Vedci spustili inovatívnu kampaň proti pytliactvu, v rámci ktorej vstrekujú rádioaktívne izotopy do rohov nosorožcov.
Samica s mláďaťom nosorožca tuponosého (Ceratotherium simum). Zdroj: iStock.com/dlugoska
Juhoafrická republika sa rozhodla svojským spôsobom zakročiť proti pytliactvu nosorožcov, a tak zabrániť úpadku ich populácie. V spolupráci s tamojšou Witwatersrandskou univerzitou pracovala počas šiestich rokov na projekte Rhisotope. Jeho cieľom je do rohov zvierat aplikovať rádioaktívnu látku, ktorá má odradiť prípadných pašerákov.
Bezpečné a vysokoúčinné
Látka by mala byť podľa Jamesa Larkina, hlavného vedeckého pracovníka projektu Rhisotope, pre nepárnokopytníky neškodná. Colníci na letiskách či v medzinárodných prístavoch ju odhalia pomocou detektorov žiarenia už pri stopových množstvách. Toto môže dopomôcť k zatknutiu pytliakov, pašerákov i priekupníkov, najmä na trase Afrika – Ázia.
Prístroje sú tiež schopné odhaliť modifikované rohy s obsahom rádioaktívnej látky vnútri plne naložených prepravných kontajnerov dlhých niekoľko metrov. „Dokonca už jediný roh s výrazne nižšou úrovňou rádioaktivity, než aká bude použitá v praxi, úspešne spustil poplach v detektoroch radiácie,” povedal Larkin.
Prvé testy sa začali ešte v minulom roku, keď tím expertov z univerzity, jadrových vedcov a ochrancov prírody vstrekol rádioaktívne izotopy asi dvadsiatim nosorožcom. Minulý týždeň dostalo injekciu ďalších päť zvierat.
Odborníci veria, že sa im podarí zastaviť znižovanie populácie tohto ohrozeného druhu. Organizácia minula na výskum spolu 290-tisíc amerických dolárov, čo je v prepočte štvrť milióna eur.
Južná Afrika vstrekuje do rohov nosorožcov rádioaktívny materiál, aby zabránila pytliactvu. Zdroj: Youtube/africanews
Honba za rohovinou
Rohovina nosorožcov je na čiernom trhu mimoriadne cenená. Tradičná čínska medicína ju používa na celé spektrum zdravotných problémov, najmä na impotenciu. Bohatá časť spoločnosti ju pre jej vysokú cenu vníma ako dobrú investíciu, tínedžeri zasa používajú prášok ako liek na vytriezvenie po prehýrenej noci. Prevažná väčšina rohov sa vyváža hlavne do Vietnamu, no dopyt sa zvyšuje i v Číne.
Podľa českej odborníčky na pašovanie zvierat Pavly Říhovej je cena rohov nosorožcov taká vysoká, že pytliaci sú pre jej získanie schopní urobiť doslova čokoľvek. „Ak pytliaci chodia za správcami parku vybavení samopalmi a dochádza k prestrelkám, správcovia sa musia brániť. Sú to ozajstné ozbrojené konflikty, je to vojna,“ uviedla Říhová v rozhovore pre Denník N v roku 2017.
Kedysi sa zvyklo pytliačiť hlavne v noci, no v súčasnosti dochádza k stopovaniu a odstrelu zvierat aj cez deň. „Pytliači sa najviac v najturistickejšej časti parku, kde je práve najviac zvierat,“ uviedla Říhová v rozhovore na otázku, ako fungujú nájazdy pytliakov.
Rapídny pokles populácie
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) odhaduje, že na začiatku 20. storočia tvorilo celosvetovú populáciu nosorožcov okolo 500-tisíc zvierat. V súčasnosti klesla na približne 27-tisíc kusov práve z dôvodu veľkého dopytu po rohoch na nelegálnych trhoch.
Na africkom kontinente žijú dva druhy nosorožcov – nosorožec tuponosý (nesprávne označovaný ako biely) a nosorožec ostronosý (známy i ako čierny). Podľa odhadov žije v najjužnejšom africkom štáte približne 16-tisíc jedincov, čo predstavuje takmer dve tretiny celosvetovej populácie. Pytliaci pritom ročne zabijú asi päť stoviek zvierat.
Tím už vyzval súkromných majiteľov nosorožcov a ochranárske organizácie, aby sa obrátili na univerzitné oddelenie radiačnej a zdravotnej fyziky a dali zvieratá „očkovať“.
Ochrana ďalších druhov
Projekt Rhisotope sa okrem ochrany nosorožcov zameriava na podporu vzdelávania komunít a hlásania posolstva, že živé nosorožce sú pre krajinu výhodnejšie než mŕtve. Výskumníci dúfajú, že sa im tento proces podarí zopakovať, aby zachránili ďalšie voľne žijúce druhy ohrozené pytliactvom. Už teraz sa postupne rozbiehajú projekty na ochranu druhov, ako sú slony a šupinavce.
Zločiny súvisiace s voľne žijúcimi zvieratami predstavujú jeden zo štyroch hlavných zločinov na čiernom trhu. V tesnom závese nasledujú drogy, obchodovanie s ľuďmi a obchodovanie so zbraňami. Všetky tieto aktivity podporujú medzinárodný terorizmus, čím sa svet stáva nebezpečnejším miestom pre nás všetkých.
Zdroj: The Rhisotope Project, BBC, Denník N
(zh)
