Južný oceán, ktorý desaťročia tlmil globálne otepľovanie, by mohol uvoľniť nahromadené teplo vo forme kolosálneho výboja, čím by opäť zvýšil globálne teploty a ohrozil klimatický pokrok.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: aapsky
Južný oceán pôsobil približne 200 rokov ako hlavný tlmič globálneho otepľovania tým, že absorboval škodlivý oxid uhličitý. Experti však varujú, že tento oceán okolo Antarktídy vytvára spätné uvoľnenie tepla vo forme kolosálneho „náhleho výboja tepla“, ktorý by mohol zvýšiť globálne teploty. Účinky tohto javu by mohli trvať viac ako storočie, pričom niektoré z najzraniteľnejších krajín sveta sú vystavené najväčšiemu riziku.
Podľa výskumníkov to môže spôsobiť zvýšenie teplôt, topenie ľadových štítov, zvýšenie hladiny morí a zvrátenie desaťročí pokroku v oblasti zmeny klímy. Dosah by mohol byť porovnateľný s globálnym otepľovaním spôsobeným v dôsledku ľudskej činnosti.
Pozrite si
Globálna nerovnováha
Južný oceán pôsobí ako hlavný tlmič globálneho otepľovania tým, že absorbuje oxid uhličitý. Mohol by však znovu uvoľniť naakumulované teplo vo forme kolosálneho tepelného výboja. Výskumníci predpovedajú, že výboj tepla by mohol nastať približne o 600 rokov, čo by spôsobilo zvrátenie klesajúcich trendov globálneho otepľovania.
Klimatológovia so sídlom v Nemecku predpovedajú, že v priebehu nasledujúcich 600 rokov sa Zem začne ochladzovať vďaka zníženiu emisií a menšej závislosti od fosílnych palív. Oceány však dokážu dlhodobo udržiavať teplo, čo vedie k obrovskej globálnej energetickej nerovnováhe počas stáročí.
Toto teplo sa musí nakoniec znovu uvoľniť do atmosféry, čo na Zemi spôsobí ďalšie otepľovanie, aj keď sa emisie skleníkových plynov zastavia. Štúdiu vykonal tím v Helmholtzovom centre pre výskum oceánov GEOMAR v nemeckom Kieli.
Vývoj globálnej teploty v rokoch. Zdroj: AGU Advances
Model vývoja otepľovania
„Toto „vybuchnutie“ oceánskeho tepla pochádza z tepla, ktoré sa predtým nahromadilo v dôsledku globálneho otepľovania v hlbokom Južnom oceáne a na hladinu oceánu sa dostáva prostredníctvom hlbokej konvekcie,“ vysvetľujú autori štúdie v časopise AGU Advances.
Vedci už predtým zistili, že Južný oceán nesie hlavnú ťarchu otepľovania oceánov našej planéty a je zodpovedný za takmer všetku globálnu absorpciu tepla oceánmi. A to aj napriek tomu, že pokrýva iba približne 15 percent celkovej plochy oceánov Zeme.
Model v novej štúdii predpovedá, že približne o 200 rokov dosiahne globálne otepľovanie vrchol na úrovni okolo 2,25 °C nad predindustriálnou úrovňou. Potom začne klesať a do roku 2600 klesne späť pod 1,5 °C. Ale hneď ako Južný oceán uvoľní svoje nahromadené teplo, globálne otepľovanie opäť stúpne na približne 1,7 °C, čím zvráti stáročia pokroku.
Obrázky nižšie znázorňujú, ako by mohlo dôjsť k tepelnému výboju. V priebehu rokov, ako sa vnútro oceánu otepľuje, dochádza k „zvýšenému uvoľňovaniu tepla“, ktoré otepľuje atmosféru.
Akumulácia a spätné uvoľňovanie tepla v Južnom oceáne. Zdroj: AGU Advances
Najzraniteľnejšie krajiny
Tím varoval, že uvoľňovanie tepla by bolo zlou správou pre morský ľad, pretože by v dôsledku rastúcich teplôt spôsobilo pokles jeho povrchovej plochy. Podľa výsledkov štúdie by bolo otepľovanie „najväčšie a najdlhšie trvajúce na južnej pologuli, čo naznačuje väčší vplyv na dnes zraniteľnejšie krajiny globálneho juhu“.
Hoci oceán počas svojho výboja uvoľní teplo, vedci nepredpokladajú, že by zároveň uvoľnil aj veľké množstvo oxidu uhličitého. To je dobrá správa, pretože oxid uhličitý by naďalej zosilňoval globálne otepľovanie.
Jeden z najvýznamnejších ekologických vplyvov silného otepľovania Južného oceánu ponesie antarktický kril. Keď dôjde k otepľovaniu oceánov nad teploty, ktoré toleruje, biotop krilu sa zmenší a kril sa presunie ešte ďalej na juh do chladnejších vôd. Keďže kril je kľúčovou súčasťou potravinového reťazca, zmení sa tým aj rozmiestnenie a populácia väčších predátorov a ďalej sa zvýši stres tučniakov a veľrýb.
Zdroj: AGU Advances
(LDS)
