Odborníci na Európskej noci vedy 2025 predstavili zložité témy a výskum jednoducho a zrozumiteľne.
Témou tohtoročnej Európskej noci vedy bol Chaos: hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete. Zdroj: Diana Brišová
V piatok 26. septembra sa konala Európska noc vedy 2025, pričom 19. ročník najväčšieho vedeckého festivalu na Slovensku si pre návštevníkov pripravil až 74 vedeckých stánkov, 19 zaujímavých a zmysluplných prednášok, ale aj niekoľko diskusií, workshopov či atrakcií. Témou tohtoročnej Európskej noci vedy bol Chaos: hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete.
Ako vyzerá rakovina a prečo veríme konšpiráciám
Diskusie a prednášky sa konali v Starej tržnici, vo V-klube, v Lab.Cafe a v Poľskom inštitúte v Bratislave. V rámci doobedňajšieho bloku prednášok v Starej tržnici sa návštevníkom predstavil psychológ a vedecký pracovník Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, ktorý hovoril o tom, z akých najčastejších psychologických dôvodov podliehajú ľudia konšpiračným teóriám a ako konšpiračné teórie ovplyvňujú psychiku jednotlivca, ale aj širšiu spoločnosť.
Jakub Šrol skúma kognitívne odchýlky, teda rôzne skreslenia našej mysle, ktoré môžu vyústiť v to, že človek uverí dezinformáciám alebo konšpiračným teóriám, a ako si vytvárame rôzne predsudky. Taktiež skúma, ktorí ľudia týmto odchýlkam najčastejšie podľahnú. Zo začiatku svojho výskumu predpokladal, že ľudia veria konšpiračným teóriám, pretože nedostatočne uplatňujú svoje kritické myslenie.
Výskumy ukázali, že to je naozaj tak, no s príchodom pandémie COVID-19 sú pri tejto problematike dôležité aj úplne iné psychologické procesy, napríklad tie, ktoré sa týkajú našich emócií. Rovnako skúmal aj to, ako pocit bezmocnosti či úzkosti s príchodom pandémie súvisel s tým, nakoľko ľudia dôverovali konšpiračným teóriám po pandémii. Podľa odborníka sa dezinformácie nešíria iba vďaka tomu, ako ľudia premýšľajú, prispieva k tomu aj politická situácia či ako sú organizované sociálne siete, na ktorých sa tieto informácie často šíria.
Tohtoročná Európska noc vedy predstavila chaos v bežnom a vedeckom živote. Zdroj: Diana Brišová
Sofia Ercsényiová, študentka strednej školy, ktorá stážuje v Neuroimunologickom ústave SAV, sa venuje neurovedám, teda oblasti, ktorá sa zameriava na ľudské správanie a celkové fungovanie mozgu. Opísala výskum na zvieratách, teda akým spôsobom v rámci stáže v Neuroimunologickom ústave SAV skúma mozog a správanie zvierat. Zistila, že faktorom rozhodovania pri zvieratách je motivácia, ktorú predstavuje väčšinou odmena alebo strach, či motivácia vyhnúť sa nebezpečenstvu. V rámci experimentu postavila myši pred optický klam – plošinu, ktorá na jednej strane opticky vyzerá ako priepasť a na druhej strane stoja práve myši. Aj zvieratá, ktoré nikdy nemali skúsenosť s optickým klamom, sa rozhodli ísť na tú stranu plošiny, ktorá im evokovala bezpečnosť.
Problémom je, že mozgy sú oklamané, pričom pri zvieratách, ale aj u ľudí vyvoláva strach aj niečo, čo nás v skutočnosti nijako neohrozuje na živote. Okrem toho vykonala experiment s labyrintom, v rámci ktorého vložila myš do labyrintu, aby samovoľne našla napájadlo s vodou. Zistila, že keď si myš trasu zapamätá, tak druhýkrát nájde vodu o niečo rýchlejšie. Na druhej strane je vedec, ktorý zbiera dáta a snaží sa pochopiť, na základe čoho sa myš rozhoduje a hýbe sa. Sofia študentov vyzvala, aby sa nebáli osloviť vedcov len z obavy odmietnutia či vysmievania. Účastníkov festivalu vyzvala, aby ich nemotivoval pri prípadnej vedeckej práci okamžitý výsledok, ale konštantná chuť učiť sa nové veci a zodpovedať nové otázky, a teda sa nebáli pýtať.
Sofia Ercsényiová, študentka strednej školy, sa venuje neurovedám, ktoré sa zameriavajú na ľudské správanie a celkové fungovanie mozgu. Zdroj: Diana Brišová
Vedúci Oddelenia systémových neurovied Neuroimunologického ústavu SAV Tomáš Hromádka predstavil, ako funguje náš mozog. Mozog je najkomplexnejšou a najzložitejšou sústavou, akú poznáme. Opísal, že náš mozog sa skladá z veľkého množstva buniek, ktoré medzi sebou komunikujú elektrickými signálmi. Odnepamäti sa vedci snažia zistiť, ako funguje náš mozog, aj keď to doteraz podrobnejšie nevieme. Tomáš Hromádka predstavil možnosti, akými môžu vedci skúmať mozog.
Dosť značnú časť ľudského mozgu dokážu vedci zrekonštruovať, ale bez toho, aby fungoval. To však na výskum nestačí, pretože vedci sa snažia komplexnejšie zistiť, ako medzi sebou komunikujú bunky mozgu. Mozog sa môže skúmať pomocou elektród, vďaka čomu vedci vidia elektrické signály medzi bunkami. Aktivitu mozgu dokážu vedci zaznamenať pre desiatky tisíc ľudí v reálnom čase. Na videu predstavil, ako vyzerá aktivita mozgu a ako pracujú neuróny v mozgu myší. Vedci vedia, čo mozog vidí a akým spôsobom nám signalizuje, ako daný predmet vyzerá a či sme ho už niekedy videli. Rovnako vieme, akú podobu majú tieto informácie a aj to, kde približne sa stretávajú. „Čo nevieme, je to, akým spôsobom si mozog uvedomí, že niečo vieme,“ opisuje Tomáš Hromádka. Vedci dokážu zaznamenať, akým spôsobom sa do mozgu dostane informácia o tom, čo vidíme, no nevedia, kde nastane ten moment, keď si človek uvedomí, čo sa vlastne stalo. Účastníkov festivalu vyzval, aby sa nebáli pýtať a boli zvedaví, rovnako ako vedci.
Tomáš Hromádka predstavil, ako funguje náš mozog. Zdroj: Diana Brišová
Katarína Buranovská, vedkyňa z Oddelenia molekulárnej onkológie Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied skúma rakovinu pankreasu. Tento orgán vytvára inzulín na spracovanie cukrov a šťavy na spracovanie potravín. Rakovina pankreasu je smrteľná a často sa odhalí príliš neskoro, čím liečba nie je účinná. Katarína sa venuje metóde zvanej tekutá biopsia, teda odhaľuje rakovinu z krvi v čo najskoršom čase. Všetky nádorové bunky uvoľňujú svoju DNA do krvi pacienta, vďaka čomu ju doktori dokážu zachytiť a odhaliť rakovinu.
Dôležité je rakovinu efektívne liečiť, preto Katarína spolu so svojimi kolegami testujú rôzne kombinácie liečiv rakoviny. Tieto liečivá testuje na kultivovaných bunkách pankreasu, konkrétne organoidoch, ktoré reprezentujú miniatúrne orgány a napodobňujú ľudské tkanivo. Vznikajú tak, že chirurg odoberie pacientovi vzorku nádoru, ktorú pošle do laboratória Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV, kde z nej vedci vypestujú organoidy. Tie prezentujú, ako by mohol pacient v skutočnosti reagovať na liečbu danej rakoviny. V budúcnosti plánuje so svojím tímom otestovať prístupy, v rámci ktorých sa organoidy vypestujú v špeciálnych jamkách, do ktorých sa môžu pridať aj iné bunky, napríklad imunitné. Vedci sa teda snažia čo najpresnejšie napodobniť prostredie, v ktorom žije nádor, aby zistili, nakoľko daná liečba bude fungovať. Účastníkom pripomenula, že vedci musia publikovať presné výsledky výskumu v recenzovaných vedeckých časopisoch.
Návštevníkov čakali rôzne zaujímavé aktivity či stánky, v rámci ktorých mohli bližšie spoznať konkrétny výskum, alebo si skúsiť časť výskumov na vlastnej koži.
Na podujatí si návštevníci mohli prezrieť aj virtuálnu robotickú sálu. Zdroj: Diana Brišová
Cukry, ktoré liečia
Na Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied skúmajú cukry, ktoré sú tvorené na základe proteínov a volajú sa glykány. Zloženie aj rozvetvenie cukrov sa mení podľa zloženia glykánov. Zmeny v glykánoch analyzujú vedci z Chemického ústavu SAV. Študenti si mohli stanoviť mieru cukru v rôznych potravinách, rovnako aj otestovať, ako chutia rôzne druhy cukrov, napríklad maltóza alebo xylitol.
Účastníkom tiež predstavili magnetické častice, ktoré používajú na zvýšenie detekcie zmien glykánov, ktoré zosilnia detekčný signál. Pomocou magnetických častíc a lektínu ich modifikujú, pričom lektíny rozpoznávajú zmenu cukrov. Takto modifikované častice používajú pri analýze sér rôznych ochorení pacientov. Tieto častice nájdu využitie v platničkovom teste alebo v elektrochemických testoch, v ktorých sa snažia rozlíšiť zmenu cukru pri rozvoji ochorenia. Takýmto spôsobom testujú aj iné ochorenia, nielen cukrovku, napríklad rakovinu, Alzheimerovu chorobu či ADHD. Pri všetkých týchto ochoreniach sa cukor začne meniť na povrchu proteínu.
Baktérie spôsobujúce bežné ochorenia
Pre návštevníkov festivalu mali vedci z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pripravené dve edukačné hry – prvú o tom, kde sa nachádza mikrobiota ľudského tela a kde byť nesmie. V rámci hry mali pripravené aj ukážky kultúr mikroorganizmov na krvných agaroch. Okrem toho mali pripravené pexeso, prostredníctvom ktorého účastníkom vysvetľovali existenciu množstva mikroorganizmov.
Baktéria, ktorá má potenciál vyvolať ochorenie, môže byť prítomná v nosohltane zdravého človeka, u ktorého však ochorenie nespôsobuje, no keď sa zavedie do iných častí tela, napríklad do dutín či zranenia na koži, v tom prípade môže vyvolať ochorenie. Návštevníci si mohli pozrieť ukážky mikroorganizmov v mikroskopoch, konkrétne enterobaktériu či zlatého stafylokoka. Návštevníkom festivalu rozdávali nálepky s kresbami rôznych superhrdinov, ktoré kreslila vedkyňa z Mikrobiologického ústavu LF UK Bronislava Kmeťková.
Noc vedy 2025 mala vysokú účasť. Zdroj: Diana Brišová
Kto sem nepatrí a kto tu žije
Tím vedcov z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV skúma biodiverzitu, pri výskume sa snažia využívať moderné technológie – analýzy DNA, aby spoznali život okolo nás. V stánku predstavili práve tieto moderné technológie, návštevníkov informovali o tom, aké všetky živočíchy žijú okolo nás a prečo sú dôležité či akú úlohu zohrávajú v rôznych ekosystémoch.
Návštevníkov informovali o konkrétnych spôsoboch sledovania biodiverzity, DNA dokážu získavať z prostredia vďaka environmentálnym vzorkám – z pôdy, vody, zo stôp hmyzu na kvetoch – a využívajú na to sekvenátory novej generácie, ktoré sú schopné analyzovať DNA v obrovskom množstve a za krátky čas. Celá technológia je založená na tom, že detegujú krátku časť DNA, ktorá slúži ako čiarový kód pre jednotlivé biologické druhy, ktoré porovnajú s databázou, na základe ktorej vedia, o aký druh ide. Návštevníkom festivalu poskytli konkrétne ukážky života v pôde, vo vode, pod kôrou stromov či machom. Väčšinou ide o drobné živočíchy, ktoré veľmi často nestretávame.
Organizovaný chaos vo svete mikroorganizmov
Katedra mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského si pre návštevníkov festivalu pripravila ukážky rôznych mikroorganizmov a húb. V stánku mali modelový organizmus galleria mellonella, teda vijačky voštinovej, ktorej larvy sa živia starými včelími plástmi. Návštevníkom festivalu chceli ukázať chaos zo sveta mikroorganizmov či vírusov. Vírusy sú nebunkové štruktúry spôsobujúce rôzne ochorenia a nevieme si ich priamo prezrieť, preto v stánku mali prichystané bunkové kultúry infikované vírusmi a ako ich zničili. Pre menších návštevníkov mali prichystané rôzne hry, v rámci ktorých mohli priradiť, ktoré konkrétne ochorenia sú spôsobené vírusmi, hubami, baktériami či parazitmi. Taktiež si mohli skúsiť pipetovanie.
Katedra mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského si pre návštevníkov festivalu pripravila ukážky rôznych mikroorganizmov a húb. Zdroj: Diana Brišová
Pozornosť vo svete chaosu
Vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie sa venujú deťom a v rámci projektov skúmajú, ako funguje trieda, rovnako aj podporným programom v školských triedach. Pre návštevníkov festivalu mali pripravené testy pozornosti, ktoré využívajú pri deťoch s dyslexiou. Tieto testy im pomáhajú lepšie sa sústrediť a prepájať pravú a ľavú hemisféru mozgu. Rovnako návštevníkom predstavili dôležitosť kvality spánku u detí, vyváženosť a pravidelnosť spánku.
Ako žili dávni Mayovia
V Centre mezoamerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vykonávajú už 16 rokov výskum v Guatemale, v rámci ktorého archeologicky a epigraficky skúmajú kultúru Mayov. Výskum je rozdelený na dve časti – archeologickú, v rámci ktorej rekonštruujú miesta, náleziská stavieb mayskej kultúry, a epigrafickú, v rámci ktorej skúmajú hieroglyfické písmo Mayov. Toto písmo učia aj v Centre mezoamerických štúdií asi 17. rok. Pre návštevníkov festivalu si pripravili rôznorodé aktivity, v rámci ktorých im predstavili rekonštrukcie dávnych miest, aby vedeli, ako to vyzeralo v minulosti.
Tento článok je informáciou o Európskej noci vedy (ENV) 2025. Hlavný program ENV sa uskutočnil 26. septembra 2025 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy sú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nechýbajú ani sprievodné podujatia. Bližšie informácie nájdete na www.nocvedy.sk a www.vedanadosah.sk.
O prvej časti prednášok a o ďalších zaujímavých aktivitách podujatia si môžete prečítať v predchádzajúcom článku.
(RR)
