Zariadenie FitSleep je finančne nenáročné, neinvazívne, a pritom rovnako efektívne ako elektronická nervová stimulácia.
Medzi príznaky obštrukčného spánkového apnoe patrí aj hlasné chrápanie. Dôsledkom je pocit únavy počas dňa, ale aj zhoršovanie kardiovaskulárnych ťažkostí a znižovanie celkovej kvality života. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Obštrukčné spánkové apnoe, dočasné zastavenie dýchania počas spánku, je druhou najrozšírenejšou spánkovou poruchou na svete. Revolúciu v terapii má priniesť zariadenie vo veľkosti nositeľnej elektroniky. Na jeho vývoji v Medzinárodnom centre klinického výskumu Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity (LF MU) a Fakultnej nemocnice u sv. Anny (FNUSA) v Brne pracuje kanadský vedec Adam Williamson.
Podľa najnovších štúdií obštrukčné spánkové apnoe alebo syndróm zástavy dychu počas spánku celosvetovo postihuje jednu miliardu ľudí vo veku od 30 do 69 rokov. Približne polovicu z nich trápi stredná až vážna forma ochorenia, ktorú klasifikuje päť a viac zástav dychu za hodinu.
Veľké percento pacientov o svojej diagnóze vôbec nevie, ďalší jej dôsledky podceňujú. Porucha často postihuje diabetikov či ľudí trpiacich vysokým krvným tlakom a obezitou. Spôsobuje nielen zvýšenú únavu, ale vedie aj k zhoršovaniu kardiovaskulárnych ťažkostí a znižovaniu celkovej kvality života.
Dostupné terapie
Terapia cieli na uvoľnenie horných dýchacích ciest v oblasti hltana. K ich zužovaniu dochádza vplyvom obezity alebo vrodenou dispozíciou, existujúce možnosti však nie sú pre postihnutých práve najpríjemnejšie.
„Najrozšírenejšie sú takzvané CPAP masky, teda celotvárové masky, ktoré zabraňujú uzatvoreniu dýchacích ciest tvorbou pretlaku. Pre mnohých pacientov však nie sú komfortné, môžu ich považovať za potupné,“ priblížil doktor Adam Williamson z Medzinárodného centra klinického výskumu, ktoré je spoločným pracoviskom LF MU a FNUSA. Každý druhý pacient tak masku nakoniec odkladá.
„Najnovším riešením sú stimulátory podjazykového nervu, uvoľňujúce dýchacie cesty cez vyklenutie jazyka. Je to síce efektívne, ale nie príliš rozšírené, pretože si to žiada zákrok, keď je pacientovi voperovaná elektróda do tváre a batéria do hrudníka. A je to aj drahé.“
Zariadenie FitSleep
Adam Williamson vyvíja riešenie, ktoré v sebe spája výhody oboch spomínaných prístupov – efektivitu elektronickej nervovej stimulácie a finančnú nenáročnosť CPAP masiek. V porovnaní s nimi má byť FitSleep, ako sa nazýva zariadenie nositeľnej elektroniky, aj pohodlnejšie.
„V súčasnosti neexistuje iné zariadenie či technológia, ktoré by bolo schopné stimulovať podjazykový nerv neinvazívne. V tomto sme prví,“ uviedol Adam Williamson. V 43 rokoch je držiteľom štyroch prestížnych grantov Európskej výskumnej rady. Čerstvo získaný piaty grant je pre Lekársku fakultu Masarykovej univerzity zároveň prvým z kategórie ERC Proof of Concept.
Umožňuje presne cielenú stimuláciu
Možnosti technológie, na ktorej je FitSleep postavený, už Adam Williamson skúmal v súvislosti s liečbou epilepsie formou hlbokej neinvazívnej stimulácie blúdivého nervu. Pre takzvanú temporálnu interferenciu stačia elektródy umiestnené na koži, ktoré vďaka správne zvoleným vysokým frekvenciám vytvárajú takzvanú stimulačnú obálku, umožňujúcu presné cielenie stimulácie.
„Podjazykový nerv sa nachádza pod vrstvou svaloviny, čo jeho zacielenie pomocou štandardnej neinvazívnej stimulácie sťažuje,“ vysvetlil Williamson. Vo svojom výskume uplatňuje znalosti zo svojej pôvodnej profesie elektroinžiniera. „Vďaka obojstrannej temporálnej interferencii však môžeme obmedziť vplyv na susediace tkanivo a expozíciou ovplyvniť práve len podjazykový nerv.“
Pozrite si
Uvedenie na trh je len otázkou času
ERC Proof of Concept granty predstavujú významnú finančnú podporu pre existujúcich príjemcov ERC grantu, určenú na rozvíjanie dosiahnutých poznatkov a na zhodnotenie komerčného potenciálu rozpracovaných projektov. Ide tak o ďalší významný krok k tomu, aby bol FitSleep časom skutočne uvedený na trh.
„Napriek rôznym možnostiam liečby až osemdesiat percent pacientov s apnoe svoj problém nerieši, pretože im ani jedno z riešení nevyhovuje. Som však presvedčený, že ak budú mať k dispozícii zariadenie, ktoré sa ľahko používa a je komfortné, potom mnohí z nich zmenia svoj prístup,“ povedal Williamson, ktorý sa usadil v Brne po študijných a pracovných pobytoch v Nemecku, vo Francúzsku a Švédsku.
Prestížny výskum
Za jeho príchodom na Masarykovu univerzitu je šéfka Medzinárodného centra klinického výskumu profesorka Irena Rektorová. „Výskum s pomocou rôznych neinvazívnych stimulačných metód je v Brne dobre etablovaný,“ uviedla profesorka Rektorová, ktorá zároveň stojí na čele neurovedeckej výskumnej skupiny na CEITEC MU. „Zmieňovaný projekt je už tretím ERC grantom, ktorý Adam Williamson realizuje na pôde Medzinárodného centra klinického výskumu. Ide o veľmi prestížnu záležitosť, ktorá nám umožňuje významne posilniť neuromodulačný výskum a spoluprácu naprieč brnianskymi inštitúciami.“
Zdroj: MUNI
(zh)
