Zistenia vytvárajú dôležitý obraz o realite práce v školách so žiakmi z marginalizovaných rómskych komunít.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Napriek tomu, že téma vzdelávania Rómov rezonuje v spoločenských debatách už dlhé roky, málo pozornosti sa venuje kľúčovým aktérom vzdelávania – učiteľom. Učitelia, ktorí pracujú v školách s vysokým zastúpením žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (MRK), čelia náročným pracovným a psychologickým výzvam.
Projekt Wellbeing učiteľov marginalizovaných rómskych komunít
V súčasnosti sa tejto téme systematicky venuje projekt Wellbeing učiteľov marginalizovaných rómskych komunít. „Skúmame úroveň wellbeingu učiteľov MRK a zároveň aj jeho aspekty (pracovné požiadavky, pracovné zdroje, stres, vyhorenie). Z kvalitatívnych rozhovorov s učiteľmi zo segregovaných škôl sme sa dozvedeli, že medzi hlavné zdroje stresu patria: nadmerná administratíva, správanie žiakov, komplikovaná komunikácia s rodičmi a pocit, že učiteľ často supluje nielen rodiča, ale aj sociálneho pracovníka,“ uvádza Mária Ďurkovská zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (CSPV SAV), v. v. i., v Košiciach, ktorý projekt zastrešuje.
Za kľúčovú oporu učitelia označujú kolegiálne vzťahy a podporu vedenia. Pomáha aj cielené vzdelávanie v inklúzii, riešení konfliktov a spolupráca s asistentmi učiteľa. Tieto zistenia vytvárajú dôležitý obraz o dennej realite práce v školách so žiakmi z MRK.
Zistenia novšej štúdie
„Na tento obraz nadväzuje novšia štúdia na vzorke 630 učiteľov z troch regiónov s najvyššou koncentráciou MRK (Prešov, Košice, Banská Bystrica), ktorá v porovnaní učiteľov MRK a učiteľov majoritných škôl potvrdila, že učitelia v školách s vyšším podielom rómskych žiakov hlásia vyššie pracovné nároky, viac stresu a výraznejšie vyhorenie a zároveň nižšie pracovné nasadenie a spokojnosť než učitelia v majoritných školách. Zároveň sa nám neukázali rozdiely vo wellbeingu, respektíve v psychickej pohode medzi učiteľmi, ktorí učia žiakov z marginalizovaných komunít, a učiteľmi majority,“ vysvetľuje Michal Kentoš zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i., v Košiciach.
Výskumníci a výskumníčky SAV apelujú, že zmysluplná pomoc učiteľom musí ísť dvojkoľajne. „Je potrebné zmenšovať zdroje stresu (menej byrokracie, viac asistentov a podporných pozícií, lepšia organizácia práce) a posilňovať každodenné zdroje (kolegialita, podpora vedenia, profesijný rozvoj, mobilizácia vlastných zdrojov),“ dopĺňa Michal Kentoš.
Projekt je unikátny nielen svojím zameraním, ale aj prístupom: kombinuje citlivosť k miestnemu kontextu s dátovou presnosťou a zistenia pretavuje do konkrétnych odporúčaní. Cieľ je jednoduchý a dôležitý zároveň – aby učitelia v najnáročnejších triedach mali podmienky, v ktorých je možné dosahovať kvalitné výsledky a chrániť psychické zdravie.
Zdroj: TS SAV
(zh)
