Pohrebnú komoru hrobky, ktorá patrila kráľovskému pisárovi, zdobia magické a náboženské texty. Súčasťou nálezu je aj súbor keramiky.
Južná stena pohrebnej komory a veko Džehutiemhatovho sarkofágu. Zdroj: Český egyptologický ústav FF UK v Prahe, Autor: Petr Košárek
Expedícia Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej univerzity (FF UK) v Prahe realizovala v apríli a v máji 2023 v egyptskom Abúsíre terénny výskum šachtových hrobiek z polovice 1. tisícročia pred Kristom. Počas tejto expedície archeologický tím objavil hrobku zatiaľ neznámeho hodnostára z čias perzskej invázie do Egypta. Táto časť abúsírskeho pohrebiska, kde ležia večné príbytky vysokých hodnostárov a vojenských veliteľov 26. a 27. dynastie, predstavuje jedinečný zdroj nových poznatkov a informácií na štúdium a pochopenie dejín Egypta v neskorom a následne grécko-rímskom období, informuje na svojej stránke o novom objave Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe.
Nález bohato zdobenej šachtovej hrobky
Ladislav Bareš, ktorý dlhodobo koordinuje výskum abúsírskych šachtových hrobiek, uviedol, že „ide o bohato zdobenú šachtovú hrobku strednej veľkosti, ktorej majiteľ, istý Džehutiemhat, zastával úrad kráľovského pisára“. Z hrobky sa zachovala len hlavná šachta (s rozmermi 6,6 × 6,6 metra). Na jej dne, v hĺbke 14 metrov, ležala pohrebná komora postavená z vápencových blokov.
Zaklínadlo proti hadiemu uštipnutiu
Zdobená pohrebná komora má dĺžku 3,2, šírku 2,6 a výšku 1,9 metra. Vstupovalo sa do nej malou severnejšie ležiacou šachtou (1,2 metra × 1 meter) a približne 3 metre dlhou úzkou chodbou spájajúcou prístupovú šachtu s pohrebnou komorou. V prístupovej šachte archeológovia našli niekoľko desiatok zdobených vápencových blokov, ktoré pochádzajú z rozobratej nadzemnej časti neďalekej majestátnej hrobky generála Menechibnekona.
Samotná pohrebná komora je bohato zdobená textami a scénami. Severnú (vstupnú) stenu pokrýva dlhá sekvencia apotropaických zaklínadiel proti hadiemu uštipnutiu z Textov pyramíd. Zaujímavé je, že hady v týchto magických textoch reprezentujú súčasne potenciálne nebezpečenstvo aj mocných ochrancov zosnulého a jeho múmie. „Kým vstup do neďalekej Menechinekonovej pohrebnej komory chránili strážcovia brán 144. kapitoly Knihy mŕtvych, v prípade Džehutiemhata zohrávajú túto úlohu hady z Textov pyramíd,“ dopĺňa riaditeľka Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe a odborníčka na staroegyptský jazyk a staroegyptské texty Renata Landgráfová. Južnú a západnú stenu pokrývajú obetný rituál a rozsiahly obetný zoznam. Na strope pohrebnej komory je vyobrazená púť slnečného boha oblohou. Zobrazenia sprevádzajú hymnusy na vychádzajúce a zapadajúce slnko.
Náboženské a magické texty
Vnútri pohrebnej komory pokrytej reliéfnou výzdobou je umiestnený veľký kamenný sarkofág. Aj ten má z vonkajšej i vnútornej strany hieroglyfické nápisy a zobrazenia bohov.
Vrchnú stranu veka sarkofágu zdobia tri stĺpce hieroglyfického textu s liturgiou 178. kapitoly Knihy mŕtvych, ktorá je zložená z úryvkov oveľa starších Textov pyramíd. Ďalšie strany veka zdobí 42. kapitola Knihy mŕtvych venovaná zbožšteniu častí tela zosnulého vrátane vyobrazenia jednotlivých božstiev, ku ktorým je zosnulý pripodobnený.
Kratšie steny veka zdobia vyobrazenia bohýň Esety a Nebthety. Dopĺňajú ich sprievodné texty poskytujúce zosnulému ochranu. Na vonkajších stenách sarkofágu sa nachádzajú výňatky z Textov rakiev a Textov pyramíd. Na dne vnútornej steny vane sarkofágu je vyobrazená bohyňa západu. Jej vnútorné strany nesú tzv. kanopické preslovy, prednášané spomínanou bohyňou a bohom krajiny Gebom. „Bohyňa západu v sarkofágu zastupuje ochrankyňu, sprievodkyňu a symbolickú matku zosnulého,” vysvetľuje Jiří Janák, ktorý v rámci terénneho výskumu analyzuje a interpretuje náboženské a magické texty. Všetky zmienené nábožensko-magické texty mali zosnulému zaistiť bezproblémový večný život a vstup na onen svet.
Antropologická analýza kostrových pozostatkov
Hrobka pisára Džehutiemhata bola objavená takmer prázdna, keďže ju vykradli (podobne ako ďalšie hrobky na tomto pohrebisku) pravdepodobne už v 5. storočí po Kristovi. Poprední egyptskí odborníci urobili antropologickú analýzu kostrových pozostatkov. Ukázala, že Džehutiemhat zomrel v pomerne mladom veku, mal približne 25 rokov. Niesol znaky akejsi choroby z povolania (opotrebovania chrbtice v dôsledku sedavého zamestnania) a trpel silnou osteoporózou. Posledný spomínaný fakt by ho mohol zaradiť do rodiny ďalších obyvateľov abúsírskeho pohrebiska šachtových hrobiek, u ktorých bola táto choroba tiež potvrdená. Trpel ňou napr. slávny Iufaa, majiteľ neďalekej oveľa väčšej hrobky, ktorej nevykradnutá pohrebná komora bola objavená v roku 1996.
Nálezy keramiky
Súbor nájdenej keramiky bol viac-menej adekvátny k veľkosti hrobky (s výnimkou siedmich pochodní). Pochádzal takmer výhradne z malej severnej šachty a pozostával predovšetkým z misiek, džbánov či viek. Importy boli zastúpené fragmentárne zachovanou amforou, tzv. torpedo jar z oblasti Syropalestíny, a zdobeným hrdlom chijskej amfory. „Veľmi zaujímavý je aj nález veľkého črepu chijskej amfory s perfektne vyhladeným okrajom,“ uviedla Květa Smoláriková, ktorá je v českom tíme odborníčkou na egyptskú keramiku aj grécke importy. Podľa nej ho starovekí vykrádači pravdepodobne používali ako lopatku.
„Nedávno objavená hrobka hodnostára Džehutiemhata na abúsírskej archeologickej koncesii je najnovším kamienkom poznania do mozaiky dejín starovekého Egypta na sklonku jeho slávy v neskorej dobe, teda v 6. stor. pred Kristom,“ uviedol na margo objavu Miroslav Bárta, riaditeľ českých archeologických výskumov v Abúsíre. A dodal: „Šachtové hrobky predstavujú zvláštne typy hrobiek tejto doby. Vznikli ako špecifický pokus staroegyptských elít o renesanciu a vychádzajú z predobrazu hrobky panovníka Džosera, zakladateľa slávnej Starej ríše, doby staviteľov pyramíd v 3. tis. pred Kristom.“
Zdroj: TS FF UK v Prahe, čt24
(zh)
