Napriek tomu, že generácia Z má viac možností týkajúce sa vzdelania alebo profesijného rastu než mileniáli či Husákove deti, je oveľa nešťastnejšia.
Mladšia generácia je dnes oveľa nešťastnejšia ako predchádzajúce generácie. Zdroj: iStock/lucigerma
Dnešná generácia mladých ľudí má podľa odborníkov väčšie možnosti ako generácie pred ňou. Má lepší prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a informáciám než predchádzajúce generácie. Život jej uľahčujú technické inovácie, pričom generácie pred ňou takúto možnosť nemali.
Napriek tomu mnohé štúdie uvádzajú, že táto generácia nie je šťastná. Je to spôsobené najmä neistotou, nárastom nákladov či znižovaním úrovne blahobytu. Podľa štúdie Global Flourishing Study má generácia Z a mladší mileniáli najnižšiu úroveň subjektívne vnímanej pohody v USA, pričom mnohí z nich majú pocit, že ich životy nemajú význam a že ich práca nemá zmysel.
Starším mileniálom sa darí o niečo lepšie, ale stále to nie je ideálne, keďže tlaky stredného veku narastajú. Generácii X a baby boomerom sa darí najlepšie zo všetkých generácií, ale stále nie sú na tom tak dobre ako predchádzajúce generácie v ich veku.
V roku 2023 americký hlavný chirurg Vivek Murthy opísal osamelosť a sociálnu izoláciu ako epidémiu verejného zdravia a poukázal na ich rozsiahle psychologické a fyziologické dôsledky.
Jedným z vysvetlení tohto nešťastia mladšej generácie je najmä to, že sa stále porovnáva s okolím. Sociálne siete, na ktorých súčasná mladá generácia doslova mrhá voľným časom, sú plné dokonalých ľudí, ktorí veľa zarobia, sú úspešní, krásni a užívajú si život. Skrátka to vyzerá, že majú všetko, čo potrebujeme k šťastiu. Mladí ľudia a tínedžeri, ktorí bezmyšlienkovito skrolujú takéto na prvý pohľad fantastické a perfektné videá, môžu mať pocit, že nežijú svoj život naplno, aj keď sa im darí celkom dobre v porovnaní s tým, ako skutočne žijú ľudia v ich okolí.
Sociálne porovnávanie s online influencermi môže u týchto ľudí vyvolať pocit, že sú neviditeľní. To vplýva na zvýšenú úzkosť a príznaky depresie u adolescentov. Ich vyvíjajúce sa sebavedomie sa čoraz viac viaže na to, ako ich vnímajú ostatní, dokonca aj cudzí ľudia. Samotné porovnávanie sa však nevysvetľuje širší kontext ich nešťastia.
Porovnávanie sa vedie k smútku
Sociálne siete prispeli k tomu, aby mladí ľudia vnímali šťastie a úspech ako niečo, o čom by mali informovať ostatných. V online svete sa stále musíme chváliť a ukazovať, ako sa máme dobre. Zabúdame pri tom na to, aby sme žili v prítomnosti a delili sa o nádherné momenty so skutočnými priateľmi a rodinou, nie s ľuďmi online.
„Keď tieto ukazovatele dosiahneme, necítime sa tak, ako to vyjadruje náš starostlivo zostavený príspevok. Sme sklamaní, že vonkajší ukazovateľ nesplnil to, čo sme vnútorne očakávali,“ povedal Ira Bedzow, výkonný riaditeľ projektu Purpose na Emoryovej univerzite. Jeho cieľom je, aby sa študenti rozvíjali ako premýšľaví, úspešní a odvážni jednotlivci, ktorí môžu prosperovať v práci aj v osobnom živote.
Pre mnohých mladých ľudí je výsledkom nesúlad medzi túžbami a skúsenosťami. Mnohí už od detstva išli za konkrétnym úspechom. Študovali na univerzite, aby získali titul, dostali vysnívanú prácu, veľa cestujú a majú kopec zážitkov. Toto možno vyzerá ako dokonalý život, ale každodenná realita môže byť úplne odlišná. Dennodenne títo ľudia možno pracujú niekde, čo ich časom prestáva baviť, ich zamestnanie stratilo zmysel alebo im chýba socializácia v skutočnom živote.
Rovnakou hrozbou je pre súčasnú mladú generáciu aj umelá inteligencia. Mnoho mladých ľudí prišlo o zamestnanie práve pre nástroje umelej inteligencie alebo sa obávajú, že ich do niekoľkých rokov nahradí. Ak pracovali na svojej kariére niekoľko rokov, poctivo študovali a zrazu prichádza možnosť, že prídu o vysnívané zamestnanie pre umelú inteligenciu, nemusia to ľahko znášať a majú obavy o budúcnosť.
Šťastie podľa Iru Bedzowa závisí od bežných, každodenných momentov. Závisí od ľudí, s ktorými sa stretávame, činností, ktorým sa venujeme, od kvality spánku či stravovania, ale aj od samotného zamestnania. Nie od toho, čo publikujeme na sociálnych sieťach. Peniaze môžu zlepšiť kvalitu života, ale po prekročení určitej hranice môžu dodatočné zdroje mať menší vplyv na to, ako ľudia prežívajú každodenný život.
„Tínedžeri a mladí dospelí majú tendenciu prejavovať vysokú mieru psychologickej rezistencie, čo je motivačná reakcia, ktorá vzniká, keď ľudia cítia, že je obmedzovaná ich sloboda voľby. Preto na nich nezaberá, ak im starší povedia, že za ich nešťastie môžu sociálne siete, a preto by ich mali prestať používať,“ uviedol Ira Bedzow. Podľa neho to skôr spôsobí, že ich budú používať ešte viac. Hľadajú v nich totiž útočisko, pretože sa nudia, cítia sa osamelo alebo túžia po spojení s ľuďmi. Takýmto spôsobom si podľa psychológa uspokoja základnú potrebu, ktorou je práve túžba po socializácii.
Pokiaľ nájdeme spôsob, ako rozpoznať tieto signály, a zmeníme rutinu tak, aby sme dosiahli to, po čom skutočne túžime, možno sa časom prestaneme porovnávať s ostatnými ľuďmi na sociálnych sieťach, ktorí majú na prvý pohľad dokonalý život.
Najmä pre generáciu Z vytvára pohyb v prostredí, ktoré kladie dôraz na prejavovanie úspechov a zároveň podkopáva prepojenie, stres z toho, že majú bezprecedentné príležitosti spojené s ustavičnou nespokojnosťou. Aby sme to vyriešili, musíme si uvedomiť, že to, či sa budeme cítiť lepšie, nemusí závisieť od toho, koľko peňazí zarobíme, ale skôr od toho, ako sa rozhodneme žiť s tým, čo už máme a aké ciele si nastavíme.
Zdroje: Autorom pôvodného článku je Ira Bedzow, docent na Lekárskej fakulte Emoryovej univerzity. Článok uverejnený na Psychology Today, Emory Purpose Project
(RR)
