Ako prebieha rozhodovací proces, ktorý podstupuje každý vlastník zatepľovacieho systému v prípade, keď zatepľovací systém vykazuje systémové poruchy a degradáciu obvodového plášťa vplyvom vypršania životnosti zabudovaných materiálov?
Odpoveď na túto otázku hľadali pracovníci Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na konkrétnom prípade z praxe uviedli možný spôsob rozhodovania, ktorý absolvuje vlastník porušeného zatepľovacieho systému. Dospeli k predpokladu, že pri rozhodovaní, či porušený kontaktný zatepľovací systém je ešte vhodné a ekonomicky únosné sanovať, treba brať do úvahy viacero kritérií, z ktorých hlavným kritériom u vlastníka zostáva cena sanácie.
„V praxi sa často stretávam s požiadavkou vlastníkov bytov (domov), resp. zatepľovacieho systému, ako a v akom rozsahu sanovať existujúci poškodený zatepľovací systém. Prípadne, či je vhodné a ekonomicky únosné realizovať jeho sanáciu alebo je výhodnejšie pôvodný odstrániť a zrealizovať nový zatepľovací systém. Termín a forma sanácie objektu sú závislé predovšetkým na stave konštrukcie a skutočnej zostatkovej životnosti. Sanáciu je potrebné plánovať tak, aby si konštrukcia zachovala požadovanú mieru spoľahlivosti zároveň pri minimálnych nákladoch na údržbu, opravu či rekonštrukciu. Na schéme je znázornený diagram vplyvu úrovne spoľahlivosti konštrukcie na jej životnosť po radikálnom zásahu – rekonštrukcii,“ povedal Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
V súčasnosti sa podľa neho väčšina technologických riešení na opravu začína plánovať až v období, keď sa na konštrukcii prejavia výrazné poruchy. „Závažná je predovšetkým skutočnosť, že náklady na odstránenie poruchy v pokročilom štádiu niekoľkonásobne prevyšujú náklady na včas realizovaný zásah. Náklady na sekundárne riešenia ochrany realizované pred začiatkom rozvoja konštrukčných a realizačných porúch sú zlomkom nákladov vynaložených na celkovú rekonštrukciu diela. Toto isté sa vzťahuje aj na konštrukciu kontaktných zatepľovacích systémov. V súčasnosti nie je spracovaná metodika, ktorá by umožnila jednoduché rozhodnutie v procese riešení porúch zatepľovacieho systému.“
Základné kritéria rozhodovania, ktoré musí každý vlastník, realizátor, správca vziať do úvahy sú podľa Ing. Mareka Petra, PhD. také, ktoré súvisia s technickým stavom zateplenia, ako napr. rozsah poruchy, vek zatepľovacieho systému ETICS či plnenie funkčných požiadaviek ETICS s poruchou. Ako ďalšie faktory, súvisiace s technológiou riešenia uvádza prácnosť opravy, sanácie, životnosť technológie, jej opravy a poruchy, ale aj podmienky stavby a staveniska.
Kritériá súvisiace s očakávaniami od zásahu riešenia podľa odborníka sú náklady na technológiu riešenia a ekonomická efektívnosť riešenia. „Pri rozhodovaní, ktorý sanačný proces využiť, považujeme v praxi otázku finančných nákladov na technológiu riešenia za jedno z najdôležitejších kritérií. Nezanedbateľnú váhu prikladáme tiež otázke ekonomickej efektívnosti plánovaného zásahu s ohľadom na skutočný stav ETICS a životnosť zásahu,“ uvádza Ing. Marek Petro, PhD.
Ako modelový príklad im poslúžil rodinný dom, ktorý sa nachádza v zastavanom území obce. Samotný objekt je vsadený do svahovitého terénu, prístup k objektu je sťažený a rekonštrukciu tiež značne ovplyvní požiadavka zadávateľa, v čo najväčšej miere chrániť existujúcu sadovú úpravu. Podľa informácii zadávateľa a poskytnutých podkladov bol aplikovaný zatepľovací systém neznámeho výrobcu s neznámymi (nešpecifikovateľnými) použitými materiálmi. Vek zateplenia je 20 rokov. Pre špecifikáciu použitých materiálov a technológii riešenia bolo nutné vykonať sondy do jestvujúceho zateplenia.
Po absolvovaní obhliadky stavby a zrealizovaní sondy boli identifikované nasledujúce skutočnosti vstupujúce do rozhodovacieho procesu, a síce separácia omietky od výstužnej vrstvy (tvorba vzduchových bublín). „Toto poškodenie tvorilo odhadom 35 % z celkovej plochy poškodenej fasády,“ uvádza Ing. Marek Petro, PhD. Ďalej to boli trhliny na fasáde v tvare Y a zároveň kopírujúce polohu izolantov alebo aj poduškový efekt izolantov.
Sondy do zateplenia podľa odborníka preukázali nedostatočné kotvenie izolantu, lepenie na terče v rozpore s normou STN 73 2901, kde izolačná doska nebola spojená s podkladom v ploche min. 40 % lepiacou maltou, absencia diagonálnych mriežok v nadpražiach, nedostatočné prilepenie izolantu na nárožiach, nedostatočná kotevná dĺžka kotiev v tehle, nedostatočná prídržnosť jestvujúcich kotiev (vytiahnutie kotiev rukou), nesprávny spôsob realizácie výstužnej vrstvy (výstužná sieťka sa nevtláčala do lepiacej malty).
Ing. Marek Petro, PhD. v závere konštatoval, že každý rozhodovací proces zahŕňa viacero kritérií z oblasti technického, technologického a ekonomického charakteru. „Cenové porovnanie nemôže byť jediným kritériom výberu. V danom prípade boli za kritéria s majoritným postavením považované v prvom rade očakávaná životnosť ETICS pri efektívnom vynaložení finančných prostriedkov na technológiu riešenia.“
Zadávateľ sa podľa neho po predložení hore uvedenej analýzy rozhodol pre variantné riešenie, ktoré pozostávalo z doteplenia existujúceho ETICS, v tom sa doriešilo lešenie, búranie výstužnej vrstvy s omietkou, presun hmôt, odvoz odpadu na skládku a uskladnenie, brúsenie a prípadné prekotvenie, lepenie izolantu (30 mm EPS), kotvenie a brúsenie izolantu, výstužná vrstva, penetrácia a omietka.
Informácie a foto poskytol: Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ