Vedci na základe dát z vesmírneho rovera predstavili nové dôkazy, že na Marse mohol byť obrovský oceán.
Čínsky rover našiel nové dôkazy podporujúce teóriu, že na Marse sa kedysi nachádzal obrovský oceán vrátane starovekého pobrežia, po ktorom mohla prúdiť voda. Informáciu priniesol portál Science Alert.
Teória, že oceán pred miliardami rokov pokrýval až tretinu červenej planéty, bola predmetom diskusií medzi vedcami už desaťročia, hoci jeden externý výskumník vyjadril voči najnovším zisteniam určitý skepticizmus.
Dôkazy o oceáne
V roku 2021 pristál čínsky rover Zhurong na rovine v regióne Utopia na severnej pologuli Marsu, kde boli už predtým postrehnuté náznaky starovekej vody. Odvtedy skúma červený povrch a niektoré nové zistenia z misie boli odhalené v novej štúdii v časopise Scientific Reports.
Hlavný autor štúdie Bo Wu z Hongkonskej polytechnickej univerzity pre AFP povedal, že v okolí pristávacej plochy rovera Zhurong boli spozorované rôzne znaky naznačujúce dávny oceán vrátane „jamkových kužeľov, polygonálnych žľabov a leptaných tokov“.
Predchádzajúci výskum načrtol, že kráterovité jamkové kužele mohli pochádzať z bahenných sopiek a často sa tvorili v oblastiach, kde bola voda alebo ľad. Informácie z rovera, ako aj satelitné údaje a analýzy na Zemi tiež naznačujú, že v spomínanej oblasti bolo pobrežie.
Dohady o vzniku oceánu
Tím výskumníkov odhadol, že oceán vznikol v dôsledku záplav pred takmer 3,7 miliardy rokov. Potom zamrzol a vyryl pobrežie a podľa scenára vedcov zmizol pred niečo viac ako 3,4 miliardy.
Bo zdôraznil, že jeho tím „netvrdí, že ich zistenia definitívne dokazujú existenciu oceánu na Marse“.
Táto úroveň istoty si bude pravdepodobne vyžadovať ďalšie poznatky, ktoré však vedci získajú až po príchode vzoriek z niektorých marťanských hornín na Zem.
Pobrežie sa neustále mení
Benjamin Cardenas, vedec, ktorý analyzoval ďalšie dôkazy o oceáne na Marse, je voči novej štúdii skeptický. Má pocit, že odborníci nebrali dostatočne do úvahy, ako veľmi silný vietor fúkal na Marse okolo sedimentov a opotrebovaných hornín za posledných niekoľko miliárd rokov.
„Máme tendenciu myslieť si, že Mars nie je veľmi aktívny, podobne ako Mesiac, ale je aktívny!“ uviedol Cardenas z Pensylvánskej štátnej univerzity v Spojených štátoch.
Poukázal na predchádzajúci výskum modelovania, ktorý naznačil, že „dokonca aj pomalá rýchlosť erózie Marsu“ by zničila znaky pobrežia počas takého dlhého obdobia.
Bo uznal, že vietor mohol opotrebovať niektoré skaly, ale povedal, že dopad meteorov na Mars môže tiež „z času na čas vykopať podzemné horniny a sedimenty na povrch“.
Ako vznikal život?
Zatiaľ čo celková teória zostáva sporná, Cardenas napriek nedôvere v nové dôkazy potvrdil, že aj on pripúšťa existenciu oceánu na Marse.
Zistenie pravdy by mohlo pomôcť rozlúštiť väčšiu záhadu. Tou je, či je v slnečnej sústave Zem jediná schopná hostiť život.
„Väčšina vedcov si myslí, že život na Zemi vznikol buď pod oceánom, kde horúce plyny a minerály z podpovrchu prišli na morské dno, alebo veľmi blízko rozhrania vody a vzduchu, v malých prílivových bazénoch,“ povedal Cardenas.
Zdroj: Science Alert
(LDS)