Aj keď snahy o celosvetovú dohodu proti mikroplastom zlyhali, na úrovni jednotlivých krajín sa začínajú objavovať šikovné stratégie na ich regulácie.
Každý človek prijme za týždeň asi päť gramov mikroplastov. Je to, akoby sme skonzumovali jednu kreditnú kartu týždenne. Zdroj: iStock/wildpixel
Mikroplasty sú dnes prakticky všade – v ovzduší, ktoré dýchame, vo vode, ktorú pijeme, aj v jedle, ktoré jeme. Vedci ich našli v ľudských orgánoch, krvi, semenníkoch, placentách a dokonca aj v mozgu.
Zatiaľ síce presne nevieme, aké všetky následky má ich expozícia na naše zdravie, no výskumy naznačujú, že mikroplasty môžu súvisieť s problémami ako mužská neplodnosť, zápaly, ochorenia pečene, metabolické poruchy či dokonca infarkt a mozgová príhoda.
Globálna dohoda v nedohľadne
Posledné roky sa štáty pokúšali vytvoriť celosvetovú dohodu, ktorá by obmedzila výrobu plastov a znížila vystavenie ľudí mikroplastom. No posledné augustové rokovania stroskotali. Dôvod je jednoduchý: väčšina plastov sa vyrába z fosílnych palív a krajiny produkujúce ropu vrátane USA odmietajú akékoľvek opatrenia, ktoré by mohli znížiť produkciu plastov.
Kým sú medzinárodné riešenia v nedohľadne, začínajú pribúdať štátne a miestne politiky, ktoré sa snažia obmedziť škody spôsobené mikroplastmi, napríklad zákazmi niektorých výrobkov či prísnejšou reguláciou recyklácie.
Sarah J. Morathová, profesorka environmentálneho práva a autorka knihy Our Plastic Problem and How to Solve It (Náš problém s plastmi a ako ho vyriešiť), prezradila najzaujímavejšie stratégie, ktoré sú zamerané na štyri oblasti.
Sarah J. Morathová so svojou knihou, v ktorej sa zaoberá problematikou mikroplastov. Diskutuje v nej aj o tom, že rovnako ako v prípade klimatických zmien neexistuje jediné riešenie problému znečistenia plastmi. To si bude vyžadovať konanie miestnych, národných a medzinárodných komunít, napokon aj jednotlivcov. Skúma tiež súvislosť medzi ropným a plynárenským priemyslom a výrobou plastov. Zdroj: Wake Forest Law
Trblietky, konfety a trávnik
Niektoré mikroplasty sú vyrábané zámerne ako drobné častice, ktoré sa pridávajú do rôznych výrobkov. Príkladmi sú trblietky v kozmetike, konfety vypúšťané pri oslavách alebo plastové pelety v umelých trávnikoch, ktoré zlepšujú odpruženie a stabilitu športovcov.
Tieto miniatúrne plastové čiastočky sa skôr či neskôr dostanú do prostredia – do vzduchu, vody i pôdy. Tam ich môžu vdýchnuť alebo prehltnúť nielen ľudia, ale aj zvieratá a ďalšie organizmy.
V USA navrhla napríklad Kalifornia zákaz plastových trblietok v kozmetike, no žiadny iný štát zatiaľ podobné opatrenie neprijal. Niektoré mestá však obmedzujú plastové konfety, napríklad Boca Raton na Floride. V roku 2023 schválila Európska únia zákaz všetkých nebiologicky rozložiteľných plastových trblietok a mikroplastov, ktoré sa zámerne pridávajú do výrobkov.
V posledných rokoch sa trblietky čoraz viac používajú v kozmetike, najmä v líčidlách. Keď si však človek takýto mejkap zmyje, odteká spolu s ním i plastový odpad do kanalizácie a následne do čističiek odpadových vôd. Odtiaľ sa trblietky často dostanú do riek, morí a pôdy, čím zvyšujú množstvo mikroplastov v životnom prostredí. Zdroj: iStock/zateychuk
Pod paľbou kritiky sa ocitli aj umelé trávniky. Hoci sú obľúbené vďaka nízkej údržbe, takéto plochy postupne uvoľňujú mikroplasty do okolia.
Európske regulačné orgány zahrnuli výplň používanú v umelých trávnikoch do rovnakej legislatívy, ktorá zakázala trblietky, a v niektorých mestách v štátoch Connecticut a Massachusetts sa dokonca uvažuje o lokálnych zákazoch. V štáte Rhode Islande je na stole návrh zákona, ktorý by do roku 2029 zakázal všetky mikroplasty zámerne pridávané do výrobkov. Zákon je napísaný tak široko, že by sa týkal trblietok, plastovej výplne v umelých trávnikoch aj konfiet.
Oblečenie a pneumatiky
Väčšina mikroplastov nie je spočiatku malým kúskom. Do tejto podoby sa dostávajú odlamovaním z väčších plastových predmetov. Najväčšími vinníkmi sekundárnych mikroplastov sú syntetické textílie a pneumatiky.
Štúdia z roku 2019 odhadla, že až 35 percent všetkých mikroplastov v oceánoch pochádza z textilu, teda z polyesterových, nylonových či akrylových odevov, ktoré pri praní uvoľňujú plastové vlákna. Mikroplasty môžu navyše na sebe niesť chemikálie a znečisťujúce látky, ktoré sa následne hromadia v potravovom reťazci.
Francúzsko sa rozhodlo zaviesť revolučnú novinku, aby sa vlákna zachytili ešte pred tým, ako odtečú do kanalizácie. Od roku 2029 budú musieť mať všetky nové práčky zabudovaný filter na mikroplasty.
Technik vykonáva údržbu automatickej práčky. Zdroj: iStock/brizmaker
Niekoľko amerických štátov, a to Oregon, Illinois, New York, New Jersey a Pensylvánia, zvažuje podobné zákony ako Francúzsko. Kalifornia bola v roku 2023 veľmi blízko k schváleniu povinných filtrov na mikrovlákna v práčkach, no zákon nakoniec vetovali pre obavy z vysokých nákladov. Napriek tomu údaje, ktoré podporovali návrh zákona, ukázali, že takéto filtre by mohli znížiť únik mikroplastov z bielizne až o 80 percent. Iné štáty, napríklad Kalifornia a New York, uvažujú tiež o tom, že oblečenie zo syntetických materiálov bude musieť mať varovanie pre spotrebiteľov týkajúce sa uvoľňovania mikroplastov pri praní.
Ďalším obrovským zdrojom mikroplastov sú automobilové pneumatiky. Opotrebením pneumatík sa každý rok uvoľnia milióny ton drobných plastových častí, z ktorých mnohé skončia v riekach a oceánoch. Medzi nimi je aj látka 6PPD-chinón, ktorá je spájaná s masovým úhynom lososov v severozápadnej časti Tichého oceánu.
Jedným z riešení by bolo prepracovať výrobky tak, aby obsahovali bezpečnejšie alternatívy. Kalifornské ministerstvo pre kontrolu toxických látok preto nedávno zaradilo 6PPD-chinón na zoznam prioritných látok. Výrobcovia pneumatík teraz musia zdokladovať, ako prepracujú svoj produkt, alebo ho z trhu úplne stiahnu.
Keď sa pneumatiky opotrebúvajú, syntetický kaučuk, ktorý obsahujú, uvoľňuje častice do životného prostredia. Zdroj: iStock/molchanovdmitry
Regulácia pri likvidácii odpadu
Podľa Morathovej sa dá s mikroplastmi bojovať i v momente, keď sa výrobkov zbavujeme. Napríklad vlhčené utierky obsahujú plastové vlákna, no mnohí ľudia ich stále splachujú do toalety. Utierky upchávajú potrubia a zároveň uvoľňujú do životného prostredia mikroplasty. Štáty ako New York, Kalifornia a Michigan preto prijali zákony o označovaní nesplachovať. Na obaloch musí byť jasné varovanie, že utierky do toalety nepatria.
Stavebné práce sú ďalším zdrojom miestneho znečistenia mikroplastmi. Mestá na pobreží štátu New Jersey schválili nariadenia, ktoré ukladajú firmám povinnosť zabrániť úniku plastových častíc do dažďovej kanalizácie, ktorá ich môže odniesť do riek a oceánu. Používajú sa napríklad píly a vŕtačky s vysávačmi, aby sa obmedzilo prášenie, a nariadené je tiež každodenné čistenie stavenísk.
Oregon a Colorado prijali nové zákony o zodpovednosti výrobcov – firmy, ktoré predávajú produkty v plastových obaloch, musia financovať recyklačné programy. V Kalifornii musia výrobcovia produktov z expandovaného polystyrénu zabezpečiť, aby sa ich výrobky recyklovali v čoraz väčšom množstve.
VEDOMOSTNÉ OKIENKO Mikroplasty sú malé kúsky plastu, ktoré majú veľkosť od 100 nanometrov po 5 milimetrov, teda môžu byť veľké ako zrniečko piesku, niekedy i menšie. Nachádzajú sa v riekach a oceánoch, vo vzduchu, ktorý dýchame, v pôde, v potravinách a pitnej vode, ale už aj v ľudskom tele (napríklad v krvi, placente, pľúcach či mozgu). Tvorí ich zmes vláken, guľôčok či úlomkov nepravidelného tvaru, z nich je časť zámerne vyrábaná v takej podobe (primárne mikroplasty), avšak väčšina vzniká fragmentáciou väčších kusov plastov (sekundárne mikroplasty), napríklad keď sa plastová fľaša alebo taška rozpadne pôsobením slnka, vetra a vody, rozpadáva sa na milióny malých kúskov. Nanoplasty sú najmenšie druhy mikroplastov. Tieto častice majú menej ako 20 mikrometrov. Sú také drobné, že ich nevidíme ani pod bežným mikroskopom, a môžu sa správať ako prach alebo molekuly. Práve ony spôsobujú najväčšie škody pre schopnosť prenikať aj bunkovými membránami.
Štátne stratégie a povinné informovanie
Niektoré štáty testujú širšie stratégie založené na vedeckých dôkazoch a na výskume. Kalifornia prijala v roku 2022 prvú celoštátnu stratégiu proti mikroplastom na svete. Zavádza štandardizované testovanie mikroplastov v pitnej vode a pripravuje dlhoročný plán, ako obmedziť znečistenie z textilu, pneumatík a ďalších zdrojov.
Kalifornia navyše začala považovať samotné mikroplasty za „chemickú látku vzbudzujúcu obavy“. Tým sa povinnosti posúdiť riziká a oznamovať zloženie presúvajú na výrobcov namiesto toho, aby ostávali na pleciach spotrebiteľov alebo miestnych samospráv.
Ďalšie štáty nezostávajú pozadu. Virgínia, New Jersey a Illinois zvažujú zákony na monitorovanie mikroplastov v pitnej vode. V Minnesote má návrh zákona preskúmať prítomnosť mikroplastov v mäse a hydine, čo by mohlo ovplyvniť budúce pravidlá bezpečnosti potravín.
Štáty začínajú uvažovať o zákonoch o monitorovaní mikroplastov v pitnej vode. Zdroj: iStock/Elena Mishina
Takéto miestne a štátne opatrenia, či už zákazy, varovné štítky, zverejňovanie informácií, alebo štúdie, môžu pomáhať znížiť množstvo mikroplastov v prostredí a položiť základ pre väčšiu reguláciu v budúcnosti.
Presakovanie do federálnej politiky
Tieto regionálne kroky začínajú už podľa Morathovej ovplyvňovať aj federálnu politiku. V júni 2025 schválila americká Snemovňa reprezentantov zákon týkajúci sa nakladania s plastovými plienkami, ktorý vychádza zo štátnych zákonov, a poslala ho na prerokovanie do Senátu USA.
Pozrite si
V júli 2025 pribudol ďalší návrh zákona o mikroplastoch pod názvom Microplastic Safety Act. Ten nariaďuje úradom zaoberať sa účinkom mikroplastov na ľudské zdravie, najmä na deti a reprodukčný systém.
Aj o návrhoch na povinné filtre v práčkach, ktoré sa najprv riešili len na úrovni štátov, sa teraz uvažuje celonárodne. Podľa Morathovej tento postup nie je nový. Pred desiatimi rokmi sa riešila otázka tzv. microbeads – malých umelohmotných guľôčok, ktoré sa pridávali do niektorých kozmetických výrobkov. Ide o jediný americký zákon schválený i na federálnej úrovni, ktorý zakazuje tento typ mikroplastov priamo.
Malé kroky s veľkým účinkom
„Mikroplasty predstavujú obrovskú výzvu: pochádzajú z množstva zdrojov, ťažko sa odstraňujú a ohrozujú zdravie ľudí aj ekosystémov. Hoci globálne dohody a veľké federálne zákony zatiaľ nie sú na stole, mestá a jednotlivé štáty ukazujú, že existuje cesta vpred. Tieto malé kroky mikroplasty úplne neodstránia, ale dokážu znížiť znečistenie rýchlo a merateľne a tým vytvoria impulz pre rozsiahlejšie, systémové zmeny,“ dodáva na záver vedkyňa.
Zdroje: Nariadenie európskej komisie 2023/2055, KUOW, Forbes, Science, The Conversation
(RR)
