Problematika diagnostiky zabudovaných konštrukcií je všeobecne nesystémová, bez cieleného výskumu možnosti odhaľovania porúch stavebných konštrukcií. Obmedzuje sa na defekty a nedostatky betónových konštrukcií, zavlhnutia diagnostiky plesní, teplotného póla. Ako by mal vyzerať algoritmus pre výber diagnostiky zabudovaných konštrukcií ETICS? Také niečo riešia pracovníci Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Dospeli k záveru, že pomocou organizovaného algoritmu sa využitie diagnostických metód stáva efektívnym nástrojom pre určenie príčin defektov ETICS.
„Najčastejšími prejavmi nedostatkov, porúch a anomálií zateplenia sú: praskliny, trhliny, mikroorganizmy, mechanické poškodenia, zvlhnutie, zatekanie do systému a poduškový efekt. Tieto poruchy môžu byť spôsobené nesprávnou aplikáciou, zámenou materiálov či nesprávnou údržbou. Ak nie je príčina poruchy včas zachytená, môže dôjsť k jej rozvoju, či celkovému kolapsu zatepľovacieho systému. Problémom zostáva diagnostika porúch ETICS a jej systematické riešenie. Diagnostické metódy sú zúžené na niektoré skúšky materiálov a výrobkov pri ich zavádzaní do používania. Tieto sú obsiahnuté napr. v normách STN 73 2901 a STN 73 2902,“ podotkol Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Ďalšie skúšky sú podľa neho realizované odbornou verejnosťou, vlastníkmi zatepľovacích systémov, prípadne stavebnými firmami pri hľadaní príčin vzniknutých nedostatkov, avšak bez systematického technologického postupu, bez certifikácie skúšok. „Pre vlastníka, správcu, nájomcu, ale aj odbornú verejnosť je často veľmi ťažké stanoviť postup pri hľadaní príčin porúch ETICS. Pri výbere potom zostáva prioritou cena diagnostického zásahu. Je potrebné si uvedomiť, že vyšetrovanie príčin porúch je dôležitým úkonom nielen pre stanovenie príčiny porušenia ETICS, ale aj pre následný najvhodnejší návrh sanácie poruchy.“
Na základe spracovanej analýzy vyšetrovania porúch ETICS bola z hľadiska zásahu do konštrukcie identifikovaná diagnostika v dvoch základných formách: nedeštruktívnych a deštruktívnych metódach. Nedeštruktívne metódy patria medzi neinvazívne skúšky, ktoré nespôsobujú porušenie skúšaného zatepľovacieho systému. „Ich hlavnou výhodou je, že ich môžeme vykonávať podľa potreby opakovane bez následného usporiadania po vykonaných skúškach. Ďalšou výhodou je, že v relatívne krátkom čase máme základný obraz o stave zateplenia. Nevýhodou však môže byť, že tieto metódy nemusia vždy plnohodnotne podať odpoveď na otázky o stave konštrukcie alebo o stanovení skutočnej príčiny. Pri nedeštruktívnych metódach využívame obvykle prístroje, ktoré je možné využiť priamo na mieste (in situ),“ hovorí odborník.
Deštruktívne metódy sú také, pri ktorých sú obvykle analyzované vlastnosti konštrukcie alebo materiálov. Výsledky sú získavané za cenu poškodenia skúmaného objektu. Za deštruktívnu sa považuje taká metóda, ktorá vyvolá urýchlenie degradačných procesov, bez toho aby sa to bezprostredne prejavilo stratou funkčnej schopnosti objektu. „Výber diagnostiky nie je jednoduchý. Rozsah vyšetrovania porúch ETICS súvisí so stavom posudzovanej vyšetrovanej stavby alebo stavebnej konštrukcie, s časom a klimatickými podmienkami, ktoré sú k dispozícii, s prístupnosťou, okolím, možnosťami využitia mechanizácie, s etalónom skúšobných metód pre zabudovanú konštrukciu ETICS, ľudskými zdrojmi a v mnohých prípadoch s finančnými možnosťami.“
Každej prístrojovej diagnostike porušených stavebných konštrukcií predchádza predbežný prieskum reprezentovaný obhliadkou a súpisom množstva technických informácií. Nasleduje analytická časť získaných informácií, ktorá by mala vyústiť do hypotéz určujúcich možné príčiny porušeného stavu. Je potrebné stanoviť postup preverenia, potvrdenia alebo vylúčenia hypotéz. To je priestor pre rozhodovací proces pri výbere diagnostiky zateplenia.
V rámci štúdia problematiky boli na Katedre technológie stavieb STU v Bratislave v poslednom období vyvíjané systémové riešenia pre výber konkrétnej diagnostiky, vhodnej pre určenie príčin porúch. Pre názornú ukážku nasleduje využitie jednej zo schém (na obrázku) systémového riešenia pre rozhodovací proces na praktickom príklade. Ide o polyfunkčný objekt v meste Bratislava, m. č. Petržalka. Novostavba polyfunkčného objektu bola tesne pred kolaudáciou, keď sa cca po týždni ukončenia prác na poslednej južnej strane fasády začali objavovať trhliny, deformácie v ploche. Samotný objekt pozostáva zo 4 podlaží. Na obvodové konštrukcie bol aplikovaný kontaktný zatepľovací systém z minerálnej vlny v hr. 100 mm. Nosný systém je tvorený železobetónovými stenami a stĺpmi. Tvorba trhlín bola zaznamenaná výhradne na južnej strane fasády. Na ostatných plochách fasády k podobným poruchám nedochádzalo. Na stavbu bol dodaný kompletný certifikovaný systém od renomovaného výrobcu. K dispozícii nebola projektová dokumentácia, stavebný denník, fotodokumentácia z realizácie ani záznam o vykonaných skúškach počas realizácie.
Ako vyplýva zo schematického zákresu, je veľmi ťažké nájsť vzájomnú súvislosť medzi smerom a polohou trhlín. V rámci nedeštruktívnej diagnostiky boli zaznamenané diagonálne trhliny v oblasti rohov okien, tiež horizontálne aj vertikálne trhliny dlhé 500 až 700 mm. V okolí trhlín (cca 800 mm) boli viditeľné priame ohraničené rozdiely v štruktúre finálnej úpravy – predpokladaná oprava zateplenia. Šírka trhlín dosahovala hodnotu 0,8 mm. Meranie rovinnosti nepreukázalo zásadné nerovnosti, ktoré by mohli mať vplyv na tvorbu trhlín. Pri meraní rovinnosti fasády boli namerané odchýlky 3 mm/2 m, čo nie je v rozpore so štandardami.
Nakoľko nedeštruktívnou diagnostikou nebolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť predpokladané príčiny vzniku trhlín, museli byť vykonané sondy do súvrstvia, ktorými sa preverila skladba, skutočná realizácia zateplenia, hrúbky jednotlivých vrstiev. Zistenia boli analyzované a porovnávané s dostupným etalónom (normovými zásadami a zásadami technologických pravidiel výrobcu).
Vyššie popísané skutočnosti boli identifikované aj na ďalších sondách zrealizovaných na horizontálnych alebo vertikálnych trhlinách. Preukázané skutočnosti potvrdili, že lepenie izolačných dosiek, počet kotiev, typ a hĺbka kotvenia boli zrealizované v zmysle technologických a technických zásad. Na základe zrealizovaných sond bolo možné s vysokou pravdepodobnosťou dospieť k záverom, vylúčiť hypotézy stanovené v úvode a určiť príčiny vzniku trhlín. Z tohto dôvodu by vykonávanie ďalšej diagnosticky nebolo ekonomické a efektívne.
„Systémové spracovanie diagnostiky najčastejšie sa vyskytujúcich porúch na zateplení má v praxi svoje opodstatnenie. Systémové schémy dostupných diagnostických metód sú priradené k jednotlivým typom porúch, čím umožňujú odbornej verejnosti zorientovať sa v oblasti vyšetrovania defektov a nedostatkov zateplenia, s efektívnym využitím finančne náročných prístrojových a laboratórnych metód,“ myslí si Ing. Marek Petro, PhD., z Katedry technológie stavieb.
S využitím systémovej schémy pre diagnostiku trhlín bolo v prípadovej štúdii zistené, že priebeh trhlín prejavujúcich sa na fasáde bol zapríčinený najmä z dôvodu absencie výstužnej mriežky v lokálnych oblastiach okolo okien a na ploche, s priamym ohraničením, bez ďalšej súvislosti s celkovou realizáciou zateplenia.
„Primárnou príčinou bol dodatočný zásah do konštrukcie – nevydarená oprava – dodatočné vyrezanie časti výstužnej vrstvy (vrátane diagonálnej výstuže v okolí okien) v podobe ´štvorcov´ za účelom odstránenie chybnej lokálnej rovinnosti fasády. Následným vyplnením tohto miesta nedošlo k dostatočnému previazaniu (presahu výstužnej mriežky) cez prerezanú hranu ´štvorca´, alebo správnej aplikácii výstužnej sieťky do lepiacej vrstvy,“ uzavrel odborník.
Informácie a foto poskytol: Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ