Geológ Ján Madarás o výbuchu sopky Etna aj o zemetrasení v Turecku, ktoré zasiahlo Rodos

Geológ priblížil, prečo sú zemetrasenia na Rodose a inde v Stredomorí časté, prečo výbuch Etny prekvapil a čo robiť pri zemetrasení.

V utorok v ranných hodinách (Turecký úrad pre kontrolu katastrof udáva čas 2.17 hod. miestneho času) zasiahlo Turecko zemetrasenie, ktoré postihlo aj neďaleký grécky ostrov Rodos. Epicentrum zemetrasenia sa údajne nachádzalo neďaleko tureckého mesta Marmaris.

Zemetrasenie s magnitúdom 5,8, ktoré v utorok otriaslo západným pobrežím Turecka, vystrašilo miestnych aj turistov. Panika si vyžiadala jednu obeť a najmenej 69 zranených. Ide tak o ďalšie z radu zemetrasení v oblasti Stredozemného mora za tento rok. Ešte v máji (22. mája 2025) zasiahlo zemetrasenie ostrov Kréta, ako aj ďalšie ostrovy v okolí vrátane Cypru a západnej časti tureckého pobrežia. Zemetrasenie s epicentrom v Egejskom mori malo lokálne magnitúdo 6,1 – 6,2. Hypocentrum ležalo 60 – 70 kilometrov pod zemským povrchom.

Paniku vyvolala aj sopka Etna, ktorá začala chrliť lávu a popol (video so živým prenosom z erupcie si môžete pozrieť nižšie v rozhovore). Jej aktivita prekvapila turistov aj odborníkov. „Dňa 2. júna 2025 sa prejavila práve explozívnym typom erupcie, vznikom mohutného, okolo päť kilometrov vysokého popolového mraku a jeho následným pádom v podobe horúceho pyroklastického prúdu,“ uviedol v rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH geológ Ján Madarás, riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV (ÚVZ SAV), v. v. i.

Zemetrasenia v oblasti Stredozemného mora

Tento rok zasiahla séria zemetrasení ostrov Santorini (Santorín), v máji bolo stredne silné zemetrasenie v Neapole, vo februári a v apríli postihlo stredne silné zemetrasenie Sicíliu. Najnovšie postihlo zemetrasenie aj grécky ostrov Rodos. Môžu tieto zemetrasenia spolu súvisieť?

Bezprostredne tieto zemetrasenia nesúvisia. Každé z nich sa prejavilo v inom segmente zemskej kôry, v iných zlomových líniách alebo zónach. Vývoj každej tektonickej zóny je diskrétny, jedinečný a závisí od mnohých premenných. Jedno však majú uvedené zemetrasenia spoločné: nachádzajú sa v mimoriadne seizmicky aktívnej oblasti Stredomoria. Predstavme si, že celá oblasť pozostáva z množstva menších a malých tektonických dosiek a mikroplatní, ktoré cez desiatky veľkých, stovky menších a tisícky malých zlomových kontaktov medzi sebou geometricky reagujú. V princípe sa pohyb deje troma základnými spôsobmi: buď sa jedna doska pohybuje nad druhú, to sa volá prešmyk, alebo sa posúva nižšie v podobe poklesu, alebo sa dosky pohybujú popri sebe horizontálne ako bočný posun. Samozrejme, existujú aj kombinácie pohybu, napríklad šikmý prešmyk, šikmý pokles…

Parametre a veľkosť zemetrasenia preto závisia od geometrie vlastného zlomu alebo sústavy zlomov, ich dĺžkového a hĺbkového rozsahu, od geometrie kontaktu medzi doskami, hĺbky hypocentra, teda miesta, kde zemetrasenie vzniká, charakteristiky hornín, v ktorých vzniká. Či sa nachádzajú v krehkom stave plytko pod povrchom, alebo v poloplastickom stave v hĺbkach desiatok kilometrov. Do hry potom ešte vstupujú fluidá: najčastejšie horúca voda až para pod obrovským tlakom nahromadená v porušených zónach a magmatické procesy spojené so sopečnou činnosťou na povrchu.

Prečo sú zemetrasenia v stredomorskej oblasti také časté?

V globálnom rozmere to súvisí s ustavičným tektonickým pohybom africkej dosky voči euroázijskej, ktoré patria medzi základné tektonické platne vytvárajúce zemskú kôru. Pohyb je spôsobený procesmi hlboko pod kôrou v plášti, kde v podobe obrovských, ale pomalých akýchsi nekonečných slučiek prúdia plášťové magmatické hmoty. Volá sa to konvekčné prúdenie, spodné teplejšie hmoty stúpajú vyššie, pričom vrchné, chladnejšie klesajú nižšie. Ako keď ohrievame vodu v hrnci. Zdrojom ohrevu je zemské jadro, ktoré má stále zvyškovú teplotu z čias pred miliardami rokov, keď vznikla Zem. Teplo však vzniká hlavne rádioaktívnym rozpadom nestabilných izotopov prvkov a aj pohybom vnútorného, tuhého jadra oproti vonkajšiemu, tekutému. Všetko so všetkým súvisí, výsledkom fyzikálnych a chemických procesov sú aj zemetrasenia a výbuchy sopiek.

O 10 – 15 miliónov rokov Stredozemné more zanikne pri pomalej zrážke Afriky s Európou.

No vráťme sa k Stredomoriu. Africká doska sa podsúva pod euroázijskú, respektíve pod niekoľko mikrodosiek oddelených veľkými zlomami, ktoré ju v jej južnej časti tvoria. Napríklad anatólska, egejská, helénska, adriatická, apúlska, betická, alboranská, ak by sme niektoré mali menovať od Turecka až po Gibraltár.  Tento pohyb tvorí rádovo niekoľko centimetrov ročne, ale o 10 – 15 miliónov rokov Stredozemné more zanikne pri pomalej zrážke Afriky s Európou a vznikne tu nová horská reťaz, podobne ako pred miliónmi rokov vznikli zánikom mora Tethys Alpy, Karpaty, balkánske pohoria, Kaukaz či Himaláje. Zemetrasenia a sopky v Stredomorí nám dokladajú, že práve tu sa deje búrlivý geologický vývoj v tejto oblasti Zeme.

Je to len zdanie alebo je v súčasnosti v stredomorskej oblasti viac zemetrasení ako v minulosti?

Je to len zdanie v súčasnej rýchlej technologickej dobe, keď sa katastrofy na celej Zemi mediálne šíria okamžite. Geologické dôkazy spred existencie ľudstva nám ilustrujú aj oveľa väčšie deje, ktoré devastovali krajinu nielen lokálne, ale mali aj široký regionálny dosah. Veľké katastrofy v podobe ničivých zemetrasení a sopečných výbuchov devastovali aj staroveké civilizácie, za všetky spomeňme výbuch sopky na ostrove Théra (dnešné Santorini) pred viac ako 3 600 rokmi, ktorý prispel k zániku minojskej civilizácie. Alebo výbuch Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu, ktorý zničil prekvitajúce mestá v oblasti Neapolského zálivu. Ani nedávne 20. storočie či súčasnosť nezaostávajú: mali sme ničivé zemetrasenia s tisíckami obetí v Turecku, Sýrii, Grécku, Taliansku, na Balkáne. Prirovnal by som to k premenlivému júnovému počasiu: búrky sa striedajú s pokojnými slnečnými dňami.

Veľké katastrofy v podobe ničivých zemetrasení a sopečných výbuchov devastovali aj staroveké civilizácie.

Vo februári zasiahlo zemetrasenie oblasť okolo ostrova Santorini, nasledovala séria dotrasov. Ako je to v súčasnosti? Stále tam dochádza k otrasom?

Najintenzívnejší zemetrasný nepokoj, ktorý trval celý mesiac, sa pomerne upokojil, ale úplne nepominul. Napríklad za uplynulý mesiac (máj 2025) bolo v oblasti Santorini zaznamenaných 489 zemetrasení: päť malo magnitúdo nad 3 (najsilnejšie 3,6, tieto boli určite aj pocítené), 55 bolo s magnitúdom medzi 2 – 3 (mohli, ale nemuseli byť slabo pocítené ľuďmi) a 429 s magnitúdom pod 2, čo za normálnych okolností človek nepocíti a sú zaznamenané len prístrojmi. Vo februári a do začiatku marca 2025 však v uvedenej oblasti bolo každodenne intenzívne pocítených niekoľko zemetrasení, čo je neporovnateľný rozdiel.

Zemetrasenie na ostrove Rodos

Epicentrum pondelkového zemetrasenia, ktoré zasiahlo aj ostrov Rodos, sa údajne nachádzalo v tureckom Marmarise. V apríli postihlo tureckú oblasť Marmarského mora neďaleko Istanbulu zemetrasenie s magnitúdom 5,3. V súvislosti so zemetrasením neďaleko Istanbulu mnohí odborníci varujú pred možným mimoriadne silným zemetrasením, ktoré by mohlo vyvolať aj cunami. Ide podľa vás o katastrofické scenáre alebo treba počítať so všetkým a zobrať do úvahy aj tento scenár?

Určite s týmto scenárom je potrebné rátať. Otázka nie je, či Istanbul a okolie budú ťažko postihnuté zemetrasením, ale kedy. Je to obrovská, okolo 18-miliónová aglomerácia a v prípade zemetrasenia s magnitúdom nad 7 je, žiaľ, potrebné počítať s obeťami rádovo v tisícoch, ak nie v desiatkach tisíc. Napríklad v roku 1766 oblasť Marmarského mora južne od Istanbulu, kadiaľ prechádza mimoriadne nebezpečný severoanatólsky zlom, postihli dve zemetrasenia s odhadovaným magnitúdom 7,1, respektíve 7,4. Pri prvom z nich zahynulo okolo 4 000 ľudí, pri druhom okolo 5 000. A to oblasť zďaleka nebola tak husto osídlená ako dnes. Pokiaľ by sa zemetrasenie udialo pod hladinou mora, je schopné vyvolať aj cunami, no vzhľadom na malú veľkosť Marmarského mora a jeho hĺbku by to nemal byť hlavný ničivý element.

Otázka nie je, či Istanbul a okolie budú ťažko postihnuté zemetrasením, ale kedy.

Mementom by malo byť izmitské zemetrasenie v roku 1999 s magnitúdom 7,6. Izmit sa nachádza pri najvýchodnejšom výbežku Marmarského mora, necelých 80 kilometrov východne od Istanbulu takmer priamo na severoanatólskom zlome. Dňa 17. augusta 1999 tu pri zemetrasení trvajúcom 40 sekúnd podľa oficiálnych údajov zahynulo okolo 18 373 ľudí, zranených bolo 48 901 a 5 840 ostalo nezvestných. Seizmický pohyb zasiahol segment zlomu v dĺžke 120 kilometrov do hĺbky 17 kilometrov. Ešte aj v istanbulskej štvrti Avcilar prišlo o život 976 ľudí.

Izmitské zemetrasenie je aj mementom ľahostajnosti, šlendriánstva a zlodejstva pri vtedajšej novej výstavbe obytných štvrtí.

Izmitské zemetrasenie je aj mementom ľahostajnosti, šlendriánstva a zlodejstva pri vtedajšej novej výstavbe obytných štvrtí. Značná časť škôd a obetí je výsledkom neadekvátnych a nesprávnych postupov prác a použitia nekvalitných materiálov pri rýchlom stavebnom boome v meste. Prebehlo niekoľko súdnych procesov a zodpovední boli odsúdení, ale obávam sa, že v Istanbule a iných mestách takáto prax nie je minulosťou.

Sopka Etna a jej nečakaný výbuch

Opäť sa prebudila aj najaktívnejšia sopka v Európe, Etna, ktorá sa nachádza na východnom pobreží Sicílie. Mohla by aktivita Etny vyvolať ďalšie zemetrasenia?

Etna má osobitné a zvláštne postavenie. Je to najväčšia európska sopka, ktorej takmer nepretržitá aktivita trvá už viac ako pol milióna rokov. Nachádza sa priamo nad takzvaným triple point – trojitým bodom kontaktu troch mikrodosiek – iónskej, tyrrhenskej a africkej. Má znaky štítovej sopky, ako sú napríklad mohutné havajské sopky alebo Pico de Teide na Tenerife, ale aj stratovulkánu, ako je Vezuv, alebo ako boli v minulosti naše sopky na strednom a východnom Slovensku. Preto má aj viacero vulkanických prejavov. Od pokojných výlevov lávy havajského typu cez lávové fontány strombolského typu až po explozívne erupcie a pyroklastické prúdy plínijského typu, ako bol napríklad výbuch Vezuvu v roku 79.

Nepretržitá aktivita Etny trvá už viac ako pol milióna rokov.

Turisticky je príťažlivá, ľahko dostupná, a preto veľmi navštevovaná. Ak má momentálnu sopečnú aktivitu, je relatívne neškodná a dostatočne vzdialená od bežných návštevných trás. Dňa 2. júna 2025 sa však prejavila práve explozívnym typom erupcie vznikom mohutného, okolo 5 kilometrov vysokého popolového mraku a jeho následným pádom v podobe horúceho pyroklastického prúdu. Našťastie toto divadlo sa odohralo v bezpečnej vzdialenosti od stoviek návštevníkov, vial priaznivý vietor a trvalo krátko. Aj tak však turisti boli právom vystrašení. Pri pobyte na aktívnej sopke s tým treba rátať. Určite by som tam ako laik neliezol na vlastnú päsť, ale využil by som služby profesionálnych sprievodcov, ktorí majú skúsenosti aj najaktuálnejšie informácie, kedy je bezpečné sa na sopke pohybovať.

Erupcia sopky Etny naživo: Talianska sopka Etna chrlí popol a dym počas ohnivej erupcie | Mount Etna Volcano. Zdroj: Youtube/The Daily Guardian

V roku 2021 spôsobila veľké škody sopka Cumbre Vieja na kanárskom ostrove La Palma, ktorej aktivita trvala 85 dní. Mohlo by niečo podobné nastať aj v prípade Etny?

Kanárske ostrovy patria medzi geologicky aktívne sopky, aj keď na niektorých z ostrovov nebola aktivita zaznamenaná niekoľko storočí. Pred rokom 2021 bola ostatná aktivita v roku 1949 a 1971 práve na ostrove La Palma a vulkáne Cumbre Vieja. Preto vznikla mylná predstava, že už je pokoj, a erupcia v roku 2021 potom prekvapila aj miestnych obyvateľov. Za päťdesiat rokov sa pod sopkou postavilo mnoho nových domov a poľnohospodárskych objektov. Strombolská erupcia v roku 2021 bola relatívne pokojná, trhlinového typu. Epické lávové fontány dosahujúce výšky niekoľko desiatok metrov vytvorili viacero lávových prúdov s dĺžkou od troch do šiestich kilometrov. Najdlhší lávový prúd dosiahol morské pobrežie a vytvoril kus novej pevniny. Husto osídlené úpätie sopky však bolo postihnuté, materiálne škody presiahli 800 miliónov eur a jeden človek zahynul pravdepodobne v dôsledku inhalácie toxických plynov. Z vulkanologického pohľadu to bola relatívne neškodná erupcia, veľmi podobná tým, ktoré zaznamenávame ostatných niekoľko rokov na islandskom polostrove Reykjanes.

Ak sa pýtate na podobnosť s Etnou, niečo podobné, ale pri väčšej erupcii hrozí aj tam.

Ak sa však pýtate na podobnosť s Etnou, tak áno, niečo podobné, ale pri väčšej erupcii hrozí aj tam. Opäť si pomôžem historickou paralelou. V roku 1669, presnejšie medzi 11. marcom až 15. júlom, jedna z historicky najväčších erupcií na Etne zasiahla lávovým prúdom dlhým 17 kilometrov aj mesto Catania, prerazila mestské opevnenie a valila sa ulicami. Prúd sa vylial až do Iónskeho mora. Mesto bolo značne zničené, ale následná výstavba, ktorá je v charakteristických sivo-bielych farbách, z neho vytvorila v súčasnosti obdivovaný architektonický skvost. Zvyšky lávy sú však na niektorých miestach viditeľné dodnes.

O predpovedaní zemetrasení a erupcií sopiek

Čaká nás leto a s ním aj dovolenky. Treba počítať aj s možnosťou ďalších zemetrasení v oblasti Stredomoria?

Ak našinec v živote nezažil alebo nepocítil zemetrasenie, štatisticky najpravdepodobnejšie je to práve v oblasti Stredomoria, najmä v západnej časti Turecka, pri Egejskom mori, na južných gréckych ostrovoch a v strednej a južnej časti Talianska. Netreba však vyvolávať paniku, štatisticky je to malá, možno niekoľkopercentná pravdepodobnosť, ale aj tak. Iné je to pre miestnych obyvateľov žijúcich celý život v seizmicky aktívnej oblasti. Myslím si, že každý z nich už zažil zemetrasenie. Ak by ste chceli cielene pozorovať sopečnú aktivitu alebo aspoň jej prejavy v podobe výstupov horúcich sopečných pár, fumarol, máte takmer istotu, že uvidíte niečo atraktívne.

V Grécku sú to fumaroly na ostrove Nysiros, horúce pramene na Kose, fumaroly na ostrovčeku Nea Kameni v mohutnej kaldere Santorini. Taliansko vám okrem fumarol v okolí Neapolu (Flegrejské polia) – pri šťastí obláčiky pár aj v stene obrovského kráteru Vezuvu – poskytne takmer s určitosťou krátke, ale časté a pôsobivé lávové fontány na jednom z Liparských ostrovov, na Stromboli. Ak Stromboli nie je práve priveľmi aktívna, zážitkom je pozorovanie lávových erupcií pri nočnom výstupe na vrchol (len so sprievodcom!) alebo pozorovanie z mora pod ikonickou stenou spadajúcou z aktívnej časti sopky až do mora – Sciara del Fuoco, Cesta ohňa. Veľmi atraktívny je aj výstup na Vulcano cez početné kúdoly fumarol a dutiny s ihličkovými kryštálmi síry. A, samozrejme, Etna, tá je v ostatných rokoch často aktívna.

Nakoľko vedia odborníci predpovedať zemetrasenia a erupcie sopiek?

Zemetrasenia, napriek úžasnému vedeckému pokroku a technickým možnostiam monitorovania, predpovedať nevieme a ani nebudeme vedieť. Je to náhly proces v hĺbke zemskej kôry na zlomoch, ktorých sú tisíce a tisíce. Vieme však pomerne presne vyčleniť zemetrasné zlomy a pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia. Pri sopečnej aktivite je predpovedanie jednoduchšie, erupcia sa pripravuje dlhší čas, a pokiaľ sú splnené všetky jej znaky, presnosť predpovedí je rádovo na dni až hodiny.

Čo robiť v prípade zemetrasenia

Ak predsa len dovolenkujeme na mieste možného zemetrasenia, či už v oblasti Stredomoria, alebo aj inde, ako sa máme na takúto situáciu pripraviť?

Podľa mojich dvoch skúseností, keď som silnejšie pocítil zemetrasenie, sa na situáciu nedá pripraviť. Je to náhly, nečakaný a nepríjemný pocit, najmä keď sa s vami hýbe celá miestnosť. Sú návody, ako sa správať v prípade zemetrasenia, ale v panike je realita určite iná. Ak sa dá a bol by som ubytovaný v dovolenkovom domčeku na prízemí, najrýchlejšie je vybehnúť na voľné priestranstvo tak, aby vás nemohli zasiahnuť padajúce trosky, napríklad komín, strešná krytina.

Ak sa to nedá a bývam v hoteli na desiatom poschodí, držať sa pod zárubňou dverí, byť mimo stredu miestnosti s rizikom pádu stropu, omietky, ale aj mimo veľkých sklených výplní. Ak sa dá, následne opustiť budovu po schodoch, nie výťahom. No asi najlepšie je spoliehať sa, že hotel bol kvalitne postavený s dostatkom železobetónovej výstuže… Inak pri príchode do ubytovacieho zariadenia si vždy aspoň v základe všímam únikové trasy a východy, pozriem na hotelových dverách schému úniku. Môže sa to zísť aj pri požiari, povodni.

Vonku je riziko podstatne menšie. Napriek tomu by som neležal v tieni na divokej pláži pod vysokou zvetranou skalnou stenou. Tam by som sa nezdržiaval ani v pokojnej destinácii. K pádu skál môže prísť kdekoľvek aj bez prispenia vnútorných síl Zeme.

(zh)