Piesne nám prezrádzajú nielen to, aké rastliny ľudia poznali a používali, ale aj aký význam im pripisovali.
Analýza slovenských ľudových piesní odhalila cenné poznatky o rastlinách, ktoré boli súčasťou každodenného života ako potrava, liek, symbol krásy či súčasť obradov. Zdroj: iStock.com/lenanet
Ľudové piesne nie sú len kultúrnym dedičstvom, ale aj zrkadlom vzťahu človeka k prírode. Vedkyňa Ing. Zuzana Baránková, PhD., z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., vo svojej štúdii analyzovala viac než 4 300 slovenských ľudových piesní a odhalila, ako hlboko sú v nich zakorenené poznatky o rastlinách a ich využití. Výsledky publikovala vo vedeckom časopise Acta Societatis Botanicorum Poloniae. „Naším cieľom bolo ukázať, že ľudové piesne môžu byť bohatým zdrojom etnobotanických informácií, teda vedomostí o rastlinách, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu,“ hovorí Zuzana Baránková. „Piesne nám prezrádzajú nielen to, aké rastliny ľudia poznali a používali, ale aj aký význam im pripisovali, či už symbolický, praktický, alebo estetický.“
Tretina piesní o rastlinách
„Folklór v sebe nesie nielen emócie a príbehy ľudí, ale aj množstvo praktických informácií o rastlinách, ktoré boli súčasťou každodenného života ako potrava, liek, symbol krásy či súčasť obradov,“ hovorí vedkyňa.
Rastliny boli spomenuté v 31 % piesní, čo predstavuje 1 354 textov. Najčastejšie sa v nich vyskytovala ruža, nasledovaná viničom, rozmarínom, ražou, javorom, dubom, fialkou, lipou a bielou ľaliou.
Ruža bola vnímaná ako symbol krásy, mladosti, ale aj smútku. Často sa objavovala v obrazoch ako „červené líčka ako ruža“ či „sadiť ruže na cintoríne“. „Prekvapil nás silný výskyt rozmarínu, ktorý u nás nerastie prirodzene. V ľudových piesňach sa však objavuje až v 113 prípadoch, často ako súčasť svadobných výzdob alebo v spojení so smútkom,“ vysvetľuje Z. Baránková.
Ruža sa v piesňach objavuje ako symbol zmyselnosti, krásy a lásky („červené líčka ako ruža“), no zároveň sa spája so smútkom („sadiť ruže na hrobe“). Zdroj: iStockphoto.com
Kľúčové kultúrne druhy našich predkov
Na základe frekvencie výskytu možno viaceré druhy označiť za tzv. kľúčové kultúrne druhy, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v živote dedinských komunít. Medzi ne patrí spomínaná ruža, vinič a jabloň. Vinič ako rastlina aj ako zdroj vína bol významným prvkom kultúrnej krajiny a jeho symbolika sa zachovala aj v piesňach. Z analyzovaných rastlín bolo 56 druhov divo rastúcich, 50 pestovaných, 13 exotických a dve neurčiteľné.
Jabloň patrí medzi naše kľúčové kultúrne druhy. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050
Ľudové piesne zachytili aj jedlé rastliny, liečivé byliny, rastliny na výrobu výzdoby, nábytku alebo remeselných výrobkov, ako aj druhy využívané ako krmivo. Napríklad stromy ako javor, dub, buk a lipa sa spájali s prírodným prostredím a používali sa aj na výrobu nábytku či hudobných nástrojov („javorová huslička“).
Z exotických rastlín sa zas objavovala najmä káva ako symbol vyššieho spoločenského statusu, ale aj čierne korenie, tabak, citrón či levanduľa. „Vo folklórnych piesňach sa najčastejšie spomínali voľne rastúce rastliny, zatiaľ čo pri pestovaných druhoch sa najčastejšie zmieňovali ich produkty alebo plody,“ dopĺňa odborníčka.
Rastliny pre lásku, radosť aj smútok
Tradičné piesne často odrážajú symbolické významy rastlín. Ruža, rozmarín, fialka či biela ľalia sa spájali s krásou, mladosťou a radosťou, ale aj so stratou a žiaľom. Fialka vyjadruje nežnosť a nevinnosť, často sa vyskytuje v rôznych farbách, čím nadobúda ďalšie vrstvy významu. Ľalia biela symbolizuje čistotu a radosť pri svadbách, ale zároveň sa objavuje ako kvet smrti.
V piesňach sa tiež spomínajú aromatické druhy ako bazalka a majorán, ktoré boli súčasťou záhrad mladých dievčat a symbolizovali lásku, vernosť a túžbu. Jahody reprezentovali mladosť a krásu, často ako metafora niečoho žiaduceho. Tieto symboly ukazujú, ako úzko boli rastliny prepojené nielen s praktickým životom, ale aj s citovým a duchovným svetom našich predkov.
Fialka voňavá (Viola odorata). Zdroj: Wikimedia Commons
Pozrite si
Zabudnuté vedomosti zachytené v piesňach
Z piesní sa podarilo identifikovať 673 rôznych spôsobov využitia rastlín – najčastejšie na jedlo a nápoje (napríklad múčne jedlá z raže či ovsa, víno, slivovica, borovička), ale aj na liečenie, výzdobu či výrobu predmetov každodennej potreby. Výskum ukázal, že tradičné ekologické poznatky sú pevne zakotvené v ľudovej tvorbe a piesne sú jedným z mála dochovaných zdrojov týchto vedomostí.
Zároveň sú zrkadlom emocionálneho vzťahu človeka k prírode. „Aj keď dnes vnímame ľudové piesne najmä ako súčasť kultúrneho dedičstva, skrýva sa v nich aj intenzívna, hoci nepriama ekologická pamäť. Piesne spievané našimi starými rodičmi a prarodičmi môžu pomôcť zachovať vedomosti, ktoré by sme inak stratili,“ uzatvára Zuzana Baránková s tým, že tieto „skryté“ vedomosti majú tiež potenciál obohatiť súčasné chápanie tradičnej ekológie a môžu slúžiť aj ako základ pri ochrane biokultúrneho dedičstva.
Zdroj: SAV
Text: Pavol Purgat, ÚKE SAV, v. v. i.
(zh)
