Určité vzorce mozgovej aktivity počas prebúdzania korelujú s nižšou pravdepodobnosťou vzniku stavu ospalosti nazývaného spánková inercia.
Vedci prišli na to, ako sa mozog pripravuje na prechod do bdelosti. Zdroj: iStock/Prostock-Studio
Ako sa náš mozog prebúdza zo spánku? Štúdia odhalila, ako sa mozog pripravuje na prechod do bdelosti. Ide o zistenie, ktoré by mohlo pomôcť zvládnuť spánkovú zotrvačnosť, mrzutosť, ktorú pociťujú mnohí ľudia. Na novú štúdiu poukazuje portál Nature.
Záznamy ľudí, ktorí sa prebudili zo snovej fázy spánku, ukázali, že prvé oblasti mozgu, ktoré sa prebudili, sú oblasti spojené s výkonnými funkciami a rozhodovaním. Tie sa nachádzajú v prednej časti hlavy. Vlna bdelosti sa potom šíri do zadnej časti a končí sa v oblasti spojenej so zrakom.
Podľa Rachel Roweovej, neurologičky z Coloradskej univerzity v Boulderi, ktorá sa na tejto práci nepodieľala, by mohli uvedené zistenia zmeniť naše predstavy o prebúdzaní. Výsledky zdôrazňujú, že „zaspávanie a prebúdzanie nie sú jednoducho opačné procesy, ale prebúdzanie je naozaj usporiadaná vlna aktivácie, ktorá sa šíri z prednej časti mozgu do zadnej“, zatiaľ čo zaspávanie sa zdá byť menej lineárne a viac postupné.
Sledovali aktivitu mozgu v reálnom čase
Mozog v bdelom stave vykazuje charakteristický vzor elektrickej aktivity, ktorý zaznamenávajú senzory na pokožke hlavy. Hoci je táto fáza podobná fáze spánku známej ako REM, počas ktorej sa nám rýchlo pohybujú oči a objavujú sa živé sny, táto fáza sa vyznačuje nedostatočným pohybom kostrového svalstva. Štádium nonREM spánku zas predstavuje ľahký až veľmi hlboký spánok.
Vedci už predtým vedeli, že „prebudenie“ sa objavuje v rôznych oblastiach mozgu v rozličnom čase, ale bežné zobrazovacie techniky neumožňovali skúmať tieto vzorce v presnom časovom meradle.
S cieľom spresniť chápanie prebudenia skúmala Francesca Siclariová, neurologička z Holandského inštitútu pre neurovedy v Amsterdame, spolu s kolegami 20 ľudí, ktorí sa prebudili zo spánku. Mozgovú aktivitu každého účastníka zaznamenávali pomocou 256 senzorov na hlave. Niektoré prebudenia boli spontánne, v iných prípadoch účastníkov zobudil budík.
Senzory umožnili vedcom analyzovať mozgovú aktivitu v časovom rozsahu niekoľkých sekúnd. Pomocou matematických algoritmov a modelovania tím zrekonštruoval, kde sa táto aktivita na povrchu mozgu uskutočňuje.
Prebúdzanie je usporiadaná vlna aktivácie, ktorá sa šíri z prednej časti mozgu do zadnej. Zdroj: iStock.com/fizkes
Zistenia môžu pomôcť pri liečbe porúch spánku
Výskumníci zistili, že náš mozog sa budí spredu dozadu. Počas spánku mimo REM fázy sa však mozog budí najprv v centrálnom bode, ktorý je hlboko v mozgu a potom sa budí spredu dozadu. Táto zmena by mohla vysvetľovať, prečo účastníci uvádzali, že sa po prebudení zo spánku mimo REM fázy cítia menej ospalí ako zo spánku REM. Stále však nie je jasné, prečo by mal mať tento vzor takýto účinok.
Vedci dúfajú, že zistenia by sa mohli využiť v boji proti poruchám spánku, akou je napríklad nespavosť. „Keď presne vieme, ako je charakterizovaná mozgová aktivita počas normálneho prebudenia, znamená to, že ju môžeme lepšie porovnať s týmito abnormálnymi prebudeniami,“ tvrdí Francesca Siclariová.
Roweová súhlasí, že výsledky by mohli pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy so spánkom. „Spôsob, akým sa človek prebúdza, môže byť na rozdiel od spôsobu, akým zaspáva, narušený,“ hovorí. Zistenie ďalších informácií o prebúdzajúcom sa mozgu by mohlo poskytnúť „úplne novú cestu pri hľadaní spôsobov liečby ľudí“, napríklad pri poruchách spánku.
Zdroj: Nature
(RR)
