Zdravotné problémy žien sa neraz zľahčujú, menej sa skúmajú a oveľa častejšie zostanú bez správnej diagnózy. Výskumníci teraz konečne začínajú zapĺňať tieto medzery.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Elena Safonova
Chodiť k lekárovi môže byť frustrujúce, ak ste žena, a ešte viac, ak ste žena inej farby pleti.
Ženy totiž oveľa častejšie nedostanú správnu diagnózu pri ochoreniach, ako je endometrióza, schizofrénia či ADHD. V Spojených štátoch majú černošky takmer trojnásobné riziko, že zomrú na komplikácie súvisiace s tehotenstvom v porovnaní s beloškami či so ženami hispánskeho pôvodu. A stále zatiaľ nemáme poriadne vysvetlené, prečo sa toľko žien trápi s dojčením.
Žiaľ, nič z toho nie je nové. Už dlho vieme, že zdravotné ťažkosti žien sa častejšie prehliadajú a menej sa skúmajú. Dobrou správou však je, že vedci začínajú tieto medzery zapĺňať. Nové výskumy odhaľujú biologické poznatky, ktoré vedú k presnejším diagnózam a cielenejším liečbam od menštruačného cyklu až po menopauzu.
Tu je prehľad niekoľkých objavov, ktoré sa udiali v posledných rokoch.
1. U žien a dievčat sa ADHD prejavuje inak
Vedci dlho považovali ADHD „takmer výlučne za chlapčenskú poruchu“, napísala Kaelyn Lynchová v článku z roku 2024 o bezprecedentnom náraste diagnóz ADHD u žien – počet prípadov sa v rokoch 2020 až 2022 takmer zdvojnásobil.
Čo stojí za takýmto prudkým nárastom? Odborníci hovoria, že jedným z dôvodov je spôsob, ako sa ADHD prejavuje u dievčat a žien. Kým ADHD si väčšina spája s hyperaktivitou, existuje aj forma nazývaná nepozorné ADHD, ktorú Kaelyn opisuje ako stav „charakterizovaný neorganizovanosťou, zabúdaním a problémami so začatím a udržaním sa pri úlohách“.
Dievčatá a ženy mávajú častejšie práve túto formu ADHD a ich príznaky bývajú ľahko zamenené za emocionálne ťažkosti či poruchy učenia sa – ak si ich vôbec niekto všimne. „Často ich ľudia vnímajú ako rojkov alebo akoby boli stále duchom neprítomné,“ povedala Julia Schechterová, spoluriaditeľka Centra pre ženy a dievčatá s ADHD na Dukovej univerzite. „Ich symptómy sú rovnako obmedzujúce, ale môžu zostať nepovšimnuté.“ Kaelyn dodáva, že následky môžu byť vážne.
2. Menštruačný cyklus môže meniť tvar mozgu
Len asi pol percenta výskumov využívajúcich zobrazovanie mozgu sa robí na ženách a to je zásadný problém, uviedol Sanjay Mishra vo februári 2024. Aj preto sa až teraz dozvedáme, že menštruačný cyklus doslova mení štruktúru mozgu.
Ako uvádza Sanjay, nové štúdie ukazujú, že mesačný cyklus „výrazne pretvára oblasti mozgu riadiace emócie, pamäť, správanie a efektívnosť prenosu pamäti“. Treba dodať, že tieto štúdie nepreukazujú, že tieto zmeny spôsobujú aj „emočné výkyvy“, ktoré niektoré ženy počas menštruácie zažívajú. Odborníci však zdôrazňujú, že objavy podčiarkujú naliehavosť ďalšieho neurovedeckého výskumu na ženách, ktoré majú vyššie riziko Alzheimerovej choroby či depresie.
„Najvyšší čas urobiť z mozgu hlavnú tému ženského zdravia,“ povedala Julia Sacherová, psychiatrička a neurovedkyňa z Inštitútu Maxa Plancka pre kognitívne vedy a neurovedy (Max Planck Institute for Human Cognitive and Brain Sciences) v Lipsku, ktorá jednu zo štúdií viedla.
3. Ťažká ranná nevoľnosť nie je normálna
Väčšina žien počas tehotenstva zažíva ranné nevoľnosti – takže to pôsobí ako niečo bežné, však? Práve tento dojem však môže brániť v liečbe závažného stavu nazývaného hyperemesis gravidarum (HG). Ako písal Sam Jones pre National Geographic v januári 2024, tento stav postihuje asi dve percentá tehotných a prejavuje sa „silnou pretrvávajúcou nevoľnosťou a vracaním, ktoré môžu byť život ohrozujúce“.
Hoci môžu byť tieto symptómy extrémne vyčerpávajúce, lekári a výskumníci Jonesovi povedali, že často videli kolegov, ktorí HG odmietali ako hystériu. Niet divu, že výskum jeho liečby je nedostatočne financovaný.
Napriek tomu sa situácia pomaly mení. V posledných rokoch vedci identifikovali konkrétny hormón, ktorý s HG súvisí, a dokonca objasnili, ako tento hormón spôsobuje samotné ochorenie. Tieto objavy by konečne mohli viesť k novým liečbam – ak o nich budú lekári vedieť a budú ich predpisovať.
4. Nové nástroje, ktoré zachraňujú životy pri pôrode
Každý deň na celom svete zomrie takmer 800 ľudí na komplikácie súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia. Dokonca aj v USA úmrtnosť matiek stúpa, a to najmä medzi černoškami. Existuje však nádej: najnovší výskum prináša nové nástroje na prevenciu hlavných príčin úmrtí matiek, ako sú preeklampsia, anémia a sepsa.
Ako uviedla Rachel Fairbanková v júli 2023, americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil prvý krvný test, ktorý dokáže predpovedať, ktoré pacientky sú v riziku rozvoja preeklampsie – stavu, pri ktorom vysoký krvný tlak extrémne obmedzí prietok krvi a môže viesť až k zlyhaniu orgánov a smrti. Preeklampsiu je ťažké diagnostikovať, keďže sa prejavuje podobne ako mnohé iné tehotenské problémy. Nový test tak môže predstavovať zásadný prelom.
Výskumníci objavili aj prekvapujúco jednoduché riešenie anémie, ktorá môže počas pôrodu spôsobovať silné krvácanie. Tým riešením je železo podané infúziou. Tradične sa tento stav liečil tabletkami, no štúdie ukázali, že jediná pätnásťminútová infúzia dodá telu toľko železa ako štyri tablety denne počas štyroch týždňov.
A napokon, hoci sa antibiotikum azitromycín už roky podáva pri cisárskych rezoch na zníženie rizika infekcií, novšie klinické štúdie ukázali, že jediná dávka počas vaginálneho pôrodu môže znížiť riziko popôrodnej sepsy až o tretinu.
5. Syndróm zamrznutého ramena je skutočný
Syndróm zamrznutého ramena je presne to, ako to znie: stav, pri ktorom sa spojivové tkanivo v ramene zapáli natoľko, že sa ním nedá hýbať. Tento bolestivý problém môže trvať roky, no stále mu nerozumieme, možno aj preto, lebo asi tri štvrtiny pacientov tvorí ženské pohlavie, píše Erin Blakemorová v článku z novembra 2023.
Zdá sa, že významnú úlohu zohráva menopauza. Ako uvádza Erin, vedci skúmajú, či bolesť kĺbov, ktorú prežíva približne 50 percent žien v menopauze, môže súvisieť s poklesom hladiny estrogénu. Jedna nedávna štúdia naznačuje, že ľudia, ktorí podstupujú hormonálnu terapiu na zvýšenie estrogénu, majú menšiu pravdepodobnosť vzniku syndrómu zamrznutého ramena.
Tento výskum je stále v počiatočnom štádiu, upozorňuje Erin. No zároveň ide o „prvý prieskum oblasti, do ktorej sa výskumníci púšťali len zriedka. Pre ženy, ktoré sa blížia k menopauze (alebo ju prežívajú), prichádza práve včas“.
6. Liečba návalov horúčavy je konečne na dosah
Ešte vzrušujúcejšie je, že vedci konečne zistili, ako pokles estrogénu počas menopauzy spôsobuje návaly horúčavy, uviedla Meryl Davidsová Landauová v článku z decembra 2022.
Až 80 percent žien zažíva tento vyčerpávajúci príznak, často sprevádzaný potením, búšením srdca, závratmi, únavou či úzkosťou. Návaly, ktoré sú najvýraznejšie u černošiek a pôvodných obyvateliek Ameriky, môžu prichádzať niekoľkokrát denne a pretrvávať priemerne štyri roky.
Najnovší výskum ukazuje, že pokles estrogénu ovplyvňuje špecifický zväzok neurónov v hypotalame, oblasti mozgu, ktorá riadi telesnú teplotu. Tieto neuróny potom nesprávne „vystreľujú“, čo spúšťa návaly horúčavy. Farmaceutické firmy už testujú lieky, ktoré by tieto neuróny blokovali a návaly zastavili raz a navždy.
Ako upozorňuje Genevieve Nealová-Perryová z Lekárskej fakulty Univerzity Severnej Karolíny, už je načase. Keďže návaly horúčavy zažíva takmer každá žena v strednom veku, „je až neuveriteľné, že sme ich biologický základ pochopili až v poslednej dekáde“.
Zdroj: National Geographic (1), (2), (3), (4), (5), (6), (7), Nature Mental Health, UNICEF
(LDS)
