Podľa vedcov by to mohlo kompenzovať niektoré negatívne dosahy klimatických zmien a spomaliť rýchlosť topenia snehovej pokrývky.
Podľa autorov nedávnej štúdie, zverejnenej v odbornom časopise Nature Communications, v budúcnosti výrazne klesne objem snehu a zmení sa i jeho farba. Odborníci sa domnievajú, že by to mohlo pomôcť kompenzovať niektoré negatívne dosahy klimatických zmien a spomaliť rýchlosť topenia snehovej pokrývky.
Klimatické zmeny majú mnoho dopadov. Niektoré sú známejšie, iné menej. Čo sa podľa vedcov stane na severnej pologuli do konca storočia so snehom?
Výskumníci z Pacific Northwest National Laboratory, spadajúceho pod americké ministerstvo energetiky, preskúmali trendy vývoja snehovej prikrývky vo vysokých pohoriach medzi rokmi 1995 až 2014 a na základe zozbieraných dát vytvorili model, podľa ktorého dokážu predpovedať, ako to bude na severnej pologuli vyzerať so snehom do konca storočia. Vypracovali pritom dva scenáre: jeden predpokladá, že sa ľudstvu podarí znížiť spotrebu fosílnych palív, druhý tomu neverí.
Na množstvo snehu majú vplyv rôzne faktory, napríklad teplota, objem zrážok, veľkosť či tvar snehových vločiek, a silne naň pôsobí i znečistenie.
Keď človek spotrebu fosílnych palív nezníži, svet sa podľa jedného scenára oteplí a úbytok snehovej pokrývky sa zvýši v porovnaní so súčasnosťou až o 58 percent. Podľa optimistického scenára, teda keď dostaneme emisie pod kontrolu, dôjde k menšiemu globálnemu otepleniu a menšiemu úbytku snehovej pokrývky. V tomto prípade vedci odhadujú v porovnaní so súčasným stavom úbytok snehovej pokrývky zhruba o 15 percent.
Vplyv majú častice znečistenia
Na oba scenáre majú však vplyv častice znečistenia, ktoré sú známe ako čierny uhlík. Veľmi zjednodušene povedané, ide o odpad, ktorý vzniká spaľovaním fosílnych palív, najmä činnosťou motorov automobilov a uhoľných elektrární, dopadajúci na povrch Zeme.
Na severnej pologuli sa však množstvo vyššie menovaných zdrojov zmenšuje, takže sa znižuje a v oboch scenároch sa naďalej bude znižovať aj objem čierneho uhlíka. To znamená, že postupom času budeme mať čistejší, jasnejší a belší sneh.
Nebude už totiž natoľko znečistený tmavými časticami a dokáže účinnejšie odrážať svetlo späť, čo by mohlo mierne znížiť vplyv otepľovania.
Podľa autora štúdie Daleia Haoa sa reakcia čistého a špinavého snehu na slnečné svetlo veľmi líši. Ako uvádza v predmetnej štúdii, čistejší sneh by mohol znížiť mieru úbytku snehu až o osem percent.
Odraziť svetlo a pohltiť menej tepla
Častice znečistenia sa dnes usádzajú na povrchu snehovej pokrývky, ktorá sa následne stáva tmavšou. Temnejší sneh pritom pohlcuje viac slnečného svetla, v dôsledku čoho sa sneh omnoho rýchlejšie topí.
A funguje to aj opačne. Čím je sneh čistejší a čím menej temných čiastočiek na ňom leží, tým jednoduchšie odráža svetlo do priestoru, podobne ako zrkadlo. A pretože za takýchto okolností pohlcuje menej tepla, netopí sa tak ľahko. Naopak, lepšie sa udrží a snehová pokrývka je stabilnejšia.
Vegetácia schne a vzniká viac požiarov
Autori štúdie však poukazujú na to, že v ich scenároch nie sú schopní vyhodnotiť úplne všetko. Vzduch je vďaka prechodu na čistejšie zdroje energie síce skutočne čistejší, no na druhej strane v ňom narastá množstvo čiastočiek z lesných požiarov. Tie pribúdajú práve preto, že sa planéta zahrieva a vznik požiarov je z dôvodu vyschnutej vegetácie jednoduchší.
Napríklad kanadské lesné požiare tento rok v lete spôsobili rekordné znečistenie ovzdušia, ktoré sa rozšírilo po celom kontinente. Na sneh to však bude mať len pomerne slabý vplyv – požiare totiž bývajú najčastejšie v lete, zatiaľ čo snehu je najviac v zime.
Zdroj: DOI: 10.1038/s41467-023-41732-6, ČT24
(af)