Výskum docenta Michala Gogu je zameraný na antarktické biotopy, konkrétne na štúdium nižších rastlín – machov a lišajníkov.
Košický vedec Michal Goga (spodný rad štvrtý sprava) z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach a tím expedície Antarktída 2026. Zdroj: archív doc. RNDr. Michala Gogu, PhD.
Slovenská veda potvrdzuje svoje miesto v elitnom medzinárodnom výskume. Reprezentuje ju aj košický vedec doc. RNDr. Michal Goga, PhD., z Prírodovedeckej fakulty (PF) Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, ktorý je súčasťou vedeckej expedície Antarktída 2026. Cieľom expedície je systematický monitoring klimatických zmien na najchladnejšom kontinente našej planéty.
Expedícia Antarktída 2026
Osemnásťčlenná vedecká výprava pod vedením Masarykovej univerzity v Brne (MUNI) je zastúpená nielen vedcami a vedkyňami, ale aj technickými pracovníkmi. Na Antarktíde odborníci monitorujú klimatické zmeny, stav ľadovcov či permafrostu a skúmajú tiež nižšie rastliny. Neoddeliteľnou súčasťou misie sú technické úlohy v rámci projektu Telegrafia – Warning Systems, predovšetkým kontrola, údržba a zabezpečenie chodu Českej vedeckej stanice Johanna Gregora Mendela, ktorá sa nachádza na Rossovom ostrove, v jednej z najrýchlejšie sa meniacich oblastí Antarktídy.
Blízko Antarktického polostrova prebieha intenzívne otepľovanie, roztápanie ľadovcov a dochádza k premenám ekosystému. Táto oblasť preto predstavuje ideálne podmienky na terénny výskum v oblastiach klimatických zmien, ekológie, glaciológie a geólogie. Vo výskumnom tíme majú zastúpenie klimatológovia, glaciológovia, biológovia rastlín, mikrobiológovia, geológovia aj ekológovia.
Výskum zameraný na antarktické biotopy
Vedecké ciele misie sú zamerané na komplexné sledovanie stavu polárnych geo- a ekosystémov. Výskum docenta Michala Gogu je zacielený na antarktické biotopy, konkrétne na štúdium nižších rastlín – machov a lišajníkov. Tieto organizmy sú tzv. pioniermi, pretože osídľujú oblasti Antarktídy ako prvé a okrem iného slúžia ako citlivé indikátory environmentálnych zmien. „Každý nájdený sporofyt je kľúčovým dôkazom úspešnej reprodukcie rastlín v extrémnom prostredí a poskytuje cenné informácie o ich adaptácii, prežívaní a stabilite lokálnych ekosystémov,“ cituje tlačová správa vedca Michala Gogu.
Po návrate do Košíc bude nasledovať analýza zozbieraných vzoriek machov a lišajníkov v domovských laboratóriách. „Cieľom je kultivácia týchto pionierskych organizmov a identifikácia druhov, ktoré ako prvé osídľujú oblasti Antarktídy. Následne ich budeme skúmať z hľadiska stresovej fyziológie rastlín. Okrem toho zbieram aj lišajníky, pričom sa špecializujem na menej známe druhy, z ktorých plánujem izolovať sekundárne metabolity a pokračovať v rozširovaní našej banky lišajníkových metabolitov na Katedre biológie rastlín PF UPJŠ v Košiciach,“ priblížil plánované ciele výskumu.
Výskum docenta Michala Gogu je zameraný na antarktické biotopy. Zdroj: archív doc. RNDr. Michala Gogu, PhD.
Odolné antarktické lišajníky ako modelové organizmy
V rámci svojho výskumu sa Michal Goga zameria aj na stresové proteíny z týchto organizmov a ich potenciálne využitie v biotechnológiách, a to v spolupráci s kolegom z Technologického a inovačného parku (TIP) UPJŠ prof. RNDr. Erikom Sedlákom, DrSc., ktorý vedie projekt Konzorcium pokročilých proteínových biotechnológií (APBC). Antarktické lišajníky dokážu tolerovať extrémne nízke teploty, dlhodobé sucho, intenzívne ultrafialové žiarenie, oxidačný stres aj minimálnu dostupnosť živín. Vďaka týmto vlastnostiam predstavujú ideálne modelové organizmy v oblasti štúdia biologickej odolnosti na molekulárnej úrovni a mechanizmov, ktorými si živé systémy zachovávajú funkčnosť v podmienkach, ktoré by boli pre väčšinu organizmov likvidačné.
Proteíny produkované lišajníkmi sú mimoriadne perspektívne pre ďalší vývoj v rámci APBC s potenciálnym uplatnením v medicíne, biotechnológiách a priemysle, kde je stabilita a spoľahlivosť biomolekúl kľúčovým faktorom.
Po návrate do Košíc bude nasledovať analýza zozbieraných vzoriek machov a lišajníkov v domovských laboratóriách. Zdroj: archív doc. RNDr. Michala Gogu, PhD.
Tvorba ortofotomapy
Súčasťou výskumu docenta Gogu je tiež mapovanie vegetácie kryptogamov (sinice, lišajníky a machorasty) a tvorba tzv. ortofotomapy. „Neopísateľné zábery z vtáčej perspektívy a ortofotomapy som zachytil pomocou dronu, ktorý mi poskytol Ústav geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, za čo som nesmierne vďačný,“ vysvetlil.
Na Rossovom ostrove inštaloval experiment zacielený na fyzikálno-geografické a geologické podmienky v Antarktíde pre Ústav geografie PF UPJŠ v Košiciach. Do pôdy boli inštalované špeciálne tzv. limestone plates – doštičky, na ktoré budú počas jedného roka pôsobiť fyzikálne a chemické výkyvy tamojšieho prostredia. Dáta z nich bude vo fakultnom laboratóriu následne analyzovať RNDr. Alena Gessert, PhD., univerzitná docentka.
Počas práce v teréne prichádzajú vedci do kontaktu aj s antarktickou faunou, najčastejšie ide o tulene. Zdroj: archív doc. RNDr. Michala Gogu, PhD.
Prínos aj pre študentov
Cenná dokumentácia, ktorú doc. Goga prinesie na košickú akademickú pôdu, bude prínosom aj pre študentov UPJŠ, ktorí budú mať jedinečnú možnosť vybrať si témy bakalárskych a magisterských prác pod jeho vedením. V rámci nich budú skúmať privezené vzorky a privezený materiál. Ani v tomto bode sa rozsiahly zber výskumného materiálu nekončí. Pre Katedru zoológie PF UPJŠ v Košiciach docent Goga zabezpečil zber substrátov a pripravuje extrakcie, ktoré obsahujú bezstavovce, ako napríklad chvostoskoky (Cryptopygus antarcticus). Tento materiál je mimoriadne vzácny pre skupinu vedcov pod vedením prof. RNDr. Ľubomíra Kováča, CSc., ktorá sa venuje výskumu arktických druhov.
Pozrite si
Antarktída ako živé laboratórium
Okrem výskumu rastlinstva vedci monitorujú dynamiku zmien ľadovcov a permafrostu, vývoj odľadnených území, riečne a jazerné systémy, environmentálne procesy v extrémnych polárnych podmienkach. Práca odborníkov v teréne je limitovaná extrémnym počasím. Silný vietor spôsobuje, že reálna teplota -5 °C je pocitovo vnímaná ako mrazivých -20 °C. Bezpečnosť je najvyššou prioritou, a preto je súčasťou expedície okrem vedeckého výskumu výrazná modernizácia zdravotníckeho vybavenia českej vedeckej stanice, ako informovala Masarykova univerzita v Brne v tlačovej správe.
„Mínus päť stupňov v Antarktíde nie je to isté ako mínus päť stupňov v Európe. Antarktída nám každým dňom pripomína, aká silná dokáže byť príroda a že my sme len jej hosťami, ktorí musia rešpektovať jej podmienky. Hoci nám čerstvý sneh a silný vietor často komplikujú prácu v teréne, vďaka skvelej tímovej spolupráci sa nám podarilo úspešne oživiť stanicu a rozbehnúť plánovaný výskum. Každá nájdená vzorka machu či lišajníka v tomto extrémnom prostredí je pre nás dôležitým kúskom skladačky v pochopení klimatických zmien. Pracujeme tu od rána do večera bez ohľadu na víkendy. Pocit, že môžeme reprezentovať slovenský výskum v takých náročných podmienkach, je nesmierne motivujúci,“ uviedol v prvej správe z Antarktídy doc. Michal Goga. Členovia expedície vyrážajú do terénu aj na dlhšie vzdialenosti, čo znamená, že niekoľko dní strávia v kempoch mimo stanice.
Prestíž a medzinárodný význam pre UPJŠ v Košiciach
Doc. RNDr. Michal Goga, PhD., sa mohol zúčastniť na expedícii aj vďaka odbornému a inštitucionálnemu zázemiu TIP UPJŠ v Košiciach pod vedením jeho riaditeľa RNDr. Andreja Miroššaya, PhD. „Účasť experta z Technologického a inovačného parku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na takejto expedícii potvrdzuje vysokú úroveň slovenských výskumných inštitúcií. Prepojenie základného výskumu s praktickými inováciami v podmienkach, kde priestor na improvizáciu prakticky neexistuje, posúva hranice ľudského poznania. Antarktický výskum je dôkazom, že kvalitná veda sa rodí tam, kde sa stretáva odbornosť, tímová spolupráca a rešpekt k prírode. Prajem docentovi Gogovi veľa úspechov,“ uviedol riaditeľ TIP UPJŠ v Košiciach.
(zh)
