Diskusia o zonácii ukazuje, aké ťažké je nájsť kompromis medzi prísnou ochranou prírody a ľudskými aktivitami.
Bukové pralesy patria k najväčším klenotom slovenskej prírody. Prísna zonácia národných parkov chráni ich jedinečný ekosystém. Zdroj: europeanbeechforests.org
Dnes oslavujeme Európsky deň národných parkov. Naše Slovensko má deväť takýchto cenných území. Chránia ohrozené rastliny a vzácne živočíchy. Zároveň filtrujú vzduch a zadržiavajú pitnú vodu. Okrem toho uskladňujú uhlík, zmierňujú klimatické zmeny a bránia nebezpečným povodniam. Starostlivosť o tieto miesta si vyžaduje prísne pravidlá. Tie určuje dôležitý proces nazývaný zonácia.
Štyri stupne ochrany
Zonácia predstavuje rozdelenie národného parku na rôzne časti. Každá zóna plní úplne inú úlohu. Systém národných parkov využíva štyri funkčné zóny, ktoré zodpovedajú konkrétnym legislatívnym stupňom ochrany. Tento systém presne určuje, čo sa v danej časti parku smie a čo sa nesmie robiť.
Zóna A reprezentuje najprísnejšiu ochranu územia. Tu vládne výlučne nedotknutá voľná príroda.
Zóna B znamená prísnu ochranu s minimálnymi zásahmi. Znamená to napríklad obmedzenú ťažbu dreva alebo pastvu, ak to prírode pomáha.
Zóna C prináša regulačnú ochranu. V praxi to predstavuje šetrné lesníctvo či tradičné spásanie horských lúk.
Nakoniec existuje voľnejšia zóna D. Táto rozvojová časť slúži na infraštruktúru a turizmus. Správne rozdelenie týchto častí chráni najvzácnejšie lokality pred zničením. Rovnako dáva priestor na ekonomický rozvoj regiónov.
Prečo ochrana prírody podmieňuje európske peniaze
Téma rozdelenia území momentálne silno rezonuje spoločnosťou. Európska únia nám sľúbila peniaze na rozvoj krajiny, no podmienila to konkrétnymi zelenými reformami. Slovensko totiž môže získať miliardy eur z európskeho Plánu obnovy a odolnosti na konkrétne projekty. Získané peniaze môžu následne pomôcť zdravotníctvu alebo modernizácii škôl.
Naša krajina z tohto balíka úspešne získala už viac ako miliardu eur. Vyplatenie ďalšej časti peňazí však Komisia podmienila splnením viacerých míľnikov. Európa od nás žiada napríklad schválenie novej zonácie národných parkov. Patrí sem aj kvalitná ochrana starých lesov a hlucháňa hôrneho. Tento ohrozený vták potrebuje pre svoj život pokojné staré lesy bez zásahov človeka.
Zonácia u nás existovala aj doteraz, no nespĺňala prísne medzinárodné kritériá. Staré pravidlá v národných parkoch často umožňovali plošnú ťažbu dreva. Brusel preto práve teraz požaduje prijatie moderných a funkčných pravidiel. Nové rozdelenie zón je teda odpoveďou na to, aby nám Európa peniaze nezmrazila. Ostatné dôležité podmienky v školstve či zdravotníctve totiž Slovensko zatiaľ úspešne plní.

Staré stromy a nedotknuté lesy poskytujú útočisko vzácnym živočíchom. Ich dôsledná ochrana nám môže odomknúť európske milióny. Zdroj: iStock.com/Piotr Krzeslak
Odborná kritika súčasných návrhov
Dokončenie tohto procesu môže ukončiť dlhoročné spory o využívaní prírodného bohatstva. Ochranári totiž žiadajú prísnejšie chránenie divočiny. Naopak, developeri a niektoré samosprávy chcú v lesoch naďalej voľnejšie hospodáriť či stavať.
Proces schvaľovania novej zonácie však priniesol výrazné komplikácie. Ochranárske organizácie upozorňujú na plošné znižovanie ochrany v prírode. Znamená to zmenšenie oblastí, kde platí prísny zákaz stavania budov a rúbania stromov. Ministerstvo navrhuje, aby mali vzácne lokality oveľa slabšiu ochranu pred ťažiarmi a staviteľmi. Tieto návrhy podľa ochranárov bezdôvodne zväčšujú rozvojové zóny D, v ktorých majú komerčné záujmy viac voľnosti a príroda menej.
Ministerstvo by totiž chcelo vyčleniť viac územia na komerčné využitie a ťažbu dreva. Urobilo by tak aj na úkor území s vyššou ochranou. Štát navrhol do voľnejších zón zaradiť aj lokality, ktoré tam podľa zákona nepatria. Išlo napríklad o pralesy či kľúčové zdroje pitnej vody.
Výhľad do budúcnosti
Výskumníci v spolupráci s univerzitami preto vypracovali vlastný návrh. Vedci navrhujú nahradiť rozsiahle zóny D radšej väčším množstvom zón C, pretože v nich o všetkých zásahoch rozhodujú ochranári prostredníctvom jasných a vopred známych pravidiel.
Majitelia lyžiarskych stredísk doteraz museli každoročne žiadať o výnimky na prevádzku. Podnikali totiž v zónach s prísnymi zákazmi bez jasných pravidiel. Tlačili na to, aby sa ich pozemky a podniky nachádzali v najvoľnejšej zóne D, kde sa oveľa ľahšie stavajú nové hotely či parkoviská.
Vedci im preto v rámci kompromisu navrhujú stabilnú zónu C. To by podnikateľom poskytlo právnu istotu pre súčasné prevádzky, no zároveň by zamedzilo nekontrolovanému rozširovaniu zjazdoviek do okolitej prírody.

Odborníci žiadajú pre horské oblasti jasné a predvídateľné pravidlá. Tie spoľahlivo zabránia nekontrolovanej výstavbe a zbytočnému výrubu stromov. Zdroj: iStock/zlikovec
Nejasný výsledok
Finálna podoba zonácie národných parkov zatiaľ zostáva nejasná. Vláda o konečnom návrhu zatiaľ nerokovala, keďže medzi ministerstvom, vedcami a dotknutými subjektmi stále nedošlo k dohode na finálnom znení.
Na Plán obnovy dohliada Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý sa snaží, aby Slovensko neprišlo o európske peniaze. Volá po otvorenom a odbornom dialógu. Naopak, problémy podľa ochranárov spôsobuje vedenie ministerstva životného prostredia. To vraj ignoruje pripomienky odborníkov a presadzuje vlastné politické záujmy. Ministerstvo životného prostredia teraz musí nájsť zhodu s vedcami a ochranármi. Odborníci ponúkajú úradníkom hotové dáta a precízne mapy.
Kvalitná zonácia by mala zachovať vzácnu slovenskú prírodu pre ďalšie generácie. Krajine by mohla zároveň priniesť milióny eur a obciam udržateľný rast.
Zdroje: ŠOPSR, SAV, Európska komisia, ÚKE SAV, SITA, Zelená Väčšina
(KAM)





