V Hatalove našli vedci kostrové pozostatky príslušníka z obdobia rokov 3300 až 2600 pred n. l.
Hrob jedinca jamovej kultúry. Zdroj: P. Jarosz
Slovensko-poľskému archeologickému tímu sa v obci Hatalov (okr. Michalovce) v lokalite Ridziny podaril mimoriadny nález. Pri výskume mohylových násypov objavil veľmi dobre zachované kostrové pozostatky. Mladý jedinec mužského pohlavia vo veku 16 až 18 rokov bol podľa archeológov príslušníkom najstaršieho indoeurópskeho obyvateľstva jamovej kultúry z obdobia rokov 3300 až 2600 pred n. l. Výskum v Hatalove priniesol prvý nespochybniteľný dôkaz o pobyte tohto ľudu aj na našom území.
Mohyla so žľabom
Odborníci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v spolupráci s kolegami z Poľskej akadémie vied skúmajú už od roku 2021 stepné vplyvy v karpatskom pásme v 3. tisícročí pred n. l. Zamerali sa na viaceré vopred vytypované mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposiaľ preskúmali päť z nich.
Archeologický výskum násypu pri Hatalove sa začal v roku 2024. Výkopovým prácam predchádzal nedeštruktívny geofyzikálny prieskum, ktorý potvrdil jeho antropogénny pôvod a spresnil jeho parametre.
„Mohyla mala pôvodne priemer 22 metrov (m), ohraničená bola žľabom širokým do 4 m a v jej strede sa zobrazovala hrobová jama. Okrem objavených kostrových pozostatkov sme v okolí hrobu a čiastočne aj v jeho výplni našli zuhoľnatenú drevenú konštrukciu, ktorej účelom bolo prekrytie hrobovej jamy,” približuje detaily náleziska Eva Horváthová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Pohľad na mohylu zhora. Zdroj: P. Jarosz
Reprezentant spoločenskej elity
Pri datovaní nálezu sa odborníci jednoznačne zhodli na tom, že išlo o reprezentanta spoločenskej elity tzv. jamovej kultúry. Potvrdzuje to nielen rozsah mohylového násypu, ale tiež konštrukcia hrobovej jamy s drevenými prvkami, spôsob uloženia mŕtveho v polohe na chrbte s pokrčenými nohami v kolenách smerujúcimi nahor a výskyt červeného farbiva pri tele pochovaného.
Pôvodné územie tohto obyvateľstva sa nachádzalo medzi Donom a Volgou. Zo stepnej oblasti sa od pobrežia Čierneho mora následne presunulo pozdĺž Dunaja a Tisy až na Panónsku nížinu. Tento ľud praktizoval kočovný spôsob života pod vedením náčelníckych skupín. Hospodárstvo jamovej kultúry bolo založené na chove zvierat, rybolove a zberateľstve. Na prepravu používali kolesové vozy.
„Štúdie vzoriek DNA získaných z kostí jedincov jamovej kultúry naznačujú, že táto spoločnosť spôsobila zmenu genetickej štruktúry obyvateľstva v Európe,“ zdôrazňuje archeologička.
Vedci využijú dáta na objasnenie viacerých faktov
Výskumníci pri práci využívajú i najmodernejšie prírodovedné metódy, napríklad molekulárnu genetiku, rádiouhlíkové datovanie, izotopové analýzy stroncia, kyslíka a dusíka, na základe ktorých bude možné určiť presídľovanie za života skúmaného jedinca a zloženie jeho stravy.
„Takto získané údaje nám pomôžu lepšie posúdiť archeologický materiál z preskúmaných mohýl. Dáta budeme môcť využiť aj pri riešení geograficky a kultúrne širšie ponímaných tém súvisiacich s výskumom chronológie, genézy, stepných vplyvov a zásahov cudzieho obyvateľstva jamovej kultúry a kultúry so šnúrovou keramikou do regiónov severopotiskej oblasti,“ vysvetľuje vedkyňa.
O dynamických procesoch súvisiacich s využitím mohylového násypu v Hatalove i v nasledujúcich vývojových obdobiach svedčia nálezy kultúry Nyírség-Zatín z neskorého eneolitu (2200 – 2050 pred n. l.), radové pohrebisko koštianskej kultúry zo staršej doby bronzovej (1800 – 1600 pred n. l.), ako aj pec určená na vypaľovanie keramiky z mladšej doby rímskej (400 n. l.).
Výskum je súčasťou projektu Národného centra vied Poľskej republiky (2020/37/B/HS3/03816).
Zdroj: TS SAV
(JM)
