Práca na zmeny si vyžaduje kompletne sa prispôsobiť a zvyknúť si na rôznorodý pracovný čas, ale nepredstavuje neprekonateľnú prekážku. Iba ak spočiatku, keď sú zamestnanci zrazu nútení pracovať v ranných, poobedných či nočných zmenách, môže mať za následok narušenie spánkového režimu, a s tým súvisiace problémy na psychickej, ako aj fyzickej úrovni.
Podľa vyjadrenia psychológa Karola Kováča k prieskumu portálu Ajobs.eu o vplyve práce na zmeny na biorytmus zamestnancov – je práve prechodné obdobie zvykania si na zmenený režim kritické a pre zamestnancov stresujúce.
Práca na zmeny sa okrem iných oblastí často objavuje v automotive segmente. „Na Slovensku pracuje vyše 200-tisíc ľudí v automobilovom priemysle a z toho viac než 20 % zamestnancov pracuje na zmeny, pričom priemer Európskej únie je 6 percent,“ povedala Zuzana Kvočeková z portálu Ajobs.eu.
Z prieskumu portálu vyplýva, že zamestnanci automotive segmentu by uvítali len prácu počas dňa, no pracovať na zmeny je podľa nich vec zvyku a po určitom čase sa stáva rutinou. Podľa vyjadrení zamestnancov : „Na prácu na zmeny sa dá zvyknúť, no záleží aj na tom, či človek pracuje len cez týždeň alebo aj cez víkendy“, povedal jeden z pracovníkov automobilového závodu Volkswagen v Bratislave.
Aj keď sa časom zamestnanci prispôsobia pracovným zmenám, práve obdobie zvykania si nie je jednoduché a prináša so sebou stresové vypätie, zdravotné riziká a narušený spánkový režim. „Pri krátkodobých výkyvoch v spánkovom režime sa telo rýchlo zregeneruje. Keď však človek týždne až mesiace nemá kvalitný spánok, ovplyvňuje to celý organizmus – v psychickej rovine sú to napríklad problémy s pozornosťou, pamäťou, náladou. V telesnej oblasti si človek zasa koleduje o narušenie hormonálnej rovnováhy, tráviaceho systému, imunity, kardiovaskulárneho systému,“ vysvetlil Karol Kováč, psychológ z Inštitútu stresu v Bratislave.
Po preklenutí kritického obdobia navykania si na nočnú prácu už zamestnanci nemajú problém s kompenzáciou zameškaného nočného spánku počas dňa. „Zo začiatku to bolo ťažké, ale zvykol som si a myslím, že spánok cez deň je už plnohodnotný,“ potvrdil pracovník automobilového závodu v Devínskej Novej Vsi.
Aj keď mnohí ľudia, ktorí dlhodobo pracujú na zmeny vnímajú problém narušenia spánkového režimu len počas obdobia zvykania si na upravený časový systém a už nepociťujú priamy vplyv na organizmus, po rokoch takejto práce sa môže obrátený režim na zdraví prejaviť. „S pribúdajúcim vekom sa stáva človek rigidnejším, stráca do značnej miery adaptabilitu na prostredie a zmeny v časových režimoch. Na regeneráciu potrebuje viac času, ktorý nie je možné nahrádzať krátkym „šlofíkom“ raz do týždňa. Navyše, po štyridsiatke dochádza u mužov aj žien k hormonálnym a metabolickým zmenám, ktoré môžu robiť ľudí citlivejšími na zmeny,“ dodal odborník z Inštitútu. Uchádzači o zamestnanie v automobilovom priemysle počítajú aj so všetkými mínusmi, ktoré práca na zmeny prináša, a nepredstavujú tak závažnú prekážku, aby prácu odmietli.
Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Media Support
Ilustračné foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ