Na Zem ich poslali planetárne sondy Viking 1 a Viking 2, ktoré zbierali údaje o atmosfére a pôde červenej planéty.
Vľavo je prvá farebná fotografia Marsu, vpravo snímka zamračeného popoludnia nad systémom kaňonu Valles Marineris. Zhotovila ich sonda Viking 1. Zdroj: NASA
V tento deň pred 47 rokmi, 3. septembra 1976, pristála na Marse po takmer ročnej ceste sonda Viking 2 Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a začala vysielať údaje o atmosfére a pôde planéty. Na Zem poslala jedny z prvých fotografií skalnatého povrchu.
Viking 1 a Viking 2 boli priekopníkmi
Nikto pred 47 rokmi nevedel, ako vyzerá povrch Marsu zblízka. Viking 1 a Viking 2 tvorili dvojicu pristávacích a orbitálnych sond úradu NASA.
Sonda Viking 1 s landerom odštartovala z mysu Canaveral na Floride dňa 20. augusta 1975. Viking 2 ju nasledoval o mesiac neskôr. Dva pristávacie moduly a dve orbitálne sondy spoločne poslali prvé snímky Marsu s vysokým rozlíšením naspäť na Zem (mapovali 97 percent povrchu), odhalili štruktúru a zloženie atmosféry a krajiny planéty. Dokonca zbierali biologické údaje o existencii mimozemského života. Každá z nich bola integrovaná kozmická loď, ktorá sa oddelila na obežnej dráhe Marsu. Landery smerovali k povrchu, zatiaľ čo orbitery zostali hore, aby preskúmali planétu zvrchu.
Boli navrhnuté tak, aby fungovali iba 90 dní, no slúžili niekoľko rokov (Viking 1 až Viking 6), zbierali údaje a posielali ich na Zem.
Táto snímka, ktorú zhotovil pristávací modul sondy Viking 1 krátko po pristátí, je vôbec prvou fotografiou povrchu Marsu (20. júl 1976). Zdroj: NASA
Skalnatá panoráma je druhou snímkou povrchu Marsu, ktorú urobil lander sondy Viking 2 krátko po pristátí (3. september 1976). Zdroj: NASA
Jedinečné fotografie Marsu
Pred pristátím sondy Viking 1 bola sovietska kozmická loď Mars 3 jedinou misiou, ktorá sa dotkla povrchu červenej planéty. Loď pristála v decembri 1971, ale kontakt s landerom sa po dvoch minútach od pristátia prerušil.
Fotografia, ktorá na Zem dorazila 3. septembra 1976 o 12.58 hod. SEČ, pochádza zo severnej planiny Marsu, známej ako Utopia Planitia. Znázorňuje povrch Marsu, ktorý je posiaty horninami až po horizont a ich veľkosť dosahuje niekoľko metrov. Niektoré z nich pripomínajú úlomky poréznej sopečnej lávy, iné majú ryhy, ktoré mohli erodovať vplyvom piesku a prachu naviatych vetrom.
Orbitery mali kamery s vysokým rozlíšením a vytvárali globálne povrchové mapy planéty. Tie odhalili, že Mars je rozdelený do dvoch rôznych oblastí – severných nížin s nízkou nadmorskou výškou a južných vysočín s krátermi. Orbitery zachytili úžasné detailné pohľady na sopky, prachové búrky a kaňony.
„Nič lepšie sme si ani nemohli želať, tie fotografie boli neopísateľné,“ povedal James Martin, vedúci projektu.
Analyzovali atmosféru aj pôdu
Pristávacie moduly namerali teploty na miestach pristátia, ktoré sa pohybovali zhruba od mínus 120 stupňov Celzia do mínus 20 stupňov Celzia. Zistili, že červenkastá pôda Marsu pozostáva z hliny bohatej na železo. Vykonali aj chemický rozbor pôdy, aby pátrali po prítomnosti života, no výsledky boli nejednoznačné a otázka života na Marse zostáva dodnes záhadou.
Teraz, o 47 rokov neskôr, NASA pokračuje v práci, ktorú začali sondy Viking na svojich cestách na Mars. Mars navštívilo mnoho ďalších kozmických lodí vrátane roverov Sojourner, Spirit, Opportunity a Curiosity. Ak sa nám skutočne podarí poslať ľudí na Mars v rokoch 2030 až 2040, ako v to NASA dúfa, bude tam na nich čakať pár starých „Vikingov“.
