Nová štúdia odhaľuje obrovský rozdiel v ukladaní uhlíka medzi pôvodnými a hospodárskymi lesmi. Ochrana starých severských pralesov predstavuje kľúčový nástroj na zmiernenie klimatickej zmeny.
Terénny výskum v nedotknutých pralesoch oblasti Norra Gällsjön vo Švédsku. Zdroj: Philippe Roberge
Európa stratila väčšinu svojich prirodzených lesov. Ľudia ich premenili na poľnohospodársku pôdu a hospodárske plantáže. Zvyšné staré pralesy fungujú ako okná do minulosti. Tieto nedotknuté ekosystémy zároveň ukrývajú kľúč k našej budúcnosti.
Pôda ukrýva najväčšie bohatstvo
Lesné relikty vedia výborne pohlcovať obrovské množstvá skleníkových plynov. Výskumníci zo Stanfordovej a z Lundskej univerzity nedávno mapovali švédske lesy. Zistili priepastný rozdiel v schopnosti rôznych porastov zadržiavať uhlík. Staré pôvodné lesy ukladajú o 83 percent viac uhlíka ako tie hospodárske. Tento výpočet dokonca zahŕňa aj uhlík uložený vo vyťaženom dreve.
Najväčšie prekvapenie však nepredstavovali samotné kmene stromov. Vedci objavili hlavný rozdiel priamo pod povrchom zeme. Pôda v starých lesoch viaže gigantické množstvá emisií. Nedotknutá zemina obsahuje viac uhlíka ako stromy, mŕtve drevo a pôda hospodárskych lesov dokopy.
Ako ničí moderná ťažba uhlíkové banky
Prečo hospodárske lesy takto výrazne zaostávajú za tými pôvodnými? Lesníci vo Švédsku a v iných krajinách bežne používajú metódu holorubov. Pri tomto postupe vyťažia všetky stromy v danej oblasti. Následne ťažké stroje územie rozorú, odvodnia a vysadia nové sadenice. Takýto drastický zásah naruší celú štruktúru jemného lesného ekosystému. Rozoraná zemina následne rýchlo stráca svoju vzácnu uhlíkovú kapacitu.
Pôvodné pralesy, naopak, rastú bez ľudských zásahov celé stáročia. Stromy ukladajú uhlík do živých pletív a pomaly sa rozkladajúcej hmoty. Tento prirodzený proces funguje ako dokonalá uhlíková banka.
Odoberanie pôdnych vzoriek v nedotknutom pralese v okolí švédskeho Höljes. Zdroj: Rob Jackson, Stanfordova univerzita
Rýchlejšie tempo ako v Amazónii
Strata týchto severských pralesov predstavuje akútny a globálny problém. Švédsko prichádza o nechránené pralesy skutočne alarmujúcim tempom. Ročne zmizne z mapy približne 1,4 percenta ich rozlohy. Toto tempo šesťnásobne prevyšuje rýchlosť odlesňovania známej brazílskej Amazónie.
Ťažobné spoločnosti spracúvajú drevo z pralesov najmä na papier alebo bioenergiu. Výrobcovia bioenergie získavajú teplo a elektrinu priamym spaľovaním drevnej biomasy. Pri horení stromov uniká uhlík priamo do ovzdušia, preto tento proces okamžite vracia skleníkové plyny späť do atmosféry.
Stavitelia využívajú iba štvrtinu vyťaženého dreva na dlhodobé produkty. Drevené dosky v domoch dokážu uväzniť uhlík na celé desaťročia. Zvyšný materiál ľudia veľmi rýchlo spália alebo premenia na papier. Pokračovanie tohto trendu vymaže švédske pralesy do sedemdesiatych rokov nášho storočia.
Pozrite si
Nádej v mikróboch a prísnej ochrane
Európska únia plánuje chrániť všetky zostávajúce európske staré lesy. Členské štáty si však presné definície starých lesov určujú samy. Švédska vláda navrhuje definíciu založenú výlučne na veku samotných stromov. Environmentálni odborníci tento zjednodušený prístup politikov ostro a hlasno kritizujú. Záchrana týchto starých území pritom prinesie obrovské klimatické benefity pre všetkých.
Staré lesy zadržiavajú viac emisií, než Švédsko celkovo vyprodukovalo spaľovaním fosílnych palív od roku 1834. Výskumníci preto teraz detailne študujú huby a baktérie v pralesnej pôde. Tieto nenápadné mikróby zrejme priamo poháňajú mimoriadnu schopnosť pôdy ukladať uhlík.
Ochrana existujúcich starých pralesov funguje ako náš najlepší klimatický štít. Zastavenie ťažby zabráni nebezpečnému rozorávaniu a odvodňovaniu lesnej pôdy. Práve tieto drastické zásahy uvoľňujú do atmosféry obrovské množstvá uväzneného uhlíka. Vedci teraz potrebujú pochopiť, ako presne fungujú huby a baktérie v pralesnej pôde. Tieto poznatky neskôr pomôžu pri efektívnejšej obnove uhlíkovej kapacity zničených hospodárskych lesov. Dovtedy však musíme rýchlo miznúce územia severskej divočiny nekompromisne a prísne chrániť.
Zdroje: The Conversation, PHYS.ORG, Stanford DOERR School Of Sustainability
(KAM)
