Oxid uhličitý je jedným z hlavných skleníkových plynov, ktorý prispieva k otepľovaniu Zeme.
Maslo a CO2. Zdroj: iStockphoto.com
Aké by to bolo variť bez masla? Nejde len o hypotetickú otázku. Čím ďalej sa totiž musíme zamýšľať nad tým, aký obrovský vplyv má chov dobytka na životné prostredie. Aj preto vedci vytvárajú nové možnosti, ako vyrobiť obľúbené suroviny a potraviny v budúcnosti, ktorá bude viac rešpektovať klímu.
Kalifornský startup zo San José prišiel s nápadom, ako priemyselne vyrábať nátierku podobnú maslu, a to iba za použitia oxidu uhličitého (CO2) a vodíka. Produkt podobný maslu je vyrobený práve z CO2, ktorý ohrieva našu planétu. Zatiaľ prebieha výroba v malom meradle, no plánujú ju rozšíriť.
Jednoduché, no efektívne
Náhrad masiel nájdeme na potravinových pultoch až-až, ale len málo z nich môže tvrdiť, že bojujú proti klimatickým zmenám. Startup Savor využíva na výrobu nového typu masla petrochemický proces nazývaný Fischerova-Tropschova syntéza. Ide o proces podobný živočíšnemu termochemickému procesu, ktorý by mal byť lacný a energeticky nenáročný.
Vedci vychádzali z faktu, že všetky tuky sú tvorené rôznymi reťazcami atómov uhlíka a vodíka. Potom sa rozhodli vyrobiť rovnaké reťazce uhlíka a vodíka, ale bez živočíšnych alebo rastlinných komponentov. Výsledný proces spočíva v tom, že zo vzduchu vezmú oxid uhličitý a z vody vodík, zahrejú ich a zoxidujú, čím dôjde k oddeleniu mastných kyselín a následnému vytvoreniu tuku. Do výsledného produktu pridajú ešte rozmarínový olej, aby maslo lepšie chutilo. Aby malo aj žltkastú farbu, pridávajú doň betakarotén, zistili totižto, že ľudia preferujú žlté odtiene pred svetlým bielym maslom.
Tento proces by mohol využívať uhlík zachytený z našej atmosféry a byť poháňaný obnoviteľnými zdrojmi, a tak by zabili dve muchy jednou ranou. Tým by sme mohli odbremeniť náš problém s fosílnymi palivami. Vedci predpokladajú, že procesy, ako je tento, by mohli byť súčasťou revolúcie v poľnohospodárstve, ako ho poznáme.
Maslo vyrobené z oxidu uhličitého. Zdroj: Savor, Ailin Zhang
Výzvou budú cena a dopyt
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sú hospodárske zvieratá zodpovedné asi za 14,5 percenta všetkých globálnych emisií skleníkových plynov. Súčasné alternatívy živočíšnych tukov, ktoré využívajú palmový olej, zase prispievajú k rozsiahlemu odlesňovaniu a strate biodiverzity.
„Nemyslím si, že sa dostaneme do bodu, keď budeme všetky naše potraviny vyrábať synteticky. Ak by sa nám však podarilo aplikovať do praxe podobné produkty, ako je náš, obmedzili by sme tvorbu skleníkových plynov pri výrobe palmového oleja a pestovaní sójových bôbov a mohli by sme využiť pôdu inak,“ uvádza hlavný autor štúdie Steven Davis zo Stanfordskej univerzity.
Výroba masla od Savora je veľmi ľahká a najmä jeho produkcia je jednoducho škálovateľná – dá sa vyrábať tak v malom množstve, ako aj v priemyselnej kvantite. Jeho výroba stojí asi polovicu oxidu uhličitého, ktorý by vznikol pri produkcii z hovädzieho dobytka. V porovnaní s výrobou bude oveľa náročnejšie samotné presvedčenie ľudí, aby vymenili maslo a ďalšie mliečne výrobky za dosiaľ nepoznané potraviny. Veľkou výzvou bude i cena, aby sa výrobky stali dostupnými – buď by mali byť za rovnakú cenu ako živočíšne tuky, alebo dokonca za nižšiu.
Savor plánuje dať do obehu svoj prvý produkt – náhradu masla – v priebehu jedného až dvoch rokov. Spoločnosť súčasne pracuje na ďalších výrobkoch, ako sú mlieko, zmrzlina, syr, mäso a iné oleje.
Startup uvádza, že ich úspech sa meria v koncentrácii atmosférických skleníkových plynov a v hektároch rozmanitých ekosystémov, či už pôvodných, alebo obnovených. Ak by sa naša civilizácia ocitla v krízovej situácii, dokázala by touto maslovou nátierkou nakŕmiť celú planétu na naozaj dlhý čas.
Zdroj: Savor, Futurism, New Atlas
(JM)
