Nová správa o svetovom šťastí odhaľuje prekvapivé globálne trendy. Ukazuje tiež dôležité prepojenia medzi digitálnymi technológiami a ľudskou spokojnosťou.
Osobný kontakt a spoločný smiech prinášajú mladým ľuďom preukázateľne viac šťastia než čas strávený vo virtuálnom svete. Zdroj: iStock.com/:Ridofranz
Medzinárodný deň šťastia každoročne pripomína spoločnosti dôležitosť duševnej pohody. Tradične pri tejto príležitosti vydávajú výskumníci novú analýzu. Dokument s názvom World Happiness Report 2026 prináša čerstvé dáta. Odborníci analyzovali údaje zo stoviek krajín z celého sveta. Zistili, že pocity ľudí sa v rôznych regiónoch výrazne menia. Tieto zmeny úzko súvisia s modernými technológiami a so sociálnymi sieťami.
Severania opäť dominujú rebríčkom
Téma šťastia priťahuje pozornosť vedcov už dlhé desaťročia. Krajiny na severe Európy si dlhodobo držia vedúce pozície. Fínsko opäť obsadilo prvé miesto v celosvetovom rebríčku spokojnosti. Hneď za ním nasledujú Island, Dánsko a Kostarika. Táto stredoamerická krajina tak získala štvrté miesto. Žiadny iný latinskoamerický štát sa doteraz neumiestnil takto vysoko.
Vedci však pozorujú aj iný dôležitý celosvetový trend. Stredná a východná Európa zažíva výrazný nárast pocitu šťastia. Obyvatelia tohto regiónu rýchlo dobiehajú úroveň spokojnosti západných susedov. Vyspelé západné krajiny, ako sú Nemecko, Kanada či Austrália, naopak, klesajú. Od roku 2010 v nich vedci zaznamenali mierny pokles radosti.
Pozrite si
Mladí ľudia na Západe strácajú úsmev
Pokles šťastia na Západe zasahuje najmä mladú generáciu. Dáta ukazujú priepastné rozdiely medzi rôznymi časťami sveta. V minulosti patrila mládež v anglicky hovoriacich krajinách k najšťastnejším. Dnes však mladí európski ľudia do 25 rokov cítia menšiu pohodu.
Ešte horšia situácia vládne v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande. Strmý pád spokojnosti mládeže odštartoval už okolo roku 2012. Následne pokračoval aj počas pandémie a pretrváva dodnes. Vo zvyšku sveta mladí ľudia, naopak, vykazujú nárast šťastia. Výskumníci hľadali príčiny tohto prudkého zhoršenia nálady na Západe. Svoju pozornosť sústredili na vplyv moderných komunikačných technológií. Zistili, že čas strávený na internete zohráva absolútne kľúčovú úlohu.
Fenomén phubbing (prehliadanie druhých z dôvodu uprednostňovania telefónu) zabíja skupinovú dynamiku. Hoci sú ľudia fyzicky spolu, každý sa nachádza vo svojej vlastnej algoritmickej bubline, čím sa paradoxne prehlbuje pocit kolektívnej osamelosti uprostred partie. Zdroj: iStock.com/Fabio Principe
Záleží na konkrétnom type sociálnych sietí
Vedci rozdeľujú internetové aktivity mládeže na dve odlišné skupiny. Prvá skupina zahŕňa komunikáciu, čítanie správ a učenie. Tieto činnosti výskumníci spájajú s vyššou životnou spokojnosťou. Druhá skupina obsahuje sociálne siete, hranie hier a bezcieľne prezeranie. Takéto aktivity korelujú s výrazne nižším pocitom osobného šťastia. Dievčatá navyše trpia nadmerným používaním sociálnych sietí viac ako chlapci.
Výskum z Latinskej Ameriky prináša do tejto problematiky detailnejší pohľad. Ukazuje, že nie všetky digitálne platformy pôsobia na ľudí rovnako. Aplikácie určené na priamu komunikáciu, ako napríklad WhatsApp, šťastie podporujú. Siete, ktoré využívajú algoritmy a influencerov, spokojnosť, naopak, znižujú. Ide najmä o platformy Tiktok, Instagram alebo sieť X.
Zhrbené postavy a pohľady uprené do obrazoviek sa stali novou normou našich ulíc, škôl a verejných priestorov, kde digitálny šum víťazí nad vnímaním skutočného okolia. Zdroj: iStock.com/JackF
Šesť pilierov spokojného života
Odborníci hodnotia celkovú kvalitu života pomocou šiestich hlavných faktorov. Prvým z nich je hrubý domáci produkt. Tento hospodársky ukazovateľ odráža ekonomickú silu krajiny a výšku príjmov obyvateľstva. Druhý pilier predstavuje dĺžka života v zdraví. Odborníci nesledujú len celkový vek dožitia, ale najmä roky bez chorôb. Dôležitú úlohu hrá aj sociálna podpora zo strany rodiny a priateľov. Znamená to, že človek má vždy v krízových situáciách oporu.
Ďalší pilier tvorí sloboda pri dôležitých životných rozhodnutiach. K nim patrí napríklad voľba vysnívaného povolania či výber životného partnera. Ďalšie dva piliere predstavujú štedrosť a nízku mieru korupcie. Keď ľudia pravidelne darujú peniaze na charitu, cítia sa oveľa naplnenejší. Rovnako im prospieva každodenný život v štáte so spravodlivými inštitúciami, ktorým sa dá veriť.
Zohľadnenie týchto šiestich podmienok jasne vysvetľuje, prečo sú niektoré národy šťastnejšie a niektoré, naopak, nešťastnejšie. Odborníci zisťovali, ako pomáhajú tieto faktory ľuďom zvládať smútok či hnev. Obyvatelia štátov so silnou sociálnou sieťou a slobodou trpia negatívnymi emóciami menej. Naopak, ľudia v skorumpovaných krajinách cítia hnev oveľa častejšie. Kľúčom k šťastiu teda zostávajú kvalitné medziľudské vzťahy, ale i priaznivé životné podmienky.
Prestávky kedysi slúžili na socializáciu a oddych pre mozog. Dnes sa často menia na čas strávený bezcieľnym skrolovaním, ktoré vytvára bariéru medzi rovesníkmi a bráni vzniku spontánnych rozhovorov či priateľstiev tvárou v tvár. Zdroj: iStock.com/Drazen Zigic
Zmysluplné technológie
Svetový deň šťastia ponúka priestor na dôležitú sebareflexiu. Netrávime aj my príliš veľa času na sociálnych sieťach? Nezanedbávame pre Facebook, Instagram či Tiktok náš reálny život a vzťahy? Technológie samy osebe nepredstavujú iba dobro alebo iba zlo. Pocit šťastia závisí priamo od spôsobu ich každodenného používania.
Zmysluplná komunikácia a budovanie digitálnych vzťahov ľudský život obohacujú. Bezcieľne skrolovanie algoritmického obsahu oberá používateľov o radosť a čas.
Spoločnosť preto musí spoločne hľadať cesty k zdravšiemu digitálnemu prostrediu. Tento krok výrazne zníži riziko depresií a rastúcej osamelosti. Mladí ľudia vďaka tomu získajú viac priestoru na rozvoj skutočných priateľstiev.
Niektoré okolnosti okolo nás jednoducho nevieme ovplyvniť. Nie každý sa dokáže alebo chce odsťahovať zo skorumpovanej krajiny. Šťastie si však vieme zvýšiť inak. V daných podmienkach musíme zodpovedne pristupovať k sebe, svojmu zdraviu, ku vzťahom a k tráveniu voľného času. Iba tak urobíme maximum pre náš lepší pocit. Ak sa o to nebudeme snažiť, sami sa oberáme o šancu na šťastnejší život.
Zdroj: WHR, International Journal of Methodology
(KAM)
