Kauza okolo Wakefieldovej štúdie o vakcíne MMR predstavuje učebnicový príklad, ako môžu vedecké pochybenie a konflikt záujmov vyvolať dlhodobé spoločenské dôsledky.
Koláž: iStockphotos.com/alexskopje; Andrew Wakefield (Zdroj: Wikipedia.org)
V roku 1998 významný lekársky časopis so sídlom v Spojenom kráľovstve The Lancet publikoval správu s hlavným autorom Andrewom Wakefieldom, ktorý bol v tom čase gastroenterologickým chirurgom a lekárskym výskumníkom. Správa naznačovala kauzálnu súvislosť medzi vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) a rozvojom autizmu v kombinácii so zápalom čriev u detí, čo Wakefield opísal ako nový syndróm, ktorý nazval „autistická enterokolitída“.
Publikácia, ktorá sa neskôr ukázala ako podvodná, bola založená na pozorovaní 12 detí so symptómami zápalu čriev, pričom rodičia ôsmich z nich uviedli, že sa ťažkosti objavili po očkovaní vakcínou MMR. Hoci Wakefield túto súvislosť v samotnej štúdii výslovne netvrdil, na tlačovej konferencii po jej publikácii naznačil, že kombinovaná vakcína MMR môže spôsobovať zápal čriev a viesť k autizmu. Zároveň odporučil očkovať samostatne proti osýpkam, mumpsu a rubeole namiesto používania kombinovanej vakcíny.
Neskôr sa ukázalo, že Wakefield mal finančný konflikt záujmov – ešte pred publikáciou prijal financovanie od právnikov, ktorí zastupovali rodičov detí žalujúcich výrobcov vakcín, a zároveň si dal patentovať vlastnú alternatívnu monovalentnú vakcínu proti osýpkam.
Andrew Wakefield. Zdroj: Wikipedia.org
Mediálny poplach
Prípad získal mediálnu pozornosť v roku 2001, keď Wakefield publikoval ďalšie články naznačujúce, že vakcína proti osýpkam sa môže replikovať v tráviacom trakte a spôsobiť zápal, najmä u detí s autizmom.
O týchto výsledkoch sa široko informovalo v médiách a kontroverzia v Spojenom kráľovstve narastala. Napríklad spoločnosť BBC odvysielala televízny program s názvom MMR: otázka voľby. Traja rodičia detí s autizmom boli pozvaní, aby svedčili o očkovaní svojho dieťaťa MMR vakcínou. Nespomenuli sa predchádzajúce epidemiologické štúdie, ktoré na veľkom počte ľudí ukázali, že vakcína MMR nespôsobuje žiadnu poruchu v duševnom vývoji dieťaťa.
MMR vakcína bola deťom podaná vo veku, keď je už možné diagnostikovať autizmus, a to medzi 12. a 18. mesiacom života. To je obdobie, keď dieťa začína hovoriť a verbálne komunikovať. Preto bolo normálne, že deti s vývinovými poruchami boli diagnostikované v rovnakom čase, keď dostali vakcínu. Rovnako boli očkované aj milióny ďalších detí, ktoré nemali žiadne následky. Bola to jednoducho časová zhoda okolností, nie vedecký dôkaz kauzality. Médiá túto informáciu sprostredkovali širokej verejnosti a naznačili, že súvislosť je pravdepodobná.
Falšovanie údajov
V roku 2010 Generálna lekárska rada publikovala správu, ktorá obviňovala Dr. Wakefielda, prvého autora publikácie, a poukázala na to, že opis prípadov v publikácii sa nezhodoval so skutočnými záznamami detí. Časopis The Lancet napokon tento článok z literatúry odstránil. V apríli 2004 reportér Brian Deer z týždenníka Sunday Times informoval, že v roku 1998 Wakefield dostal 55 000 libier od právnikov obhajujúcich rodičov žalujúcich výrobcov vakcín.
Wakefieldovi spoluautori od článku odstúpili, čo znamenalo, že už nepodporovali jeho vedecký obsah. Šéfredaktor časopisu The Lancet uviedol, že Wakefield mal nahlásiť konflikt záujmov, čo by zablokovalo jeho publikovanie. Generálna lekárska rada začala vyšetrovanie, ktoré v roku 2007 viedlo k trestnému stíhaniu Dr. Wakefielda.
Odsúdený Wakefield
V roku 2009 ten istý reportér Sunday Times oznámil, že Wakefield vo svojom článku manipuloval s údajmi. Inými slovami, klamal. Generálna lekárska rada v roku 2010 Wakefielda definitívne odsúdila za jeho nečestné a nevhodné praktiky a taktiež mu bola odobratá lekárska licencia. V tomto procese časopis The Lancet stiahol článok.
Wakefield bol vyhostený zo Spojeného kráľovstva a odišiel do Spojených štátov. V roku 2011 pokračovanie vyšetrovania odhalilo, že Dr. Wakefield plánoval založiť startup založený na jeho pseudoobjave. Patentoval si diagnostický systém pre „autistickú kolitídu“ a chystal sa predávať diagnostické súpravy. Lenže vakcína MMR pre dojčatá do značnej miery preukázala svoju bezpečnosť používaním počas viac ako tridsiatich rokov na miliardách detí.
Obete dezinformácií
Na druhej strane kontroverzia po sebe zanechala svoje stopy a nevinné obete. V rokoch 1996 až 2002 klesla miera zaočkovanosti MMR v Anglicku a vo Walese z 91,8 percenta na 81 percent. V niektorých regiónoch, najmä v Londýne, klesla miera pokrytia na menej ako 60 percent. To stačilo na to, aby sa osýpky vrátili.
V roku 2006 bol výskyt osýpok (počet prípadov za rok) 37-krát vyšší ako v roku 1996. V roku 2008 sa osýpky v Anglicku po prvýkrát za 14 rokov opäť stali endemickými, čo spôsobilo jedno úmrtie na každých 10 000 prípadov.
Jednou z najzávažnejších komplikácií spojených s osýpkami je sklerotizujúca subakútna panencefalitída (SSPE), ktorá je zriedkavá, ale vždy smrteľná. Ide o dlhodobo prebiehajúcu progresívnu encefalitídu (zápal mozgu), ktorá vzniká roky po prekonaní osýpok — zvyčajne 6 až 10 rokov po infekcii. Začína sa nenápadne poruchami správania, poklesom školského výkonu a zmenami osobnosti. Neskôr nasledujú epileptické záchvaty, poruchy hybnosti, strata reči a postupne úplné zlyhanie nervového systému.
Riziko SSPE sa v posledných štyroch desaťročiach odhadovalo na 1 : 100 000 prípadov. Neskoršia analýza ukázala oveľa vyššie hodnoty prípadov zaznamenaných v rokoch 2003 až 2009, najmä u detí mladších ako päť rokov s osýpkami, a to 1 : 1 700 prípadov až 1 : 3 300 prípadov.
Podľa odhadu Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v Atlante očkovanie proti osýpkam zabránilo (v rokoch 1994 – 2013) 322 miliónom prípadov osýpok, 21 miliónom hospitalizácií a 732 000 úmrtiam vinou osýpok, čo predstavuje priamu úsporu nákladov vo výške približne 295 miliárd dolárov.
Zdroj: encyclopedie-environnement.org, Brewminate, PubMed, Science.org
(LDS)
