Stupňovitú pyramídu v Sakkáre postavili pred 4 700 rokmi na počesť faraóna Džosera.
Pocta najstaršej egyptskej nekropoly patrí faraónovi Džoserovi, vládcovi, ktorý v 27. storočí pred n. l. preslávil tretiu dynastiu starovekého Egypta. Za života bol známy pod menom Necerichet. Štvorstranná šesťposchodová stupňovitá Džoserova pyramída bola postavená okolo roku 2 680 pred n. l. v Sakkáre, severozápadne od ruín Memfisu.
Podľa novej štúdie Egypťania na stavbu Džoserovej pyramídy využili jednu pomôcku, o ktorej sme ani netušili – hydraulický zdvíhací systém, ktorý zahŕňal neďaleké v dnešnej dobe vyprahnuté jazero. Nová štúdia naznačuje, že voda mohla tiecť do dvoch šácht umiestnených vnútri samotnej pyramídy. Mohla sa použiť pri zdvíhaní a spúšťaní plaváka používaného na prenášanie stavebných kameňov.
Ak je tento predpoklad správny, dramaticky by to zmenilo naše chápanie staroegyptského inžinierstva a technológií, ktoré sa mohli aplikovať aj na neskoršie pamiatky, ako sú pyramídy v Gíze. Zistenia štúdie však vyvolali odpor niektorých špičkových vedcov v tejto oblasti.
Poslúžila im priehrada?
Niekoľko stoviek metrov od stupňovitej pyramídy leží kolosálny dvojkilometrový kamenný múr s názvom Gisr el-Mudir. Až doteraz sme si mysleli, že táto tajomná bariéra, považovaná za najstaršiu monumentálnu kamennú stavbu na svete, fungovala ako pevnosť, ohrada pre dobytok alebo kráľovská slávnostná aréna, hoci o jej pôvodnom účele panujú mnohé špekulácie.
Pomocou paleoklimatických údajov na výpočet množstva vody, ktorá by na náhornú plošinu natiekla pred 4 500 rokmi, vedci dospeli k záveru, že Gisr el-Mudir mal dobrú pozíciu na to, aby fungoval ako obrovská kontrolná priehrada na zachytávanie vody a sedimentov.
Voda potom mohla prúdiť do samotných pyramídových šácht, kde by sila jej stúpania vynášala stavebné kamene do výšky.
Zariadenie na úpravu vody
Vo vodnej priekope obklopujúcej Džoserov komplex sa nachádza ďalší mimoriadny staroveký útvar známy ako Hlboká priekopa. Tento 400 metrov dlhý a 27 metrov hlboký kanál, ktorý je celý vyrezaný zo skaly, predstavuje ďalšiu egyptologickú záhadu. Podľa autorov novej štúdie vykazuje všetky vlastnosti čističky vody.
Útvar podľa nich slúžil ako sedimentačná, retenčná nádrž a systém čistenia vody. Gisr el-Mudir a Hlboká priekopa sa využívali v prepojení tak, aby dodávala pitnú vodu na náhornú plošinu Sakkára a zároveň poskytovali energiu cez vodu na stavebné práce.
„Pod komplexom sa nachádza celkom veľkolepá sieť potrubí,“ vysvetlil Xavier Landreau, jeden z autorov štúdie. „V skale v hĺbke 28 metrov pod zemou je vysekaný sedem kilometrov dlhý žľab,“ dodal. Na mieste archeológovia našli aj akési dvere a odnímateľnú žulovú zátku, ktoré mohli slúžiť ako kontrolný mechanizmus odtoku vody a vytvárania podtlaku. Podľa iných archeológov nie je na mieste známka o prítomnosti vody a ide podľa nich o šachtu pohrebnej komory.
Hydraulické zariadenie by bolo vo svete Egypta nové, no v skutočnosti je podľa niektorých vedcov jeho základné používanie celkom bežné a podobné štruktúry môžeme nájsť už za čias Rimanov.
Stále je potrebný ďalší výskum, aby sme pochopili, ako mohla voda tiecť cez šachty, ako aj to, koľko vody bolo v tom čase v krajine k dispozícii. Autori tejto novej štúdie však naznačujú, že aj keď sa na pomoc pri stavbe pyramídy pravdepodobne použili aj iné stavebné metódy, ako sú rampy, na podporu stavebného procesu sa pri dostatku vody mohol použiť hydraulický zdvíhací systém. Mnohí odborníci však s novou štúdiou nesúhlasia, a preto uvidíme, či budúce analýzy prinesú rozuzlenie.
Pôvodne maľovaná socha faraóna Džosera je najstaršou známou egyptskou sochou v životnej veľkosti. Našli ju počas vykopávok v rokoch 1924 až 1925 vnútri serdabu (arabský názov pre pivnicu) nachádzajúceho sa na východnej strane stupňovitej pyramídy. Dnes na mieste stojí sadrová replika. Starovekí lupiči odstránili oči, ktoré boli pôvodne vykladané horským krištáľom a obsidiánom. Na podstavci sú v hieroglyfickom texte napísané tituly kráľa a jeho Horovo meno Netjerkhet.
Zdroj: IFL Science, EgyptianMuseumCairo, Phys.org
(JM)