Zakopané bavlnené spodky poslúžili ako jednoduchý nástroj na odhalenie rozdielov v biologických procesoch a úrodnosti pôdy.
Čím sú pôdne organizmy aktívnejšie, tým bol rozklad bavlneného materiálu rýchlejší. Zdroj: Universität Zürich. Foto: Priska Koller, Agroscope
Pôdy sú základom všetkého života na našej planéte. Regulujú hospodárenie s vodou, dodávajú rastlinám a živočíchom živiny, zachytávajú oxid uhličitý, filtrujú vodu a samy osebe sú miestom čulého života. V pôde žijú dve tretiny druhov žijúcich na našej planéte. Okrem toho jej vďačíme za 95 percent potravy.
Výskumníci z Univerzity v Zürichu (UZH) a z federálneho kompetenčného centra pre poľnohospodársky výskum Agroscope s cieľom zvýšiť povedomie o tomto ekosystéme a zároveň získať vedecké údaje spustili v roku 2021 projekt občianskej vedy Beweisstück Unterhose (Dôkaz spodky).
Postup bol nasledujúci: 1 000 dobrovoľníkov zakopalo podľa štandardizovaného postupu viac ako 2 000 bavlnených spodných nohavíc a 12 000 vrecúšok s čajom na približne 1 000 miestach po celom Švajčiarsku. Po dvoch mesiacoch ich vykopali, odfotografovali a spolu so vzorkou pôdy odoslali na analýzu do laboratória. O výsledkoch informujú Univerzita v Zürichu (UZH) a výskumný ústav Agroscope v tlačovej správe.
Rýchlosť rozkladu ako ukazovateľ pôdneho života
Výsledky boli uverejnené v odbornom časopise Plants, People, Planet. Na základe spodkov s rôznym stupňom rozkladu vypracovali odborníci mapu pôdnej aktivity. Tá ilustruje, že spodná bielizeň sa rozkladala rôzne v závislosti od miesta, kde bola zakopaná. Rýchlosť rozkladu pritom slúži ako ukazovateľ pôdneho života. Čím sú pôdne organizmy aktívnejšie, tým rýchlejšie sa bavlnený materiál rozkladá.
Najväčší rozklad spodkov zaznamenali vedci v súkromných záhradách. Práve tam zistili najväčší podiel organickej hmoty – ideálne podmienky pre dážďovky, huby, baktérie a iné pôdne organizmy. Najnižšiu aktivitu pôdnych organizmov mala pôda trávnikov. Poľnohospodársky využívané plochy a lúky sa nachádzali niekde uprostred.
Najväčší vplyv má využívanie pôdy
„Naše výsledky ukazujú, že obhospodarovanie pôdy môže mať veľký vplyv na život v pôde a jej kvalitu,“ hovorí spoluriaditeľ štúdie Marcel van der Heijden, profesor agroekológie na UZH. „Živá pôda je kľúčová pre úrodnosť, kolobeh živín a mnohé ďalšie ekosystémové služby.“
Medzi opatrenia podporujúce pôdny život patrí napríklad trvalé zakrytie pôdy, používanie kompostu, striedanie plodín či obmedzené používanie minerálnych hnojív a prípravkov na ochranu rastlín.
Spôsob využívania pôdy sa ukázal ako najdôležitejší faktor ovplyvňujúci rozklad spodnej bielizne. To, či sa daná lokalita využívala ako záhrada, lúka, pole alebo trávnik, lepšie vysvetľovalo rozdiely v rozklade než väčšina sledovaných vlastností pôdy. Významnú úlohu zohrávali aj jej chemické vlastnosti, napríklad obsah živín.
Nadmerný prísun živín
Výsledky ukazujú, že výrazný rozklad spodkov často poukazuje na vysokú úrodnosť pôdy a dobrý prísun živín. To je výhodné najmä pre poľnohospodársku výrobu. „Maximálny rozklad však nie je žiaduci v každom ekosystéme,“ uviedol Franz Bender, vedúci tímu pre agroekologické hodnotenia v Agroscope a jeden z vedúcich projektu.
„V prírodných biotopoch, ako sú lesy, môže veľmi vysoký obsah živín naznačovať narušenie prirodzenej rovnováhy živín. Aj v záhradách môže výrazný rozklad spodkov poukazovať na nadbytok živín,“ uviedol Bender.
V takýchto prípadoch sa oplatí zvážiť, či by sa nemalo obmedziť hnojenie. Treba dodať, že biologická aktivita v pôde výrazne závisí od teploty a vlhkosti pôdy: ak je príliš chladno alebo príliš sucho, pôda je takmer neaktívna.
Povedomie o zdraví pôdy
Zakopané bavlnené spodky môžu byť jednoduchým a názorným nástrojom na odhalenie rozdielov v biologických procesoch a úrodnosti pôdy. Vedci preto navrhujú takzvaný „index spodkov“, ktorý má verejnosti zrozumiteľným spôsobom priblížiť fungovanie pôdy a zvýšiť povedomie o jej ochrane.
Zdroj: TS Universität Zürich, VND
(zh)
