Podujatie ENV 2026 nám pripomenulo, že zodpovedná budúcnosť si vyžaduje nielen technologické inovácie, ale aj presné dáta o stave našej krajiny a spoločnosti.
Priestory bratislavskej Starej tržnice počas Európskej noci vedy 2026 opäť zaplnili desiatky vedeckých stánkov a zvedavých návštevníkov. Zdroj: M. Zelenák/CVTI SR
Odpovede na súčasné globálne krízy už dávno netvoria len samostatné nápady z jedného odvetvia, ale spočívajú v prepájaní vedomostí z mnohých vedeckých oblastí. Od analýzy odpadových vôd až po psychológiu rozhodovania veda hľadá dôležité prepojenia medzi ľudskou činnosťou a udržateľnosťou.
Návštevníci bratislavskej Starej tržnice si mohli počas ENV 2026 pozrieť desiatky stánkov, ktoré boli tematicky rozdelené do viacerých zón.
Zóna Udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť mala za cieľ ukázať, že ochrana planéty má mnoho podôb. Združila odborníkov z rôznorodých vedeckých oblastí, aby verejnosti názorne predviedli, ako klimatológovia, chemici, geografi či psychológovia spoločne prispievajú k lepšiemu pochopeniu sveta a k hľadaniu šetrnejších prístupov k planéte.
Odpadové vody ako zrkadlo spoločnosti
Odpadová voda z domácností a priemyslu už nepredstavuje iba znečistenie, ktorého sa treba zbaviť, ale najmä cenný zdroj informácií. Výskumníci z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vo svojom stánku predstavili projekt WATCH, ktorý dokáže z kanalizácie získať presné údaje o tom, aký je zdravotný stav a životný štýl ľudí v danom meste.
Nejde pritom len o zachytávanie vírusov, ktoré do vody vylučujú infikovaní ľudia. Odborníci vo vzorkách dokážu odhaliť aj stopy liečiv, drog či génov, ktoré spôsobujú odolnosť proti antibiotikám, keďže všetky tieto látky ľudské telo napokon vylúči.
Odborníci kombinujú analytickú chémiu so špeciálnymi prototypovými senzormi a s umelou inteligenciou, aby dokázali predpovedať zdravotné epidémie či environmentálne hrozby a vytvárať mapy znečistenia. Tieto mapy presne lokalizujú zdroje problémov, čo pomôže úradom rýchlejšie zasiahnuť napríklad pri šírení infekčných ochorení alebo pri únikoch nebezpečných látok do životného prostredia.
Súčasťou tohto výskumu je aj vývoj špeciálnych uhlíkových materiálov, ako je napríklad biochar. Tieto látky slúžia nielen na detekciu polutantov, ale majú potenciál aj pri ich následnom odstraňovaní z vody. Svoju prácu výskumníci v stánku demonštrovali prostredníctvom ukážok týchto uhlíkových materiálov a funkčných prototypov senzorov.
Klíma, voda a zmeny v krajine
Aby sme sa dokázali prispôsobiť zmenám podnebia, musíme najprv presne porozumieť tomu, ako funguje príroda. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) sa dlhodobo venuje monitoringu počasia, kvality ovzdušia a tvorbe klimatických scenárov, vďaka ktorým vieme, aké vplyvy bude mať otepľovanie na naše životy. Zástupcovia ústavu vo svojom stánku upozornili na zásadný význam pôdnej vlhkosti. Kým vlhká pôda dokáže tlmiť prehrievanie povrchu, vysušená zem teplo akumuluje. Tento jav prispieva k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav. Rozdiel medzi chladivou vlhkou pôdou a horúcou suchou hlinou si mohli návštevníci vyskúšať v stánku na dotyk.
Skúmaniu vody sa z iného uhla pohľadu venuje Ústav hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Výskum ústavu je kľúčový pre udržateľnosť, pretože sa zameriava na to, ako voda cirkuluje v krajine a ako zabrániť jej nedostatku či extrémnym povodniam. Odborníci v stánku vysvetľovali nutnosť chrániť nielen povrchové, ale i podzemné zdroje pitnej vody, pretože práve z nich čerpáme zásoby na každodenné prežitie a vplyvom znečistenia o ne môžeme natrvalo prísť. Tieto javy ilustrovali na 3D simulátore kolobehu vody v prírode, kde si mohli deti aj dospelí pozrieť, ako sa dážď vsakuje do pôdy, steká do riek a opäť sa odparuje.
Sledovanie premien krajiny
3D zmeny v krajine detailne sleduje Geografický ústav SAV. Pomocou ručných lidarových skenerov či dronov s optickými, multispektrálnymi a termálnymi senzormi dokážu vedci vytvárať aj mimoriadne presné 3D modely terénu.
Vďaka týmto technológiám mapujú napríklad, ako rieky meandrujú a ako sa do terénu zarezávajú ich korytá. Sledujú takto napríklad rieky Belú, Topľu a Ondavu. Detailné poznanie riečnych procesov a pohybu sedimentov pomôže pri lepšom plánovaní zásahov do prírody a pri správnom manažovaní ďalších vodných tokov. Okrem riek mapujú tiež rýchlosť zarastania poľnohospodárskej pôdy či dôsledky suburbanizácie, čiže napríklad to, ako pre rýchly developerský rozvoj v okolí Bratislavy chýbajú ľuďom v satelitoch základné služby, ako sú materské školy.
Svoju prácu ukázali návštevníkom pomocou 3D tlačiarne a hotových trojrozmerných výtlačkov krajiny, ale i vizualizácií mračien bodov, vďaka čomu si mohli ľudia zmeny reliéfu doslova ohmatať a lepšie si ich predstaviť.
Energetika budúcnosti a uhlíková stopa technológií
Prechod na slnečnú či veternú energiu si vyžaduje úplne nové materiály, ktoré budú pri výrobe šetrnejšie a lacnejšie ako tie súčasné. Fyzikálny ústav SAV sa popri základnom výskume venuje aj vývoju perovskitových solárnych článkov. Na rozdiel od klasických kremíkových panelov potrebujú na výrobu podstatne menej materiálu a ich efektívna vrstva dosahuje hrúbku len niekoľko nanometrov. Laicky povedané, sú extrémne tenké, čo výrazne znižuje náklady na suroviny a otvára možnosti ich využitia na ohybných či netradičných povrchoch.
Paralelne vo Fyzikálnom ústave SAV prebieha aj výskum tuholátkových batérií, ktoré by mohli v budúcnosti nahradiť toxické kovy, ako sú nikel či mangán, ekologickejšími alternatívami na báze lítia a síry. Funkčnosť slnečnej technológie si návštevníci otestovali na hračke, ktorá sa po zasvietení svetla na malý perovskitový článok začala sama pohybovať.
Prezentácia obnoviteľných zdrojov a pokročilých materiálov v stánku Fyzikálneho ústavu SAV. Zdroj: M. Zelenák/CVTI SR
Praktický prínos automatizácie a senzoriky v priemysle ukázali študenti z Duálnej akadémie prostredníctvom viacerých inovatívnych projektov. Prvým z nich bolo zariadenie SmartAir, ktoré slúži na včasnú detekciu únikov stlačeného vzduchu, čo podnikom a fabrikám šetrí energiu aj ich vlastné financie.
Okrem toho študenti odprezentovali robotickú ruku, ktorá kopíruje pohyby človeka. V budúcnosti by mohli takéto zariadenia bezpečne zastupovať ľudí pri práci v zdraviu škodlivom alebo inak nebezpečnom prostredí.
Praktická ukážka študentského prototypu robotickej ruky, ktorá sníma gestá operátora a premieňa ich na mechanický pohyb. Zdroj: M. Zelenák/CVTI SR
Digitálna stopa umelej inteligencie
Málokto si uvedomuje, že aj zdanlivo nehmotný digitálny svet má svoju reálnu ekologickú daň v podobe nepretržite bežiacich dátových centier. Fakulta informatiky Paneurópskej vysokej školy vo svojom stánku poukázala na to, že aj zdanlivo neškodný prompt – teda napríklad otázka zadaná umelej inteligencii – má svoju ekologickú stopu.
Keďže umelú inteligenciu používajú milióny používateľov denne, spoločný výpočtový výkon vyžaduje obrovské množstvo elektrickej energie a vody na chladenie serverov, čo následne vedie k obrovskej produkcii emisií oxidu uhličitého. V globálnom meradle to predstavuje nezanedbateľnú záťaž pre životné prostredie.
Verejnosť si to mohla overiť v pripravenej interaktívnej aplikácii, ktorá po zadaní príkazu presne vypočítala, koľko kvapiek vody či minút svietenia žiarovky konkrétna otázka stála.
Stánok Paneurópskej vysokej školy návštevníkom približoval ekologickú záťaž digitálnych technológií. Zdroj: M. Zelenák/CVTI SR
Ľudská myseľ a spoločenské rozhodovanie
Udržateľná budúcnosť nezávisí iba od inovácií, ale aj od schopnosti spoločnosti robiť racionálne rozhodnutia. Spoločný stánok Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV ukázal, ako ľahko dokáže ľudský mozog podľahnúť dezinformáciám.
Interaktívne aktivity ilustrovali návštevníkom, že v obdobiach krízy majú ľudia tendenciu veriť zdanlivo logickým, no nepodloženým konšpiračným teóriám. Z hľadiska udržateľnosti je to mimoriadne dôležité, pretože spoločnosť, ktorá nedôveruje vedeckým faktom, nedokáže jednotne čeliť reálnym hrozbám, akými sú klimatické zmeny.
Dôležitú úlohu pri životných voľbách zohrávajú tiež predsudky a sociálna identita. To znamená, že naše príležitosti a názory silne formuje napríklad to, či patríme k nejakej menšine alebo či sme rodičmi. Pre udržateľný rozvoj je totiž kľúčové budovať tolerantnú a spolupracujúcu spoločnosť, ktorá vníma nerovnaké štartovacie podmienky rôznych skupín obyvateľstva.
Nálady v spoločnosti pod lupou
Individuálne psychologické nastavenia jednotlivcov majú však dosah aj na celkové dianie v štáte, čo vo svojom stánku ukázal Sociologický ústav SAV. Jeho zástupcovia ilustrovali metódy, ktorými sociológovia zisťujú nálady v spoločnosti. Tvorba verejných stratégií a ekologických riešení je totiž úzko previazaná s postojmi obyvateľstva – zmeny fungujú len vtedy, ak ich verejnosť chápe a podporuje.
Prostredníctvom živého grafu v stánku demonštrovali metódy zberu dát tak, že sa prítomnej verejnosti pýtali sériu cielených otázok, vďaka ktorým mapovali ich konkrétne názorové spektrum.
Návštevníci v stánku Sociologického ústavu SAV zaznamenávali svoje postoje do živého grafu. Zdroj: M. Zelenák/CVTI SR
Výskum prezentovaný vedcami a študentmi počas tejto noci potvrdzuje, že cesta k zodpovednej budúcnosti je veľmi zložitá a pozostáva z mnohých vzájomne prepojených krokov. Vyžaduje si strategické prepájanie moderných technológií, presných environmentálnych meraní a dôkladného poznania toho, ako sa ľudia správajú a ako uvažujú.
Iba informovaná spoločnosť, ktorá kriticky pristupuje k dátam a dôveruje vedeckým poznatkom, dokáže úspešne čeliť výzvam meniaceho sa podnebia a vyčerpávania prírodných zdrojov.
Zdroje: Noc vedy – Bratislava, UCM – projekt WATCH, Ústav hydrológie SAV, SHMÚ – scenáre budúcej klímy, Fyzikálny ústav SAV – perovskitové články a batérie, Fyzikálny ústav SAV – jadrová fyzika, Duálna akadémia – SmartAir, Paneurópska VŠ – stánok Noc vedy, IEA – Energy and AI, Lawrence Berkeley National Laboratory – spotreba vody dátových centier, Ústav experimentálnej psychológie SAV, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, Slovenský archív sociálnych dát, Geografický ústav SAV – rieka Belá a 3D geodáta
Tento článok je informáciou o Európskej noci vedy (ENV) 2026. Hlavný program ENV sa konal 25. septembra 2026 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy sú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nechýbajú ani sprievodné podujatia. Bližšie informácie nájdete na www.nocvedy.sk a www.vedanadosah.sk.
(KAM)
