Medzinárodný vedecký tím skúmal, ako interaguje širokospektrálne antibiotikum tetracyklín so širokou škálou najpoužívanejších plastov.
Mikroplasty a nanoplasty sú jedným z veľkých environmentálnych problémov súčasnosti. Najnovšie výskumy ukázali, že sa nachádzajú takmer všade. Kontaminujú životné prostredie a usádzajú sa aj v ľudskom tele. „Ich vniknutie do organizmu môže viesť k fyzickému poškodeniu, neschopnosti tráviť potravu, zablokovaniu vylučovania, poraneniu vnútorných tkanív alebo k chemickému poškodeniu zlúčeninami, ktoré sa na plasty viažu,“ píše v článku Tisíce štúdií varujú pred mikroplastmi. Je to naozaj vážne Alexander Ač.
Miniatúrne čiastočky plastov, ktoré sa ukladajú v ľudskom tele, môžu znižovať aj účinok antibiotík. Navyše môžu podporovať vznik baktérií rezistentných proti antibiotikám. K týmto záverom dospel medzinárodný výskumný tím, v ktorom pôsobí aj vedec z Viedenskej univerzity Lukas Kenner.
Štúdia, uverejnená v časopise Scientific Reports, ukazuje, že nanoplasty predstavujú nielen priamu hrozbu pre ľudské zdravie, ale nepriamo dokážu ovplyvňovať i antibiotickú liečbu.
Tetracyklín a nanoplasty
Výskumný tím pod vedením Lukasa Kennera z oddelenia patológie MedUni vo Viedni, Barbary Kirchnerovej z univerzity v Bonne a Oldamura Hollóczkiho z univerzity v Debrecíne v štúdii skúmal, ako interaguje širokospektrálne antibiotikum tetracyklín s celou škálou najpoužívanejších plastov. Tetracyklín sa používa na liečbu mnohých bakteriálnych infekcií, ako sú infekcie dýchacích ciest, kože alebo čriev. Odborníci skúmali jeho pôsobenie v súvislosti s plastmi, ako sú polyetylén (PE), polypropylén (PP), polystyrén (PS) a nylon 6,6 (N66).
Ide druhy plastov, ktoré sa nachádzajú v mnohých obalových materiáloch, ale aj v odevoch a bytových textíliách, ako sú koberce, čalúnenie a záclony. Vedci pritom skúmali najmenšie čiastočky plastov, ktoré sú menšie ako 0,001 milimetra. Vzhľadom na ich miniatúrne rozmery predpokladajú, že majú mimoriadne škodlivý vplyv na naše zdravie a životné prostredie.
Podceňovaná hrozba
Pomocou počítačových modelov dokázali vedkyne a vedci preukázať, že sa tieto čiastočky viažu na tetracyklín, čím znižujú jeho účinok. Podľa Lukasa Kennera bola väzba obzvlášť silná v prípade nylonu. V tejto súvislosti lekár poukazuje na značne podceňované riziko, ktoré predstavujú nanoplasty v interiéroch, kde „je zaťaženie mikro- a nanoplastmi približne päťkrát vyššie než v exteriéri“. Dôvodom má byť práve nylon, ktorý sa uvoľňuje z textílií a do tela človeka sa dostáva dýchacími cestami.
Podľa výskumníkov môže väzba tetracyklínu s plastovými čiastočkami nielen znížiť biologickú aktivitu antibiotika. Môže spôsobiť tiež to, že sa účinná látka dostane do miest v ľudskom tele, pre ktoré nebola určená, čím stráca svoj cielený účinok, prípadne môže spôsobiť aj neželané vedľajšie účinky.
Podporujú vznik baktérií rezistentných proti antibiotikám
„Naše zistenie, že sa môže lokálna koncentrácia antibiotík na povrchu čiastočiek nanoplastov zvýšiť, je obzvlášť znepokojujúce,“ približuje Lukas Kenner ďalší poznatok, ku ktorému dospeli vedci v tejto štúdii. Zvýšenie koncentrácie by mohlo viesť k vzniku baktérií odolných proti antibiotikám. Plasty ako nylon 6,6, ale aj polystyrén, ktoré sa silnejšie viažu na tetracyklín, by preto mohli zvýšiť riziko vzniku rezistencie.
Podľa Kennera treba brať tieto interakcie do úvahy, a to najmä v čase, keď sa rezistencia voči antibiotikám stáva celosvetovo čoraz väčšou hrozbou. „Ak nanoplasty znižujú účinnosť antibiotík, predstavuje ich dávkovanie obrovský problém,“ hovorí Lukas Kenner s tým, že v budúcnosti plánuje spolu s kolegami skúmať vplyvy nanoplastov i na iné lieky.
(zh)