Príjemnú vôňu a účinky rozmarínu poznali už starovekí Egypťania

Rozmarín lekársky má cenné chemické zloženie, vďaka čomu má široké využitie v kuchyni, kozmetike a liečiteľstve.

Rozmarín lekársky má príjemnú arómu a cenné chemické zloženie, vďaka čomu má široké využitie v kuchyni, kozmetike a liečiteľstve. Je to bylina, ktorá dodá každému jedlu pikantnú chuť a slúži tiež na prevenciu a liečbu rozličných chorôb a dermatologických problémov.

Už od staroveku je rozmarín jednou z najznámejších rastlín. Egypťania v čase panovania faraónov používali rozmarínové krémy a oleje na ochranu pred vysokými teplotami a púštnym prachom. Jeho kytice sa umiestňovali do hrobiek egyptských vládcov, aby im ich vôňa spríjemňovala cestu do podsvetia.

Otcovia starovekej medicíny Hippokrates (*460 – †370 pred n. l.), Galénos (*129 – †199) a Avicenna (*980 – †1037) používali rozmarínové kvety a listy naložené v olivovom oleji na liečbu bolesti kĺbov a ako prostriedok pri hojení rán.

V stredoveku sa rozmarín používal v ľudovom liečiteľstve ako všeliek. Používal sa ako spazmolytikum (na potlačenie svalových kŕčov), diuretikum (na zvýšenie vylučovania vody a soli močom), antiepileptikum, karminatívum (na zmiernenie žalúdočnej nevoľnosti), liek proti obličkovej kolike, antireumatikum a expektorans (na podporu vykašliavania a odstraňovania hlienu z dýchacích ciest), pomáhal aj pri cukrovke a srdcových chorobách.

V roku 1665 sa výpary rastlín vdychovali počas veľkého londýnskeho moru v infikovaných častiach mesta. Známe bolo aj pálenie zmesi listov rozmarínu a borievok vo francúzskych nemocniciach v čase druhej svetovej vojny.

Pôvod pomenovania a legendy

Prirodzené stanovištia rastu rastlinných populácií rozmarínu sú pri mori (po latinsky mare), od ktorého je odvodené slovo marinus. Na jeho listoch a kvetoch sa tam často trblietala rosa, tak ako na ružiach, a práve od rosy je odvodená aj predpona ros-. Starovekí Rimania teda túto rastlinu rastúcu na morských pobrežiach, ktorú prirodzene zavlažovali kvapky morskej vody, nazývali ros marinus.

Grécky lekár, lekárnik a botanik Pedanius Dioscorides (*40 – †90) vo svojej päťdielnej encyklopédii De materia medica o bylinnom lekárstve pomenoval tento rastlinný druh Libanotis coronaria. Autor písal o jeho vlastnosti tonizovať unavené telo a o použití v aromaterapii a voňavkárstve.

V gréckej mytológii máme deväť múz, ochrankýň umení a vied, ktoré sú často zobrazované s vetvičkami rozmarínu. Je to na počesť ich matky Mnémosyny, ktorej sa prisudzuje personifikácia pamäti tak ako tejto rastline. Mnémosyna sa tradične objavovala v prvých veršoch mnohých ústnych epických básní, okrem iného aj v Homérovom (*800 – †750 pred n. l.) epose Iliada a Odysea, keď ju rečník privoláva na pomoc pri presnom zapamätaní si a dokonalom prednese básne.

V Európe história jeho používania siaha do 14. storočia a francúzskeho mesta Montpellier, keď sa názvom Libanotis coronaria začal označovať destilát rozmarínu. Esencia sa stala obľúbenou na dvore kráľa Karola I. Róberta z Anjou (*1288 – †1342), ktorý bol trikrát menovaný za uhorského kráľa, ale až v roku 1308 dostal svätoštefanskú korunu.

Stará ľudová tradícia predstavuje rastliny rozmarínu ako symbol lásky, ale aj smrti a takto sú často ospevované v ľudových piesňach. Ako liečivá rastlina však nikdy nehrala veľkú úlohu, slúžila skôr na ozdobu a okrasu.

Opis rastliny

Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis L.)  je vždyzelený, husto rozkonárený, intenzívne voňajúci ker s čiarkovitými, na rube plstnatými lístkami sfarbenými na líci sýtozeleno a na rube dosiva. Dorastá do výšky 0,5 metra, ale aj do 1,5 metra. Kvitne v júni až júli. Kvety vyrastajúce z pazúch listov tvoria paprasleny. Sú päťpočetné, obojpohlavné, súmerné, zrastenolístkové a lupienkové. Majú dvojpyskový kalich a modrofialovú alebo bielu korunu, dve tyčinky a vrchný semenník. Plody sú tvrdky.

Rozmarínu sa darí v Stredomorí, odkiaľ aj pochádza. V strednej Európe sa pestuje v záhradkách a črepníkoch. Na Slovensku sa mu darí v teplejších vinohradníckych oblastiach, ale v zimných mesiacoch sa musí chrániť pred mrazom.

Pestovanie rozmarínu

Pestovanie rozmarínu zo semien je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a pozornosť.

Semená majú pomerne tvrdý semenný obal, preto by sa mali pred výsadbou namočiť. Napučanie a začiatok klíčenia môžeme pozorovať až po mesiaci. Takto pripravené osivo dávame do nádoby s pôdou do hĺbky asi 5 milimetrov so vzdialenosťou 30 milimetrov, kde je zabezpečený odtok vody. Vrstva pôdy by mala byť dostatočne hlboká, ale nemala by byť zhutnená a má si zachovať vzdušnosť a jemnosť. Po sejbe pôdu navlhčíme rozprašovačom, aby sme zabránili vyplaveniu semien. Nádoby sa umiestnia do skleníka a prikryjeme ich priehľadnou plastovou fóliou. Zabezpečíme tak podmienky pre vlhké a teplé prostredie. Interval teplôt prostredia je medzi 12 až 22 stupňov Celzia.

Vyklíčenie sadeníc rozmarínu môže trvať dva týždne až mesiac. Počas tohto obdobia udržiavame stabilnú vlhkosť pôdy, ale vyhýbame sa nadmernému zalievaniu. Hneď ako sa objavia prvé sadenice, odstránime plastovú fóliu a pre zabezpečenie cirkulácie vzduchu otvoríme skleník. Nakoniec rastliny presadíme do jednotlivých kvetináčov.

Výhodou je, že rozmarín je prirodzene odolný proti škodcom vďaka svojim insekticídnym vlastnostiam. Pri náhlych zmenách teplôt však môže trpieť múčnatkou.

Odporúča sa začať s hnojením približne 2 až 3 týždne po objavení sa prvých pravých listov. Na zabezpečenie optimálnej rovnováhy živín použijeme polovičné komplexné minerálne hnojivo pre mladé rastliny.

Mladé rastliny rozmarínu sa presádzajú každoročne, zatiaľ čo dospelé by sa mali presádzať každý druhý rok skoro na jar. V zime je optimálna teplota na ich pestovanie medzi 10 a 15 stupňov Celzia. Omladzovací rez sa realizuje vo februári alebo začiatkom marca, pričom sa odstraňujú výhonky rastúce blízko zeme.

Zber a sušenie

Z rastliny sa zbiera list (Folium rosmarini), a to v období kvitnutia alebo hneď po ňom (máj – august), prípadne aj zelené nezdrevnatené výhonky – vňať (Herba rosmarini). Listy možno z konárikov česať, po očistení sa sušia v tenších vrstvách na tienistom, dobre vetranom mieste. Pri umelom sušení nemožno prekročiť teplotu 30 – 35 stupňov Celzia. Droga má prenikavý pach (ako gáfor), vo väčšom množstve až opojný, a chutí silno korenisto a horko.

Z čerstvých listov sa najmä na juhu Francúzska, v Španielsku a v severnej Afrike destiluje silica (Oleum rosmarini). Je to bezfarebná alebo slabo žltkavá tekutina, opticky aktívna, s gáfrovým pachom a korenistou, horkou a chladivou chuťou.

Prírodné látky

Droga obsahuje predovšetkým silicu (1,5 až 2,5 %), ktorá sa skladá najmä z cineolu (do 30 %), gáfru a borneolu, okrem toho z bornylacetátu, kamfénu, limonénu, pinénu a verbenónu, ako nositeľa jej vône. Obsahuje aj triesloviny (asi 10 %), flavonoidy, alaloidy, organické kyseliny, kyslý saponín a okrem horkej substancie nie celkom známeho zloženia aj fytoncídne látky.

Veľmi zaujímavou prírodnou látkou je diterpén labdanového typu – kyselina karnosová prítomná s karnasólom. Súčasné vedecké štúdie poukazujú na ich niekoľko potenciálnych výhod vrátane silných antioxidačných, protizápalových a protirakovinových vlastností. Skúma sa ich schopnosť chrániť pred neurodegeneratívnymi ochoreniami, eliminácia príznakov periférnej neuropatie (poškodenie periférnych nervov, ktoré sa nachádzajú mimo mozgu a miechy) a ochrana narušenia buniek spôsobenými stresom a zápalom. Zlúčeniny sú rozpustné v tukoch a ich biologické vlastnosti už viedli k mnohým priemyselným aplikáciám v oblasti potravín a nápojov, osobnej starostlivosti, výživy a zdravia.

Rozmarín má pomerne vysoký obsah kalórií – 100 gramov obsahuje 131 kcal. Obsahuje minerály (Fe, Cu, P, Zn, Mn, K, Mg, Na) a vitamíny A, B, C a E.

Liečebné účinky a iné využitie

Rozmarín podporuje tvorbu tráviacich fermentov i žlče tým, že napomáha prekrveniu tráviacich ústrojov. Jeho aplikácia sa preto odporúča pri rôznych ochoreniach tráviaceho ústrojenstva, napríklad pri dyspepsiách spojených s meteorizmom, pri nedostatočnej tvorbe žlče a podobne. Ako kardiotonikum napomáha zvýšiť chorobne nízky tlak, stimuluje činnosť srdcového svalu. Užívanie rozmarínu je účinné pri fyzickej i psychogénne podmienenej únave a vyčerpanosti, pričom zlepšuje fyzickú a psychickú kondíciu.

Droga sa ľudovo používa aj ako žlčopudný a močopudný prostriedok na zlepšenie trávenia, proti nadúvaniu, pri zníženom krvnom tlaku a zvonka na infikované rany, ekzémy a proti parazitom. Pri týchto aplikáciách sa vyžaduje lekárska konzultácia.

Okrem liečebného používania sa rozmarínová surovina uplatňuje aj technicky. Je to najmä silica, ktorá sa používa v kozmetike, vo voňavkárstve, v mydlárskom priemysle, pri výrobe porcelánu, ale aj v likérnictve a potravinárskom priemysle.

Recepty

Bežne sa pripravuje zápar, ale jemnejšie pôsobí macerát lúhovaný 6 hodín. Rozmarínový čaj sa podáva ako celkové tonikum, ale len raz denne, spravidla ráno, po 125 mililitrov.

Na juhu Európy je obľúbené rozmarínové víno, ktoré je výborným prostriedkom na zvýšenie krvného tlaku. Pripravíme ho zo 75 gramov rozmarínu, ktorý zalejeme litrom bieleho vína a po 8-dňovom macerovaní precedíme. Víno prelejeme do menších fliaš a uložíme v chlade. Ženám sa odporúča jednorazová dávka 20 až 25 mililitrov, mužom 50 až 65 mililitrov.

Iný recept prípravy vína so širokým uplatnením pri ochoreniach žalúdka, čriev, obličiek, pečene, srdca, poruchách krvného obehu, reume, dne, nervozite a vyčerpaní je tento: 20 gramov lístkov rozmarínu lúhujeme 5 dní v litri ľahkého vína, potom scedíme a užívame dvakrát denne jeden pohárik.

Na inhalovanie pri sennej nádche môžeme 10 gramov rozmarínu dať do litra studenej vody, necháme prejsť varom, odstavíme a necháme 10 minút vylúhovať. Inhalujeme niekoľkokrát denne, pričom sa odporúča inhaláciu spojiť s naparovaním.

Naparovanie je účinné aj pri bronchitíde, pričom jednu polievkovú lyžicu rozmarínu varíme v litri vody. Naparovať sa má 5 až 7 minút a treba ho opakovať dva- až trikrát denne.

Rozmarínové masti liečia svalové bolesti a reumatické bolesti kĺbov pôsobením na hlbšie uložené tkanivá tela.

Na použitie zvonka slúži najmä éterický olej. Podporuje miestne prekrvenie a dráždi pokožku. Prípravky sa uplatňujú ako bolesť tíšiace a prekrvujúce prostriedky pri kĺbovom a svalovom reumatizme, nervových zápaloch a podobne.

Rozmarínová silica je osvedčeným aromaterapeutickým prostriedkom a používa sa aj do kúpeľov a v saune. Pre antiseptické účinky sa používa aj do zubných pást a ústnej vody.

Pleťovú vodu robíme z 250 mililitrov dažďovej vody, do ktorej pridáme polievkovú lyžicu rozdrveného rozmarínu a kôru z jedného pomaranča. Zmes necháme pomaly zovrieť a prikryté povaríme 10 minút. Po precedení skladujeme v chlade.

Využitie v kulinárstve

Rozmarín sa používa najmä pri príprave jedál. Pridáva sa do prvých a druhých chodov, šalátov a je zvlášť lahodný v kombinácii so syrom a zeleninou, ako aj do omáčok. Do krémových polievok nemusíte nevyhnutne pridávať nasekaný rozmarín. Postačí malá čerstvá vetvička. Potom nechajte polievku pár minút lúhovať. Rozmarínovým korením dochucujeme cestoviny, pečené zemiaky, rybie pokrmy (všetky druhy), rôzne druhy mäsa (kačica, králik a bravčovina), najmä grilované na drevenom uhlí, zeleninové jedlá. Rozmarín môžete pridať do cesta na prípravu pizze, domáceho chleba a mafinov.

Upozornenie

Rastlina je vo väčších dávkach až jedovatá a neradno ju užívať bez lekárskeho predpisu alebo odporúčania. Je nebezpečná hlavne pre tehotné ženy. Preto sa používa zväčša zvonka, vo forme rozličných mastí, v ktorých najdôležitejšiu zložku tvorí práve rozmarínová silica.

Použitá literatúra

• Begum, A. – Sandhya, S. – Shaffath, S. A. – Vinod, K. R. – Reddy, S. – Banji, D.: Ad in-depth Review on the Medical Flora Rosmarinus officinalis L. (Lamiacea. In: Acta Scientia Polonica Technologica Alimentaria, roč. 12, č. 1, s. 61 – 73.
• Duke, J. A. – Bogenschutz-Godwin, M. J. – duCellier, J. – Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs, 2. vyd. CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.
• Golasovská, M. 2020. Bylinková terapie – Léčivé elixíry pro zdraví a krásu, 1. vyd. Grada Publishing: Praha, ČR, 253 s., ISBN: 9788027129195
• Gondolová, M. – Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
• Gonzalez-Minero, F. J. – Diaz, L. B. – Ayala-Goméz, A. 2020: Rosmarinus officinalis L. (Rosemary): An Ancient Plant with Uses in Personal Healthcare and Cosmetics. In: Cosmetics MDPI, roč. 7, č. 77, s. 1 – 17.
• Mersin, B. – Iscan, G. S. 2022: Rosmarinus officinalis L. In: Guralac,  F. T. – Dereli, Z.: Novel Drug Targets with Traditional Herbal Medicines, Springer Nature AG, Basel, Switzerland, s. 525 – 541.
• Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J. – Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
• Pawlowska, K. – Janda, K. 2020: Properties and Use of Rosemary (Rosmarinus officinalis L.) In: Pomeranian Journal of Life Science, roč. 66, č. 3, s. 76 – 82.

(zh)