Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci zistili, aký odev chráni proti komárom najlepšie

VEDA NA DOSAH

Tepelné infračervené žiarenie slúži komárom na lokalizáciu obete. Efektívnou ochranou môže byť práve vhodný odev, ukázal výskum.

Voľné oblečenie prepúšťa menej infarčerveného žiarenia.

Voľné oblečenie prepúšťa menej infračerveného žiarenia. Zdroj: UC Santa Barbara. Foto: DeBeaubien and Chandel et al.

Komár má dobrý navigačný systém. Potravu dokáže presne identifikovať aj na väčšiu vzdialenosť vďaka „senzoru“, ktorým vyhodnocuje rôzne informácie z okolitého prostredia: obrazové, chemické i teplotné.

Vedci z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare (UC Santa Barbara) sa zamerali na tento citlivý komárí senzor. O výsledkoch výskumu, ktoré publikovali v novej štúdii v odbornom časopise Nature, informuje tlačová správa na stránke univerzity.

Aedes aegypti

Biológovia skúmali samičky komára Aedes aegypti, ktorý sa dôsledkom klimatických zmien a globálneho turizmus rozšíril aj mimo tropických a subtropických krajín, odkiaľ pochádza. Tieto komáre sa už nachádzajú i v USA, napríklad v Kalifornii a na Floride, kde sa ešte pred niekoľkými rokmi vôbec nevyskytovali.

Aj komár Aedes aegypti, podobne ako komár tigrovaný, je prenášačom rôznych ochorení, ako sú západonílska horúčka, dengue, chikungunya alebo zika. Nakazí sa pri kontakte s krvou infikovaného človeka, prípadne zvieraťa. Takto infikovaný komár potom môže ochorenie šíriť na ďalšie obete. Platí, že čím viac ľudí je infikovaných, tým je pravdepodobnejšie, že sa bude choroba prostredníctvom komárov ďalej šíriť.

Komár egyptský/tropický (aedes aegypti) ako prenášač chorôb. Zdroj: iStockphoto.com

Komár egyptský/tropický (Aedes aegypti) ako prenášač chorôb. Zdroj: iStockphoto.com

Ako nájde svoju obeť?

Vedcov UC Santa Barbara preto zaujímalo, ako komár deteguje svoju obeť. V štúdii opísali i to, ako sa môže človek chrániť, aby sa vyhol nepríjemnému a v niektorých prípadoch aj nebezpečnému uštipnutiu.

Komár svoj cieľ zameriava tak, že z viacerých zdrojov v okolitom prostredí získava informácie, ktoré následne rýchlo vyhodnocuje. „Zahŕňajú prítomnosť oxidu uhličitého z dychu, pachy, obrazové informácie, teplo pokožky a vlhkosť ľudského tela,“ zhrnul Avinash Chandel, biológ z UC Santa Barbara a jeden zo spoluautorov štúdie. „Každý z týchto signálov má však svoje obmedzenia,“ dodal.

Vycítia oxid uhličitý z dychu

Komáre používajú na detegovanie obete rôzne signály z prostredia. Vo vzduchu dokážu vycítiť molekuly oxidu uhličitého, ktorý vydychujú teplokrvné živočíchy, prirodzená korisť komárov.

Nemajú dobre vyvinutý zrak a silný vietor alebo rýchly pohyb ľudského či zvieracieho hostiteľa môžu prerušiť sledovanie týchto chemických podnetov. Vedcov preto zaujímalo, či dokážu komáre zaznamenať aj iný, spoľahlivejší signál, ktorý ich nasmeruje k obeti.

Detegujú tepelné infračervené žiarenie

Do vzdialenosti asi desiatich centimetrov od ľudskej kože dokážu komáre detegovať teplo, ktoré z nej sála. Len čo hmyz pristane na koži, dokáže priamo vnímať jej teplotu.

Tepelná energia sa však môže šíriť i na väčšie vzdialenosti v podobe elektromagnetických vĺn, spravidla v infračervenom (IR) pásme spektra. Zvieratá, napríklad zmije, dokážu vnímať tepelné infračervené žiarenie koristi. Tím z UC Santa Barbara preto zaujímalo, či to dokážu aj komáre, v tomto prípade Aedes aegypti.

Vedci umiestnili samičky komárov do priestoru, v ktorom merali ich aktivitu pri hľadaní hostiteľa v dvoch zónach. Každá bola vystavená ľudským pachom a CO2 v rovnakej koncentrácii, akú vydychuje človek. V jednej zo zón bol tiež zdroj infračerveného žiarenia s približnou teplotou kože (34 stupňov Celzia).

Ukázalo sa, že v zóne s tepelným infračerveným žiarením bola aktivita hmyzu pri hľadaní hostiteľa dvakrát vyššia. Infračervené žiarenie sa tak stalo novozdokumentovaným vnemom, ktorý komáre využívajú na lokalizáciu obete. Tím zistil, že je účinné až do vzdialenosti približne 70 cm.

Do cieľa vedie súhra viacerých signálov

Teplo a infračervené žiarenie samy osebe však nestačia, aby komáre bezpečne našli zdroj potravy, objasnil hlavný autor štúdie Craig Montell.

„Žiadny jednotlivý podnet sám osebe nestimuluje aktivitu komárov pri hľadaní hostiteľa,“ konštatoval. „Len v kontexte ďalších signálov, ako je zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého a ľudského pachu, má infračervené svetlo vplyv.“

Voľný odev chráni najlepšie

Vedci veria, že výsledky výskumu sa dajú uplatniť aj v praxi. Z toho, čo zistili, je podľa nich zrejmé, že odev je účinnou ochranou. Ide pritom najmä o voľné oblečenie.

Testy ukázali, že práve voľný odev je oveľa účinnejší ako priliehavé oblečenie. Voľný odev môže byť skvelou ochranou proti komárom, pretože ponecháva priestor medzi kožou a látkou na rozptýlenie tepelného infračerveného žiarenia, čo hmyzu sťažuje nájdenie hostiteľa.

Zdroj: UC Santa Barbara, VND, ČT24

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky