Popredný odborník v oblasti fytopatológie a mykológie Ing. Anton Janitor, PhD. (1937), pochádza z Malej Idy, v okrese Košice. Absolvoval štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Prahe. Od roku 1960 pracoval v Slovenskej akadémii vied, najskôr v Biologickom ústave, potom v Ústave experimentálnej biológie a ekológie a v Botanickom ústave v Bratislave. V rokoch 1998 – 2002 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji. V rokoch 2004 – 2007 pracoval v Ústave krajinnej ekológie SAV v Bratislave.
Ako prvý začal študovať otázky fotobiólogie fytopatogénnych húb. Experimentálne rozpracoval metódy vplyvu elektromagnetického žiarenia v oblasti viditeľnej a utrafialovej, röntgenového a gama žiarenia na morfogenézu a fyziológiu viacerých rodov húb. Podieľal sa na spracovaní mykoflóry makromycétov Chránenej krajinnej oblasti Rozsutec a aktívne prispel k výskumu mykoflóry Hornej Oravy. Samostatne spracoval mykoflóru Veľkej Bratislavy, pohoria Tríbeč a Vtáčnik a mykológiu oblastí Východoslovenských železiarní, hlavne vplyvom negatívneho pôsobenia škodlivých imisií na životné prostredie.
Dlhodobo pôsobil na popredných univerzitách a výskumných ústavoch v Kanade, Francúzsku, Kórei, Kube, Rusku a Poľsku, kde sa významne zapojil do výskumu hubových ochorení obilnín, ovocných drevín a cukrovej trstiny. Svoju výskumnú činnosť orientoval hlavne na fytopatologickú mykológiu, patologickú fyziológiu, biológiu, fyziológiu a ekológiu hubových parazitov v ochrane kultúrnych rastlín. Významnou mierou sa podieľal na rozvoji vedeckej ako aj praktickej mykológie na Slovensku. Inicioval a zaslúžil sa o založenie Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV. Aj prostredníctvom tejto spoločnosti sa praktická mykológia dostala do povedomia širokej verejnosti. Svojou rozsiahlou popularizačnou aktivitou v posledných rokoch významne prispel k propagácii svojho vedného odboru a celej Slovenskej akadémie vied.
Inžinier Anton Janitor, CSc., je uznávanou vedeckou osobnosťou doma aj v zahraničí. Je členom viacerých slovenských a zahraničných odborných spoločností (napr. Federation of European Societes of Plant Physiology, Francúzska vedecká fytopatologická spoločnosť) a mnohonásobným nositeľom významných ocenení na Slovensku i v Českej republike. Je autorom dvoch monografií a štyroch kapitol v odborných knihách. Získané vedecké poznatky postupne publikoval v 182 pôvodných vedeckých a odborných publikáciách doma i v zahraničí. V tlači, rozhlase a televízii publikoval viac ako 1 200 populárno-vedeckých príspevkov. Získal štyrikrát Cenu SAV za popularizáciu vedy a ďalšie ocenenia.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Čím si Vás mykológia opantala, ak to môžeme tak povedať?
A. JANITOR: Každý z nás mal v mladosti rôzne sny a predstavy o budúcom povolaní. Chcel som byť hodinárom, rušňovodičom, pisárom, ba dokonca aj misionárom, poznávať iné národy, ich spôsob života, ich prírodu a pod. Obdivoval som vysoké budovy, kostoly a najmä majstrovstvo ich staviteľov už aj preto, že som z výšok mal strach. Fascinovala ma najviac príroda. Od malička som veľmi prežíval napr. rýchle zmeny počasia, prichádzajúcu búrku, husté sneženie, silné vetry či intenzívne dažde. Rád som pozoroval aj nočnú oblohu. Tieto pocity mám dodnes.
Najviac ma však zaujal rastlinný svet. Jeho rozmanitosť, tvarová aj farebná pestrosť. Najviac ma očaroval zrod nového života v jarných mesiacoch ako aj príprava prírody na zimný spánok ako nás to učili v škole. Tešil som sa aj na letné mesiace, kedy nám príroda štedro ponúkala svoje dary, pretože dobrá úroda obilia a ovocia bola pre roľnícku rodinu na dedine požehnaním.
Pravda aj les bol pre našu rodinu určitým požehnaním. Naša dedinka je zo všetkých strán obklopená teplými dúbravami, zmiešanými lesmi, ktoré v čase mojej mladosti oplývali bohatým výskytom húb. Boli v tom čase do určitej miery zdrojom výživy. Zbierali sa najmä hríbovité huby – dubáky, masliaky, kozáky, kuriatka a niektoré plávky. To bolo všetko. Hríby pravé sa zbierali na predaj, čím sme si ako rodina finančne pomáhali. Ako gymnazista som o 4 ráno bol v lese, o 6 autobusom som cestoval do Košíc a do 8 než začala škola som mal košík čerstvých dubákov už predaný.
Obdivoval som ich množstvo, pestrosť v tvare, farebnosti a pod. Huby boli často súčasťou nášho jedálnička. Táto oblasť živej prírody mi bola akosi najbližšia, pretože všetky vedomosti o hubách som nadobudol od mamy, ktorá bola dobrou hubárkou. Tam kdesi v mojom vnútri sa zapálil plamienok, že huby sa stanú mojim osudom na celý život. Ďakujem osudu, že moje kroky viedol týmto smerom. Prežil som s nimi celú profesionálnu kariéru v službách SAV, ktorá mi umožnila poznať vedeckú úroveň mykológie na viacerých pracoviskách vo svete.
Profesionálne som sa vedecky venoval ako fytopatológ – rastlinolekár predovšetkým fytopatogénnym mikroskopickým hubám, ktoré na kultúrnych rastlinách spôsobujú obrovské škody a znižujú ich výživnú hodnotu. Podľa FAO (Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo) bolo zistené, že každý tretí dopestovaný klas obilia padá za obeť rôznym hubovým ochoreniam. Inými slovami, takto je znehodnotená jedna tretina úrody, ktorá by mohla nasýtiť tretinu populácie našej planéty. Keď som pri pravidelnom štúdiu ich života pod mikroskopom zistil, že sa mi otvorili dvere do neznámeho sveta ríše húb, podmanili si ma na celý život.
Mykológia v čase, keď sa rodil nový mykologický život na Slovensku v rokoch 1964 a 1965, bola málo známou vedeckou disciplínou. Existovali v rámci SAV Botanická spoločnosť, fyziologická, biologická, ale o mykológiu ani jedna z nich neprejavila záujem. Nadišla šťastná chvíľa, keď sa nás skupina nadšencov o praktickú mykológiu stretla – bolo nás dohromady 10, sústredených okolo Igora Fábryho, nestora slov. Mykológov, ktorý sa súkromne zaoberal štúdiom húb a mal dobré kontakty s mykológmi v Čechách. Vznikla historická myšlienka založiť spol., ktorá by sa venovala štúdiu jedlých a jedovatých húb. Začínali sme na zelenej lúke. Nemali sme priestor na stretnutia, praktické skúsenosti, literatúru, financie, ale mali sme nesmiernu túžbu pre tento vedný odbor na Slovensku niečo vykonať. Poskytol sa nám priestor v médiách, kde sme propagovali a učili poznávať jedlé a jedovaté huby. Časom sme zistili, že o túto problematiku vznikol vo verejnosti veľký záujem, čo nás utvrdilo v tom, že naša práca má svoj význam. Zvýšilo sa tým naše sebavedomie a nadšenie pre prácu, ktorú sme robili.
M. B.: Ktoré dosiahnuté výsledky považujete za najvýznamnejšie?
A. JANITOR: Každý, hoci i ten najmenší dielčí výsledok, mal a má pre rozvoj slovenskej mykológie veľký význam. Mykológia je mladá vedná oblasť, ktorá od vzniku novodobej mykológie t. j. od roku 1964, dosiahla pozoruhodné vedecké dôkazy o stave mykoflóry Slovenska. Vydalo sa viacero atlasov húb od autorov A. Dermeka, Ing. Pavla Škublu, CSc., a najmä autora Dr. Ladislava Hagaru, PhD., ktorý vydal aj najväčší atlas húb na svete. Mykofloristicky boli spracované viaceré územné celky SR. Mykológia sa prednáša na viacerých univerzitách, je zriadená komisia pre udeľovanie vedecko-pedagogickej hodnosti doktorantského štúdia PhD.
V oblasti populárnej mykológie nastal v posledných rokoch mimoriadny pokrok a záujem širokej verejnosti o poznávanie jedlých a jedovatých húb. Slúži k tomu stála hubárska poradňa v Slovenskom národnom múzeu, výstavy húb a prednášky. Za najväčší úspech považujem to, že mykológia sa etablovala v roku 1976 ako samostatná vedecká disciplína v rámci biologických disciplín. Doteraz získané výsledky ju k tomu v plnej miere oprávňujú. Svojou aktivitou patrí medzi popredné vedecké spoločnosti v rámci SAV.
M. B.: Boli ste prvým predsedom Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV. Čo bolo podnetom pre založenie tejto spoločnosti a aký bol jej hlavný cieľ?
A. JANITOR: Cieľom založenia Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV bolo, aby sa slovenská mykológia dostala do zväzku vedeckých spoločností, aby bola rovnocenným partnerom ostatným vedným odborom, aby nebola nejakou okrajovou zanedbanou disciplínou, ale aby zastávala dôstojné miesto a svojim významom bola rešpektovaná odbornou, ako aj laickou verejnosťou. Je dôstojne rešpektovaná a zastrešená po stránke vedeckej, právnej a nakoniec aj finančne. Pod jej gesciou sa organizujú konferencie i iné medzinárodné stretnutia, prednášky, sympóziá. Pravidelne sa organizujú stretnutia mykológov i amatérskych mykológov Čechov, Moravanov a Slovákov. Táto spolupráca nadväzuje na dlhodobú tradíciu oboch národov.
Spoločnosť vydáva 4 x ročne Spravodajcu Slovenskej mykologickej spoločnosti a Catathelasmu, časopis o biodiverzite, taxonómii a ochrane húb v anglickom jazyku 1 x ročne. Na webovej stránke www.nahuby.sk informujú o mykologickom živote na Slovensku. Spoločnosť si získala obrovský rešpekt a záujem o jej služby v širokej verejnosti. Je to hodnoverný dôkaz, že mykológia na Slovensku je živá a prežíva patričnú úctu a rešpekt. Teší ma jej vysoká odborná úroveň a najmä záujem mladšej generácie o jej služby.
M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti?
A. JANITOR: Na všetky ľudské činnosti sa postupom času zabúda a mnohé veci strácajú na svojom význame. Som presvedčený, že udalosti, osoby, realizované akcie, stretnutia, ak sú písomne zdokumentované, získavajú väčšiu vážnosť a historickú hodnotu. Takto je to aj s históriou slovenskej mykológie. Cítim aj morálnu zodpovednosť, pretože som bol na počiatku pri jej zrode, poznám všetky úskalia i úspechy. Cesta, ktorá trvá dodnes od jej zrodenia, má vyše 50-ročnú tradíciu. Táto cesta nebola ľahká. Mala obrovskú silu v ľudskom nadšení a ochote. Bez toho by bola kdesi v zabudnutí na okraji záujmu.
Chcem spracovať túto kroniku ako odkaz pre mladšiu i ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Nie je to ľahká práca, pretože chýbajú dokladové materiály. Vtedy sa nemyslelo na to, že môžu byť pre budúcnosť veľmi zaujímavé. Hľadám a postupne i časovo spracovávam. Chcem týmto činom vyjadriť poďakovanie, hoci mnohí z nich už nie sú medzi nami. Chcem požiadať súčasníkov, ktorí sa akoukoľvek činnosťou zapájajú do mykologického života, že ochota a nadšenie je fenomén, ktorý prekoná všetky prekážky. Prajem si, aby sa toto moje želanie i cieľ naplnili v plnej miere k spokojnosti všetkých členov mykologickej spoločnosti, ktorých je teraz okolo 150. Nech tí, čo budú spomenutí v kronike, budú vzorom pre súčasnú i budúcu generáciu. Spoločnosť sa zaslúžila nielen o to, že ľudia sa naučili huby spoznávať, ale aj spracovať, najmä pestované huby, ktoré boli dlhé roky tabu a dnes sú vítanou súčasťou jedálneho lístka milovníkov jedál z húb. Aj v tejto oblasti sa vykonal obrovský kus práce.
M. B.: Čím si dobíjate energiu?
A. JANITOR: Aby som bol úprimný aj dnešné stretnutie s Vami ma pozitívne dobíja. Som šťastný, že ste prejavili záujem o toto stretnutie. Úprimne ďakujem organizátorom a všetkým, ktorí sa zaslúžili, aby sa toto podujatie realizovalo. Na záver ešte jedna myšlienka: Les je katedrálou prírody, je otvorenou knihou, v ktorej nájdete pri čítaní duševný pokoj, psychickú pohodu, vylepšíte si svoj zdravotný stav a naberiete novú silu, energiu a chuť do života. Môj pobyt v lese mi mení doslova môj krvný obraz. To ticho, pokoj, je hotový balzam na dušu. Želám všetkým, aby s takýmto pozitívnym pocitom prežívali intenzívne čas strávený v lese.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Ing. Antona Janitora, CSc.
Ing. Anton Janitor, CSc., bude spolu s PhDr. Ladislavom Hagarom, PhD., hosťom Vedy v CENTRE dňa 29. 6. 2017 o 17.00 hod., kde budú prezentovať tému: Huby v prírode a v našom živote. Vedecká kaviareň sa uskutoční v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, Bratislava.
Júnová vedecká kaviareň je sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017.