Celiakia je autoimunitné, multi-systémové ochorenie vyvolané požitím lepku u geneticky predisponovaných jedincov, ktoré môže ovplyvniť akýkoľvek orgánový systém vrátane pečene.
Môže teda existovať určitá súvislosť medzi pečeňovými ochoreniami a celiakiou, konštatuje MUDr. Marian Oltman, PhD., z Gastroentero-hepatologického centra THALION. Poškodenie pečene pri celiakii sa podľa neho pohybuje od miernych pečeňových abnormalít až k závažným ochoreniam pečene. „Mimo črevných prejavov celiakie alebo pridruženým ochorením môžu byť asymptomatické zvýšenie hladín pečeňových enzýmov, autoimunitná hepatitída, primárna biliárna cholangitída, primárna sklerotizujúca cholangitída, nealkoholické stukovatenie pečene až cirhóza pečene. Najčastejšie vyskytujúcimi sa pečeňovými ochoreniami asociovanými s celiakiou sú primárna biliárna cirhóza, ktorej asociácia s celiakiou sa pohybuje od 6 do 11 % a autoimunitná hepatitída s asociáciou celiakie 3 – 6 %.“
Asociáciu medzi týmito ochoreniami a celiakiou môže do určitej miery podľa odborníka vysvetľovať aj spoločná imunogenetická predispozícia k autoimunite, nakoľko rovnaké molekuly HLA triedy majú dôležitú úlohu v patogenéze týchto ochorení. „Aj na základe toho sa vo všetkých prípadoch autoimunitných ochorení pečene, ako je AIH, OPS, PSC odporúča vylúčiť najprv celiakiu, nakoľko štatistiky v tomto prípade hovoria až o jej 3 – 7 % výskyte.“
Pomerne častým ochorením pečene je aj steatóza alebo stukovatenie pečene, pokračuje MUDr. Marian Oltman, PhD., kedy sa tuk hromadí v pečeňových bunkách, ale nedochádza v nich k metabolizmu ako za normálnych okolností. „Steatóza môže byť spojená aj s celiakiou, aj keď nie je jasné, či ide o príčinu alebo následok. Chudý celiatik už nepredstavuje typický obraz celiakie, nakoľko počet obéznych celiatikov pribúda. Až u 10 – 20 % celiatikov, ktorí sú už nejaký čas na bezlepkovej diéte, sa objavuje hypertransaminézia a iné metabolické zmeny v pečeni, čo sa môže pripisovať aj vysokému obsahu tukov v bezlepkových výrobkoch. Aj z toho dôvodu má význam monitorovanie hladín transamináz u priberajúcich pacientov s celiakiou.“
Pečeň funguje ako filter a továreň, kde sa spracovávajú všetky látky zachytené z krvi, vysvetľuje odborník. „Naša pečeň je miestom, kam smeruje všetko, čo do svojho organizmu dodávame zvonku cez ústa. 
Potraviny, lieky i vitamíny po prehltnutí prejdú pažerákom, krátko sa spracujú v žalúdku a ďalej pokračujú do tenkého a hrubého čreva. Tam sa z črevného obsahu vstrebávajú do krvi všetky potrebné, ale i škodlivé látky. Táto krv potom putuje práve do pečene. Niektoré spracované látky sa tu ukladajú do zásoby, ostatné pokračujú ďalej do krvného obehu, a tak do celého nášho tela.“
Mechanizmus poškodenia pečene pri celiakiou avšak nie je podľa MUDr. Mariána Oltmana, PhD., jednoznačne definovaný. „Vieme povedať, že črevná priepustnosť je pri celiakii zvýšená. S tým teda súvisí aj zvýšená priepustnosť, vstup rôznych mediátorov – toxínov, antigénov, zápalových materiálov do portálneho obehu – krvi, čo môže hrať úlohu v zapojení pečene u pacientov s celiakiou. Hoci dysfunkcia pečene sa vyskytuje nielen u pacientov s celiakiou, ale aj pri iných ochoreniach ako IBS (syndróm dráždivého čreva), ABKM (alergia na bielkovinu kravského mlieka), rôzne potravinové alergie a iné ochorenia, kde je zvýšená črevná priepustnosť, tieto s abnormalitami pečeňových enzýmov nesúvisia tak často, ako je to u pacientov s celiakiou.“
Lekár zdôrazňuje, že väčšina pacientov s poškodeniami pečene spojenými s celiakiou nemá žiadne príznaky alebo príznaky ochorenia pečene v čase diagnostiky, aj keď nešpecifické symptómy, ako je nevoľnosť a únava, sú bežné. „Citlivosť a špecifickosť každého prejavu je variabilná, ale kombinácia príznakov by mala vyvolať podozrenie na celiakiu. Avšak, mierne až stredné zvýšenie sérovej hladiny AST alebo aj ALT je najčastejší a často jediný laboratórny prejav poškodenia pečene u pacientov s celiakiou. Typicky sa zachytí ALT vyššie ako AST. Koreláciu medzi poškodením pečene a celiakiou môže vysvetľovať aj pozitívna odpoveď týchto pacientov na bezlepkovú diétu, a to v tom zmysle, že u týchto pacientov po nejakom čase na diéte dochádza k normalizácii sérovej hladiny pečeňových enzýmov, čo potvrdzuje aj množstvo vykonaných štúdií.“
Pre pomerne vysoký výskyt pečeňových porúch pri celiakii, dodáva v závere odborník, by hladiny pečeňových enzýmov mali byť hodnotené u všetkých pacientov v čase diagnostiky celiakie, nakoľko včasné rozpoznanie celiakie by umožnilo úplné zotavenie z pečeňových lézií a šancu predísť komplikáciám. „Mierne pečeňové abnormality sú teda bežné u pacientov s celiakiou a zvyčajne ustúpia na bezlepkovej diéte v priebehu 1 roka.“
Informácie poskytol: MUDr. Marián Oltman, PhD., Gastroentero-hepatologické centrum THALION, Tomášikova 50/C, Bratislava – www.thalion.sk
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com
Uverejnil: MZ