Spojením modulov Zarya a Unity pred 25 rokmi vznikla ISS, najväčší a najkomplexnejší kus technológie skonštruovaný vo vesmíre.
Fotografia dňa NASA. Spojený ruský modul Zarya (vľavo) a americký modul Unity na pozadí čierneho vesmíru a horizontu Zeme krátko po opustení nákladového priestoru raketoplánu Endeavour 13. decembra 1998. Niekoľko dní predtým, 6. decembra 1998, odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska NASA na Floride raketoplán Endeavour v rámci misie STS-88, aby vyniesol spojovací modul Unity a dva tlakové spojovacie adaptéry. V ten istý deň zachytila posádka STS-88 ruský modul Zarya, vypustený 20. novembra, a spojila ho s Unity. Zdroj: NASA
NASA začala 25. výročie slávnostným ceremoniálom, ktorého súčasťou bol aj telefonát predstaviteľov NASA na Zemi, konkrétne v Johnsonovom vesmírnom stredisku v americkom meste Houston v štáte Texas, s členmi aktuálnej posádky ISS vo vesmíre.
Zástupca šéfa NASA Bob Cabana a programový manažér ISS Joel Montalbano sa v stredu spojili približne na polhodinu s astronautmi a kozmonautmi, ktorí v súčasnosti pracujú na ISS – siedmimi mužmi a ženami z USA, Dánska, Japonska a Ruska.
Bob Cabana vyzdvihol významné úspechy od prvého spustenia ISS, menovite 3 000 výskumných a vzdelávacích aktivít realizovaných NASA, na ktorých sa podieľalo 108 krajín. Vyjadril aj svoj obdiv k práci posádky pri vykonávaní vedeckých výskumov zameraných na zlepšenie života na Zemi a prípravu ľudstva na ďalšie skúmanie vesmíru.
Veliteľ misie ISS Andreas Mogensen z Dánska reflektoval svoje skúsenosti so stavom beztiaže vo vesmíre a s fascinujúcim spektrom experimentov vykonávaných na palube. Zároveň vyjadril nádej, že do využívania laboratória na nízkej obežnej dráhe Zeme sa zapojí viac krajín a súkromných spoločností.
25 rokov od spojenia modulov Unity a Zarya
NASA si pripomína 25 rokov od vypustenia prvých dvoch modulov, z ktorých vznikla Medzinárodná vesmírna stanica ISS, a ich následného spojenia vo vesmíre. Presne pred 25 rokmi v stredu 6. decembra došlo k spojeniu dvoch modulov – amerického Unity (jednota) a ruského Zarya (zore). Zarya sa na obežnú dráhu dostala už skôr, a to 20. novembra 1998.
Dňa 6. decembra 1998 členovia posádky raketoplánu Endeavour STS-88, astronauti NASA Bob Cabana, Rick Sturckow, Nancy Currie, Jerry Ross a James Newman spolu s kozmonautom Ruskej vesmírnej agentúry (teraz Roskosmos) Sergejom Krikaľovom, zachytili modul Zarya pomocou robotického ramena raketoplánu a spojili ho s modulom Unity.
Prvá posádka ISS – astronauti NASA Bob Cabana, Rick Sturckow, Nancy Currie, Jerry Ross a James Newman spolu s kozmonautom Ruskej vesmírnej agentúry Sergejom Krikaľovom. Zdroj: NASA
Časom pribudli ďalšie moduly
Od spojenia prvých dvoch modulov sa stanica neustále rozširovala. V súčasnosti dosahuje veľkosť futbalového ihriska. Je to niečo ako 450-tonový dom so šiestimi spálňami, dvoma kúpeľňami, posilňovňou a panoramatickým oknom.
Základňa s ľudskou posádkou obieha okolo Zeme 16-krát za deň vo vzdialenosti približne 400 kilometrov. ISS je spoločným projektom vesmírnych agentúr Ruska, Kanady, Japonska, Európy a USA. Vznikla okrem iného ako projekt na podporu medzinárodného porozumenia po skončení studenej vojny.
Moduly navrhli a zostrojili inžinieri, ktorých od seba delili tisíce kilometrov. Po prvýkrát sa moduly stretli až vo vesmíre. Posádka STS-88, ktorej vtedy velil terajší zástupca NASA Bob Cabana, prvý Američan, ktorý vstúpil na ISS, strávila niekoľko nasledujúcich dní a absolvovala tri výstupy do otvoreného vesmíru, aby umožnila spojenie oboch modulov.
Od spojenia modulov Zarya a Unity sa vesmírna stanica rozrástla o ďalšie prírastky medzinárodných partnerov, čím vznikol najväčší a najkomplexnejší kus technológie skonštruovaný vo vesmíre.
Prví obyvatelia ISS – Expedícia 1
V novembri 2000 prijala vesmírna stanica svojich prvých dlhodobých obyvateľov – Expedíciu 1 vrátane astronauta NASA Williama Shepherda a kozmonautov Roskosmosu Krikaľova a Jurija Gidzenka. Odvtedy je medzinárodná stanica trvalo obývaná.
Tímy astronautov udržiavajú chod vesmírnej stanice: vykonávajú bežné operácie a údržbu včítane desiatok výstupov do otvoreného vesmíru. ISS aj zároveň aj miestom špičkového výskumu, ktorý sa zameriava na širokú škálu vedných disciplín.
Medzinárodná vesmírna stanica je rušnou orbitálnou základňou a mikrogravitačným laboratóriom od návštev vesmírnych lodí s nákladom, posádkou a súkromnými astronautmi cez výstupy do otvoreného vesmíru za účelom modernizácie stanice, vedecké výskumy a demonštrácie technológií, komerčné aktivity až po prácu s verejnosťou a zostupné linky STEM. V súčasnosti sa viac ako kedykoľvek predtým sčítavajú využitie, pokroky a výsledky v prospech ľudstva.
Globálny projekt so symbolickým významom
V súčasnosti je vesmírna stanica naďalej globálnym projektom – mikrogravitačné laboratórium navštívilo 273 ľudí z 21 krajín a uskutočnilo sa na nej viac ako 3 700 výskumných a vzdelávacích aktivít ľudí zo 108 krajín a oblastí.
V prevádzke ešte do roku 2030
Napriek údržbe, renovácii a modernizácii už technológia ISS nie je najmodernejšia. Neustále sa objavujúce správy o poškodeniach, poruchách a iných problémoch komplikujúcich prevádzku vesmírneho kolosu.
K technickým problémom sa pridružujú ťažkosti spojené so súčasnou geopolitickou situáciou. ISS je v súčasnosti jedným z mála objektov, v rámci ktorých sa ešte realizuje spolupráca Ameriky a Ruska.
Prevádzka ISS bude prebiehať pravdepodobne do konca tohto desaťročia. Potom by sa mohla riadeným spôsobom zrútiť do Tichého oceánu.
Zdroj: NASA, Focus, Frankfurter Rundschau
(zh)
