Záujem o nášho kozmického suseda podnietili v českom astronómovi tajomné lunárne dómy. Nájsť ich môžete pomocou mapy a malého binokulára.
Český astronóm Pavel Gabzdyl sa venuje štúdiu Mesiaca viac ako 30 rokov. Zdroj: archív PG
Dná oceánov nemáme ani zďaleka tak precízne zmapované ako lunárny povrch. Náš Mesiac je v slnečnej sústave piatym najväčším mesiacom. Kráter na jeho povrchu vzniká priemerne každý deň. To je iba zlomok informácií, ktoré sa k ľuďom dostávajú prostredníctvom prednášok, kníh a popularizačných videí českého astronóma, geológa a fotografa Pavla Gabzdyla.
Mesiac ho fascinoval už v detstve, seriózne sa mu venuje viac ako 30 rokov a v reči mladej generácie by sme ho mohli nazvať lunárnym influencerom. V súčasnosti pôsobí vo Hvezdárni a planetáriu Brno a len nedávno začal na Youtube uverejňovať seriál náučných videí s názvom Lunárna dielňa (česky Lunární dílna). Nový diel pridáva v netradičnom dátume – v deň, keď je Mesiac v splne.
Český astronóm Pavel Gabzdyl počas prednášky s názvom Čo je nové o Mesiaci. Bratislava, 24. október 2025. Zdroj: archív PG, foto: Stanislav Griguš
V rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH nám český astronóm prezradil, čo by mal o Mesiaci vedieť každý človek, aký podstatný detail si všíma na pohľadniciach pri potulkách po svete a prečo sú mesačné pohoria oveľa zradnejšie než tie pozemské.
Mesiac je súpútnikom Zeme približne 4,5 miliardy rokov. Ako dlho sprevádza vás?
Od detstva. Vyrastal som v Havířove a mohol som mať osem alebo deväť rokov. Na počudovanie ma Mesiac nezaujal v noci, ale počas dňa. Spomínam si, že som stál na autobusovej zastávke a uvedomil som si, že Mesiac je viditeľný vo dne. Zdalo sa mi to veľmi zvláštne. Ak počas dňa človek vidí nejaké vesmírne teleso, má pocit, že skutočne sme vo vesmíre. Mesiac na modrej oblohe úplne úžasne visel. To bol môj prvý zážitok a uvedomenie, že môžem vidieť vesmírne teleso. Vyrastal som v meste, kde sú svetlá, a hviezdy tam veľmi dobre nebolo vidieť, ale Mesiac bol hneď od začiatku nápadný. Úplne úžasné bolo, že na ňom môžem vidieť zaujímavé detaily. Aj planéty sú krásne, ale na oblohe ich vidíme len ako jasný bod.
Mesiac fascinoval českého astronóma a geológa Pavla Gabzdyla už od detstva. Zdroj: archív PG, foto: Lucie Mojžíšová
V detstve teda prišiel prvý impulz. Kedy ste sa ním začali zaoberať seriózne ako objektom výskumu alebo štúdia?
Spočiatku sa mi páčila celá obloha. Pozoroval som, čo sa dalo – kométy, hmloviny, galaxie. Snažil som sa spoznávať aj súhvezdia. Zaujímalo ma všetko. Mesiac bol vtedy pre mňa trochu aj nepriateľom. Len čo svietil, kazil mi pozorovania. Neskôr sa mi však dostala do rúk kniha Atlas Mesiaca Antonína Rükla. V ňom som objavil na jednej mape Mesiaca malé krížiky. Zaujali ma, tak som si vyhľadal v legende, že ide o takzvané lunárne dómy. Vôbec som netušil, čo to je, ale motivovalo ma to k tomu, aby som sa pozrel do vyznačených miest ďalekohľadom. Našiel som tam akési kopčeky. Predtým som na Mesiaci videl iba krátery a teraz som tam videl zvláštne hrbolce.
Český astronóm a popularizátor Mesiaca Pavel Gabzdyl počas festivalu planét vo Hvezdárni a planetáriu Brno. Zdroj: archív PG
Bolo to v čase, keď ešte nebol internet, neexistovala ani wikipédia, tak som musel cestovať do knižnice a zistiť, čo sú lunárne dómy. Dozvedel som sa, že ide o staré mesačné sopky. Pripadalo mi neuveriteľné, že môžem iba pomocou máp a malého ďalekohľadu pozorovať na Mesiaci staré sopky. Odvtedy si ma Mesiac pripútal, a keď som sa pohyboval medzi kamarátmi, ktorí sa zaujímali o astronómiu, vravel som im, nepozerajte sa iba na galaxie, nepozorujte iba planéty, pozrite sa aj na Mesiac. Nie sú tam len krátery, ale aj sopky. Odvtedy som sa snažil Mesiac propagovať. Hovorím ľuďom, že som taký lunárny influencer. Myslím si, že Mesiac môže ponúknuť množstvo zážitkov každému, kto má ďalekohľad.
Čo by mal o Mesiaci vedieť každý človek?
Že sa díva do ďalekej minulosti. Do minulosti sa svojím spôsobom pozeráme aj vtedy, keď hľadíme na hviezdy, ale tie sú od nás veľmi ďaleko a sú to úplne iné objekty než naša Zem. Keď sa však pozeráme na Mesiac, hľadíme do minulosti i našej planéty, pretože rovnako veľké krátery, ktoré tam vidíme, vznikali aj na našej Zemi. Pri pohľade na Mesiac vidíme, čo sa dialo na našej planéte omnoho skôr, než sme tu boli my ľudia. Je to úžasná cesta časom – môžeme sa dívať na útvary staré miliardy rokov, ktoré na Zemi už neuvidíme, preto sa pri pohľade na Mesiac pozeráme do minulosti.
Ak by sme si Mesiac predstavili ako človeka, aké vlastnosti by ste mu prisúdili?
To je veľmi zaujímavá otázka. V prvom rade by som ho označil za tajomný, ale určite by som použil aj prirovnanie krásny. Dívame sa naňho, keď vychádza, zapadá, keď mení veľkosť aj farbu. Ide o nesmierne krásny objekt na oblohe, a to v každej situácii – či ide o úzky kosáčik, spln, alebo štvrť. V rámci astronómie je istým spôsobom aj hard rocker – je to kamenné teleso, nie je žiadnou éterickou záležitosťou, je to skutočný „drsňák“.
Kreslená lunárna anekdota. V angličtine sa pre odvrátenú stranu Mesiaca používa pojem back side alebo far side of the Moon. The Dark Side of the Moon je názov albumu skupiny Pink Floyd z roku 1973. Zdroj: archív PG
Ako sa zmenili naše vedomosti o Mesiaci od začiatku sedemdesiatych rokov, keď začínal program Apollo, až do dnešných čias?
Zmenili sa úplne rapídne. Pred misiami Apollo sme netušili napríklad ani to, ako Mesiac vznikol. Nemali sme žiadne vzorky, neboli sme si istí, či krátery, ktoré pozorujeme, nie sú sopečného pôvodu. Až misie Apollo nám spoľahlivo ukázali, že väčšina kráterov vznikla pri dopadoch veľkých telies. Najzaujímavejšia vec, na ktorú sme vďaka analýzam vzoriek prišli, je, že Mesiac vznikol pri obrovskej zrážke našej planéty s cudzou planétou. Spočiatku to vyzeralo ako neuveriteľné sci-fi, ale dnes sme si takmer istí, že sa to tak stalo. Zároveň sme zistili, že tento spôsob vzniku Mesiaca je ojedinelý v celej slnečnej sústave.
Snímka znázorňujúca vznik Mesiaca. Zdroj: archív PG
Nielenže má naša planéta pomerne veľký mesiac – je piatym najväčším v celej slnečnej sústave –, zároveň vznikol úplne inak ako všetky ostatné pozorované mesiace. To boli dve zásadné veci. Dlhé obdobie sa svojím spôsobom nič nedialo. Ďalší boom vedomostí zažívame až posledných päť rokov, a to vďaka čínskym misiám, ktoré nám dovážajú nové vzorky v kvalite, akú sme vtedy nemali. Myslím si, že to nebude len o Číne, ale aj o ďalších krajinách, ktoré sa budú chcieť na Mesiac vrátiť a budú ho chcieť skúmať. Určite nás čakajú ešte veľmi zaujímavé objavy a najzaujímavejšie sú práve tie, ktoré nepredpovedáme.
Čína v posledných rokoch výrazne napreduje v lunárnom prieskume. V čom sú jej misie odlišné od amerických?
Nedokážem to celkom presne posúdiť a samého ma to prekvapuje, ale myslím si, že pri čínskych misiách hrá hlavnú úlohu veda. Oni sa snažia o Mesiaci zistiť čo najviac. Otázka však teraz znie, z akého dôvodu. Je to preto, aby vedeli, kde ťažiť lunárne suroviny? Je to preto, aby mali čo najviac vedomostí nielen o Mesiaci, ale aj o celej slnečnej sústave? Neviem to posúdiť, ale všeobecne platí, že ten, kto vie, ten ovláda.
Čínska sonda Čchang-e 6 v roku 2024 pristála na odvrátenej strane Mesiaca a odobrala vzorky. Konkrétne z oblasti krátera Apollo v impaktnej panve Južný pól – Aitken. Čo vedci z ich analýzy zatiaľ zistili?
Zistili sme, že odvrátená strana sa od privrátenej líši nielen tým, že na privrátenej máme viac tmavých útvarov, čiže mesačných morí, ale tiež sa odlišuje zložením. Zloženie na privrátenej strane je trochu iné. Veľmi zaujímavé je však to, že na základe vzoriek z odvrátenej strany môžeme niektoré útvary datovať, čiže zistiť vek ich vzniku. To sme predtým vôbec netušili a teraz sme sa to dozvedeli. Čo sa týka odvrátenej strany, väčšina analýz je v štádiu realizácie, čiže tie najzaujímavejšie objavy nás pravdepodobne ešte len čakajú.
Fotografia časti odvrátenej a privrátenej strany Mesiaca z Apolla 11, ktorá často býva chybne používaná na pohľadniciach a iných grafických materiáloch. Zdroj: archív PG
Disponuje vzorkami výhradne iba Čína? Plánuje sa s nimi podeliť?
So vzorkami z privrátenej strany sa už dokonca podelili. Na prekvapenie všetkých ich poslali niektorým vybraným americkým univerzitám a dostali ich aj niektoré európske vedecké inštitúcie. Je však otázkou, ako to bude so vzorkami z odvrátenej strany. Predpokladá sa, že tiež budú niečo zapožičiavať na výskum, ale najskôr sa tak stane až o niekoľko rokov. V praxi to vyzerá tak, že krajina, ktorá vlastní vzorky, najprv urobí svoju vedu, publikuje svoje zásadné objavy, a až keď majú hotovo, zapožičajú vzorky ďalším krajinám.
Čím je Mesiac v rámci slnečnej sústavy zaujímavý?
Je zvláštny už len tým, že je veľký. Naša Zem si zaobstarala pomerne veľký mesiac. Ak si uvedomíme, že všetky tie veľké mesiace majú obrovské planéty ako napríklad Jupiter alebo Saturn, naša Zem by mala mať omnoho menší mesiac. Žijeme si v tomto smere teda výrazne nad pomery. Potom je tu vec, ktorá sa netýka geológie, ale skôr akejsi súhry náhod. V slnečnej sústave nie je jediné miesto, odkiaľ by bolo Slnko rovnako veľké ako Mesiac – možné to je iba na našej Zemi. Vďaka tomu môže nastať úplné zatmenie Slnka a to nikde inde v slnečnej sústave nezažijete. Je to neuveriteľná náhoda, ktorá nie je daná iba miestom, ale aj časom. V minulosti k nám bol Mesiac oveľa bližšie a v budúcnosti sa vzdiali, takže ho nezakryje úplne celé. Práve teraz žijeme v unikátnej dobe, keď si úplné zatmenie môžeme užiť.
Vizualizácia znázorňuje porovnanie veľkých mesiacov. Používa ju aj NASA. Zdroj: archív Pavla Gabzdyla
Ak by ste boli lunárnym turistickým sprievodcom, akú lokalitu na Mesiaci by ste odporučili človeku, ktorý má rád hory a adrenalín?
Asi by som ho vzal k brázde. Ide o kľukaté údolia na Mesiaci. Pri jednom z nich dokonca pristála aj posádka misie Apollo a fotografie, ktoré vtedy zhotovili, sú jedny z najkrajších. Na internete je možné dohľadať si zábery, kde lunárne vozidlo stojí v blízkosti brázdy. Tam by som ho vzal. Ďalej by som ho vzal aj k mesačným horám. Sú oveľa zradnejšie než tie pozemské. Je to spôsobené tým, že Mesiac nemá atmosféru, preto nedokážeme celkom presne rozlíšiť, v akej vzdialenosti sa hora od nás presne nachádza. Ak sa dívame na vzdialené objekty tu na Zemi, napríklad na kopce, vďaka atmosfére sa nám výhľad mierne zahmlieva. Na Mesiaci nič také nie je. Aj v prípade veľmi vzdialeného kopca máme pocit, že je tesne pred nami a že by sme k nemu prišli za niekoľko minút. Myslím si, že by to pre mnoho ľudí vrátane mňa bol veľmi zvláštny zážitok, keď nedokážeme odhadnúť, ako ďaleko veci od nás sú. Ľudí by som tak nechtiac trošku zavádzal, keby som im povedal: pôjdeme sem k tej hore, je to len kúsok – a my by sme pritom kráčali celý deň.
Český astronóm a popularizátor Mesiaca Pavel Gabzdyl počas festivalu planét vo Hvezdárni a planetáriu Brno. Zdroj: archív PG
Javí sa Mesiac inak Austrálčanovi a inak Európanovi?
Úplne zásadne. Je to vďaka tomu, že Zem je guľatá. Človek, ktorý je v Austrálii a voči nám visí dole hlavou, vidí Mesiac presne naopak. Ak by sme cestovali po celej Zemi a dostávali by sme sa čoraz viac na juh, Mesiac sa nám bude postupne prevracať. Vďaka tomu na južnej pologuli nefungujú rôzne poučky o tom, ako Mesiac pribúda a ubúda, pretože tam je to úplne naopak.
O Mesiaci sa šírili rôzne hoaxy. Najznámejší o pristávaní na jeho povrchu. Aké dezinformácie sa o ňom šíria v súčasnosti?
Väčšina z nich sa týka práve pristátia Apolla. Dosť často však kolujú po internete videá, na ktorých sú zachytené dopady veľkých telies na Mesiac. Tieto videá sú veľmi populárne. Napríklad na Instagrame alebo Facebooku majú stovky tisíc pozretí. Sú to fotomontáže a navyše veľmi nevydarené. Schválne odporúčam čitateľom, aby sa pozreli na viacero videí, a zistia, že je na nich úplne rovnaký oblak. Tvorcovia jednoducho naklonujú úplne rovnaký pozemský mrak, ktorý prechádza cez Mesiac. Trochu ma to trápi, pretože veľa ľudí a aj veľa mojich známych sa ma pýta na to, či viem niečo o tom dopade, a pritom ide iba o vygenerované videá, ktoré nemajú nič spoločné s realitou.
Lunárny influencer Pavel Gabzdyl sa venuje aj fotografovaniu a počas svojich ciest po svete si na pohľadniciach Mesiaca všíma podstatný detail. Zdroj: archív PG, foto: Jan Šmach
Je o vás známe, že počas ciest po svete si všímate na pohľadniciach s Mesiacom jeden konkrétny detail. Ktorý to je?
Je to preto, lebo sa veľmi často na grafických produktoch, nielen na pohľadniciach, používa Mesiac, ktorý zo Zeme nemôžeme pozorovať. Ide o snímku, ktorú zhotovila posádka misie Apollo 11. Dôvod, prečo ho nemôžeme pozorovať, spočíva v tom, že je tam kus odvrátenej strany. Táto fotografia sa veľmi často objavuje na pohľadniciach, na obaloch čokolád a na všetkom možnom, čiže odporúčam čitateľom, aby sa na to zamerali a pozreli sa, ako Mesiac na tých produktoch vyzerá. Je to pre mňa zvláštna vec, pretože si človek hovorí, že predsa každý musí poznať, ako Mesiac v skutočnosti vyzerá. Je stále rovnaký, natáča k nám stále rovnakú tvár, ľudia sa naňho často dívajú, a pritom aj medzi kolegami astronómami mám veľa známych, ktorí nie sú schopní zistiť, ako Mesiac reálne vyzerá.
Český astronóm Pavel Gabzdyl so snímkou Mesiaca, ktorú odfotografovali astronauti počas misie Apollo 11. Bratislava, 24. október 2025. Zdroj: archív PG, foto: Stanislav Griguš
Čo je pre vás najťažšie pri popularizácii Mesiaca?
Sú to predsudky. Keď mám prednášku o Mesiaci, je pre mňa najväčšou satisfakciou, ak za mnou prídu ľudia a povedia – vôbec som netušil, že Mesiac je také zaujímavé teleso. Tento predsudok pozorujem nielen medzi širokou verejnosťou, ale napríklad aj u niektorých odborníkov, ktorí si myslia, že to je nuda. Len čo sa dozvedia nejaké nové informácie, Mesiac sa im hneď javí oveľa zaujímavejší.
(zh)
