práce majte telefón mimo dosahu. Ak existuje bezpečné miesto, kam môžete telefón odložiť, ktoré je vzdialené niekoľko metrov od miesta, kde pracujete, alebo mimo vášho dohľadu, napríklad v zásuvke stola, umiestnenie telefónu na takéto miesto vám pomôže vyhnúť sa prehliadaniu obsahu počas pracovného času.
- Nenechávajte telefón na nočnom stolíku pri posteli. Hoci si možno stále želáte mať telefón v spálni, umiestnenie mimo dosahu vám zabráni v tom, aby ste po ňom hneď po prebudení siahli a pozreli si správy.
Zdroje: Springer Nature, Journal of Affective Disorders, Hedepy, American Brain Foundation, Medical News Today, Computers in Human Behavior Reports, National Library of Medicine, Harvard Health Publishing, Acta Psychologica, MôjAndroid
(RR)
