Videohry alebo stolové hry? Vedecký pohľad na výhody a riziká pre vývin detí a mladých

Hra je najprirodzenejším motorom ľudského vývinu. Slúži ako základný nástroj na to, aby sme sa naučili správne a efektívne riešiť problémy a chápali okolitý svet.

Rôzne formy hry nás pritom sprevádzajú celým životom od útleho detstva až do dospelosti. Siahajú od kolektívnych športov a senzorických hier napríklad v piesku cez naháňačky a schovávačky, skladanie stavebníc, hádanky a hlavolamy, vedomostné kvízy, slovné hry, mobilné hry, videohry, kartové hry či spoločenské hry až po hazardné hry. Dnes existuje obrovské množstvo voľnočasových aktivít. Pozornosť mladých ľudí sa však v súčasnosti najčastejšie upriamuje na dve konkrétne formy hrania: videohry a spoločenské hry. Aj keď sú populárne napríklad aj športy a iné aktivity, práve tieto dva svety predstavujú dve strany jednej mince – analógovú a digitálnu zábavu, ktoré intenzívne zamestnávajú myseľ.

Tieto dve formy majú podobný koncept. Hoci stanovené pravidlá a ciele majú aj bežné športy, pri videohrách a spoločenských hrách sa veľmi intenzívne stimulujú kognitívne zručnosti a strategické myslenie, pričom nevyžadujú výraznú fyzickú námahu. Líšia sa však v type interakcie, sociálnej dynamike a konkrétnych oblastiach mozgu, ktoré stimulujú. Pre správny vývin osobnosti a budovanie zdravých návykov je dôležité vytvoriť pestrý výber rôznych voľnočasových činností. Správny výber podporí rozvoj mozgu a sociálnych zručností.

Čo spája videohry a spoločenské hry

Rôzne herné aktivity, či už vo fyzickom, alebo virtuálnom svete, rozvíjajú dôležité kognitívne schopnosti. Tieto schopnosti ako logické myslenie či jasná komunikácia sú kľúčové pre bežný život. Mladým študentom pomáhajú napríklad lepšie si zorganizovať denný a týždenný harmonogram, efektívne sa učiť na skúšky alebo prispôsobiť svoje správanie v zložitých spoločenských situáciách tak, aby predišli zbytočným konfliktom.

K spoločným benefitom všetkých hier patrí riešenie logických a strategických problémov. Hráči analyzujú situáciu na obrazovke alebo hracej ploche a plánujú svoje kroky dopredu. Priebežne vyhodnocujú taktiku súpera a prispôsobujú jej vlastnú hru, čím sa učia flexibilne reagovať na zmeny. Človek tieto zručnosti využije v mnohých životných situáciách, napríklad pri krízovom manažovaní meškajúceho spoja počas výletu alebo pri hľadaní kompromisu pri konflikte v partii kamarátov.

Ďalším prvkom je dodržiavanie férovej hry. Každá dobre navrhnutá herná aktivita, ktorá má jasné pravidlá a vyžaduje sústredenie, učí človeka rešpektovať stanovené hranice. Vďaka tomu sa človek v reálnom živote učí lepšie rešpektovať osobné hranice iných ľudí. Zároveň buduje kvalitnejšie vzťahy, učí sa byť férový voči sebe aj okoliu a je pravdepodobnejšie, že bude dodržiavať bežné etické i spoločenské pravidlá, čo predstavuje výborný základ pre slušný život.

Veľmi dôležitú lekciu emočnej regulácie predstavuje zvládanie frustrácie. Zmierovanie sa s prehrou buduje silnú psychickú odolnosť. Tú mladý človek dokonale využije v mnohých životných situáciách, napríklad pri zlej známke v škole, pri odmietnutí od sympatickej osoby alebo pri hádke v rodine.

Ak je cieľom rozvoj týchto základných kognitívnych zručností a povahových vlastností, stolové hry sú v porovnaní s počítačovými hrami oveľa bezpečnejšou alternatívou. Ponúkajú totiž živý sociálny kontakt zoči-voči s inými ľuďmi. Zároveň neobsahujú rizikové dizajnové prvky. Tieto skryté prvky vo videohrách umelo predlžujú čas hrania a veľmi rýchlo budujú závislosť u hráča. Stolové hry sú však často náročné na priestor a financie, keďže kvalitná hra stojí aj 40 až 60 eur. Videohry môžu byť vďaka takzvanému free-to-play modelu (hry dostupné zadarmo) prístupnejšie, hoci tam číha práve riziko skrytých mikrotransakcií, čo sú menšie či väčšie platby reálnymi peniazmi priamo v hre za virtuálne zlepšenia či kozmetické úpravy.

Kognitívna aréna: Tréning mozgu s ovládačom v ruke

Rýchlosť, postreh a priestorová orientácia

Akčné videohry preukázateľne zlepšujú reakčný čas. Je to rýchlosť odozvy na nejaký vizuálny podnet. V praxi sa to hráč učí tak, že musí okamžite stlačiť správne tlačidlo, keď na obrazovke zbadá nečakanú prekážku. V reálnom živote sa táto blesková reakcia zíde napríklad pri vyhýbaní sa prekážkam počas šoférovania auta, pri chytaní padajúceho pohára zo stola alebo pri bicyklovaní v neprehľadnom teréne.

Tieto zručnosti však poskytuje napríklad aj klasický športový tréning. Patrí sem nielen tenis, bedminton alebo bojové umenia, ale napríklad aj moderný tanec, žonglovanie či rýchle stolové hry orientované na postreh ako Dobble. Fyzická aktivita navyše zapája celé telo. Zlepšuje celkovú koordináciu pohybov a prispieva k lepšej fyzickej kondícii a celkovej vitalite tela.

Hry zlepšujú aj priestorovú orientáciu. To je schopnosť presne vnímať objekty v priestore vôkol nás. V hre sa hráč napríklad učí rýchlo orientovať v zložitom 3D bludisku herného sveta. V reálnom živote to nesmierne pomáha pri orientácii v cudzom meste alebo pri efektívnom ukladaní veľkého množstva vecí do kufra auta.

Multitasking

Hráč získa schopnosť multitaskingu, teda schopnosť spracovať viacero informácií naraz. Počas hrania musí totiž stále sledovať hernú mapu, stav svojho zdravia a zároveň presný pohyb súperov. Rôznorodé vnemy dokáže mozog spracovať rýchlo, efektívne a bez toho, aby robil zbytočné chyby. Zručnosti sú mimoriadne užitočné napríklad pri bezpečnom šoférovaní, pri tímových športoch alebo pri hľadaní cesty v preplnenom dave ľudí.

Jemná motorika

Jemná motorika je schopnosť robiť úkony opatrne a s dôrazom na detail najmä pomocou rúk a presnej spolupráce s očami. U hráčov sa cibrí tak, že musia pri ovládaní myši alebo ovládača robiť veľmi presné a rýchle pohyby prstami či zápästím. Tieto schopnosti pomáhajú chirurgom pri zložitých manuálnych úkonoch. Využijú ich aj zubári, mechanici alebo umelci. Rovnako sa to skvele zíde v bežných každodenných aktivitách. Patrí sem obyčajné viazanie šnúrok na topánkach, estetická úprava nechtov, úhľadnejšie písanie perom, schopnosť precízne strihať papier alebo opravovanie vecí v domácnosti.

Veda však ukazuje, že bežné manuálne koníčky majú na jemnú motoriku, priestorovú orientáciu a schopnosť zvládať viacero úloh naraz oveľa silnejší vplyv. Hranie videohier preto určite nie je najefektívnejší spôsob tréningu týchto prepojení medzi mozgom a rukami. Medzi lepšie alternatívy iných manuálnych aktivít patrí napríklad domáce varenie, hra na hudobnom nástroji, skladanie stavebníc, modelárstvo alebo maľovanie.

Učenie sa nového cudzieho jazyka

Digitálne hry slúžia ako efektívny nástroj na osvojovanie si nového jazyka. Mnoho hier nemá slovenský preklad. Hráči preto musia čítať anglické texty alebo komunikovať so zahraničnými spoluhráčmi cez mikrofón. Okamžitá spätná väzba priamo z hry zvyšuje motiváciu k pochopeniu cudzieho textu. Ak totiž hráč textu neporozumie, nedokáže splniť úlohu a posunúť sa v príbehu hry ďalej.

Hráči si rýchlejšie rozširujú slovnú zásobu prirodzeným opakovaním slovíčok v reálnom kontexte. To znamená, že hráč vidí konkrétny predmet a rovno počuje alebo vidí jeho anglický názov, takže si ho mozog oveľa ľahšie zapamätá.

Existujú však aj bezpečnejšie alternatívy získania vysokej jazykovej úrovne. Sú bezpečnejšie, pretože nevyužívajú návykové mechanizmy videohier. Cudzí jazyk sa dá výborne pochytiť sledovaním filmov s titulkami, počúvaním audiokníh, podcastov či pozeraním videí zahraničných tvorcov na platforme YouTube. Skvelé je aj čítanie zahraničných kníh alebo využívanie interaktívnych aplikácií do mobilu, ako je napríklad Duolingo.

Analógový svet: Budovanie vzťahov a mysle

Termín analógový svet v tomto kontexte označuje fyzickú realitu, kde sa aktivity odohrávajú naživo bez použitia digitálnych obrazoviek a technológií. Fyzické stretnutia pri spoločenských hrách ponúkajú úplne iný zážitok ako izolovaný svet za obrazovkou. Zoči-voči sa ľudia učia nielen taktizovať a plánovať, ale predovšetkým vnímať emócie a budovať hlboké vzťahy.

Stratégia, dedukcia a kritické myslenie

Komplexné spoločenské hry, ktoré vyžadujú hlbšie premýšľanie, výrazne rozvíjajú pamäť. Zlepšujú aj kognitívnu flexibilitu, čo je schopnosť rýchlo prepínať medzi rôznymi úlohami. Hry ako šach alebo moderné strategické hry na hracom pláne vyžadujú dlhodobé plánovanie. Hráč musí predvídať ťahy súpera a optimalizovať svoje zdroje. Znamená to, že musí správne hospodáriť s hernými surovinami alebo peniazmi, aby mu nedošli v nesprávnej chvíli. Hráč takto získava do života schopnosť multitaskingu. V reálnom živote sa tieto schopnosti premietajú napríklad do efektívneho hospodárenia s osobnými financiami, plánovania mesačného rozpočtu alebo rozvrhnutia si síl a času pri náročnom školskom projekte.

Tieto hry pomáhajú udržať bystrú myseľ aj v staršom veku. Slúžia ako výborná prevencia demencie. Zároveň učia ľudí kriticky myslieť a vyhodnocovať riziká. Hráč totiž stále zvažuje, aké krízové následky bude mať jeho aktuálne rozhodnutie v ďalšom kole. Podobné analytické schopnosti rozvíjajú aj iné aktivity. Výborným príkladom je organizovanie veľkej oslavy pre priateľov, plánovanie rozpočtu na dovolenku alebo spoločné lúštenie únikových izieb.

Empatia, etika a čítanie reči tela

Priamy kontakt zoči-voči patrí medzi najväčšie výhody spoločenských hier. Hráči sa učia vnímať reč tela, tón hlasu a mimiku tváre svojich spoluhráčov. Podporuje to rozvoj empatie, čo je špecifický typ emočnej inteligencie umožňujúci vžiť sa do kože iného človeka. V praxi to znamená schopnosť lepšie pochopiť jeho konanie, aktuálne emocionálne rozpoloženie a vnútornú motiváciu. Táto schopnosť je v živote mimoriadne dôležitá. Človek vďaka nej buduje kvalitnejšie a šťastnejšie vzťahy, lepšie pochopí pocity svojich blízkych a dokáže im poskytnúť správnu oporu.

Vedecké štúdie naznačujú, že spoločná hra rovnako pomáha eliminovať tvorbu stereotypov voči iným. Hry často vyžadujú spoluprácu pri riešení problémov alebo hranie rolí, čím trénujú nazeranie na svet z inej perspektívy. Vďaka priateľskej hre hráči rýchlo zistia, že majú so svojimi spoluhráčmi veľa spoločného, čo účinne búra predsudky založené na rozdielnom veku, vzhľade, pohlaví či kultúrnom pozadí.

Osobný kontakt pri hre prináša okamžité reakcie, teda priamu a nefiltrovanú spätnú väzbu na dianie pri stole, a úprimný spoločný smiech. To vytvára skvelý a pevný základ pre dlhotrvajúce priateľstvá založené na emocionálnom prepojení, komunikácii a pozitívnych zážitkoch.

Pravdou je, že aj videohry dokážu budovať empatiu. Moderné príbehové videohry (RPG) často stavajú človeka pred náročné morálne dilemy, ktoré v stolových hrách nájdeme málokedy. Hráč sa musí napríklad rozhodnúť, koho v príbehu zachráni, čo stimuluje etické uvažovanie. Veda však upozorňuje aj na odvrátenú stranu tohto fenoménu. Niektorí hráči, najmä v mladšom veku, zámerne volia násilné možnosti, pretože si uvedomujú, že ide len o fikciu a pocit moci si užívajú. Hoci neexistuje jednoznačný vedecký konsenzus, že násilné hry priamo spôsobujú agresivitu u každého, štúdie ukazujú, že u predisponovaných jedincov môžu znižovať citlivosť k násiliu v reálnom svete.

Virtuálna prítomnosť verzus fyzický kontakt

Hoci sa mladí ľudia niekedy stretnú fyzicky v jednej obývačke, aby spolu hrali videohru, vplyv na tvorbu vzťahov býva odlišný. Deti hrajúce vedľa seba síce komunikujú a ich prítomnosť znižuje pocit osamelosti, no delí ich akýsi vizuálny medzičlánok – obrazovka. Pri reálnej stolovej hre je interakcia zhmotnená, priama a nerušená.

Digitálne hry však majú jednu obrovskú výhodu, ktorú stolové hry často strácajú: dokážu prekonávať fyzické bariéry. Pre ľudí so zdravotným znevýhodnením alebo pre tých, ktorí žijú v sociálnej izolácii (napríklad na vidieku bez rovesníkov s podobnými záujmami), sú online videohry často jediným oknom do komunity a cenným zdrojom socializácie.

Kolektívne športy, miesta, kde spoločne vykonávame nejakú hobby aktivitu, a rôzne záujmové krúžky predstavujú ďalšie výborné spôsoby budovania reálnych väzieb. Žiadna aktivita na internete sa nikdy nevyrovná výhodám reálneho fyzického kontaktu. Ľudia obmedzujúci svoj sociálny život výlučne na online svet sa oberajú o dôležité komunikačné zručnosti. Tie im neskôr chýbajú pri bežnej komunikácii, v práci a v rodinných či partnerských vzťahoch.

Temná strana obrazovky: Riziká, ktoré nemožno ignorovať

Nadmerné hranie videohier a ustavičné sledovanie obrazoviek prinášajú špecifické riziká. Je veľmi ťažké sa im vyhnúť. Pôsobia na človeka aj pri iných bežných online aktivitách, ktoré presahujú zdravý časový limit. Mnoho ľudí napríklad strávi denne celé hodiny bezcieľnym skrolovaním sociálnych sietí.

Pre ľudí, ktorí trávia príliš veľa času online, je veľmi ťažké uvedomiť si alebo pripustiť, že by mohlo ísť o závislosť, hoci často podvedome tušia, že je to škodlivé. Únik do digitálneho sveta totiž neraz slúži ako nesprávna stratégia zvládania úzkosti či stresu. Telá a mozgy mladých ľudí túto záťaž, ktorá je spojená s nedostatkom pohybu, nadmerným vplyvom dopamínu a neprestajnou stimuláciou nervovej sústavy, zatiaľ zvládajú a reálne následky sa môžu dostaviť až neskôr v živote. Práve preto, lebo priamy negatívny účinok nie je okamžite viditeľný a citeľný, je oveľa ľahšie prepadnúť lákavej dopamínovej pasci a popierať problém.

Závislosťou sa neoznačujú iba extrémne situácie, ako je napríklad päť a viac hodín hrania denne. Problém nastáva vtedy, keď digitálny svet pohltí človeka natoľko, že preň zanedbáva spánok či osobné vzťahy. Pri spoločenských hrách tieto hrozby takmer neexistujú. Ľudia ich totiž väčšinou nehrajú úplne osamote a nepretržite dlhé hodiny zavretí v tmavej izbe.

Mechanizmy závislosti a problémové hranie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznáva poruchu hrania videohier ako skutočný problém. Globálna prevalencia, teda celkový výskyt tohto javu v populácii, dosahuje približne päť percent. Riziko rozvoja problému je výrazne vyššie u dospievajúcej mládeže a študentov bez ohľadu na to, či navštevujú základnú, strednú alebo vysokú školu.

Hranie často slúži ako eskapizmus. Ide o nezdravý únik pred problémami reálneho života. Mladí ľudia takto utekajú pred zlými známkami, smútkom, hádkami alebo zlými vzťahmi s rovesníkmi. Videohry alebo celkovo aktivity na internete tieto životné problémy neriešia. V konečnom dôsledku ich iba zhoršujú, hromadia negatívne emócie a prispievajú k ich prehlbovaniu.

Psychologické pasce herného dizajnu

Aby si digitálne hry udržali pozornosť hráča čo najdlhšie, využívajú prepracovaný dizajn a špecifické psychologické mechanizmy. Jedným z príkladov sú takzvané loot boxy. Sú to prepracované virtuálne balíčky s náhodným obsahom, ktoré fungujú na rovnakom princípe ako výherné automaty. Týmto spôsobom hry v mozgu hráča cielene spúšťajú silnú dopamínovú slučku. Dopamín je hormón, ktorý mozog prirodzene vylučuje pri pocite odmeny. Mozog tak stále baží po ďalšej virtuálnej odmene a vzniká silné nutkanie pokračovať v hraní.

Moderné videohry sú navrhnuté tak, aby hráča dostali do stavu takzvaného flow (plynutia), keď úplne stratí pojem o čase. Niektoré hry to dosahujú napríklad dynamickým prispôsobovaním náročnosti – ak hráčovi niečo nejde, hra sa nepozorovane uľahčí, aby nebol frustrovaný. Tvorcovia hier úmyselne pridávajú nekonečné systémy úspechov (ako je získavanie bodov skúseností alebo odomykanie špeciálnych kozmetických úprav postavy alebo aj zbraní a podobne), hlboké ponorenie do fantastického príbehu a ustavičné herné výzvy. Hra tak umelo napĺňa dôležité psychologické potreby. V praxi to znamená, že ak mladý človek v reálnom živote nezažíva pocit úspechu, uznania alebo pocit, že niekam patrí, hra mu túto ilúziu dôležitosti a sociálnej interakcie umelo vytvorí.

Tieto psychologické triky vytvárajú pevnú závislosť. Hráč úplne stráca pojem o čase a zanedbáva svoje skutočné povinnosti a vzťahy. Závislosť úzko súvisí aj s nedostatkom rodičovského dohľadu alebo s príliš prísnou výchovou, ktorá v deťoch často vyvoláva pocit nedostatočnosti, a sociálnu úzkosť v kolektíve, pred ktorou opäť utekajú do virtuálna. Nadmerné hranie môže dokonca viesť k zmenám v štruktúre mozgu, ktoré súvisia s oslabením centier pre sebaovládanie.

Vplyv na fyzické zdravie

Intenzívne hranie videohier priamo súvisí so sedavým životným štýlom. Sedenie bez akéhokoľvek pohybu oslabuje svalstvo a spomaľuje ľudský metabolizmus. Zvyšuje sa riziko obezity a kardiovaskulárnych ochorení. To znamená, že sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nebezpečných problémov s chrbticou (ako je napríklad skolióza či poškodenie medzistavcových platničiek), cievami či so srdcom (ako sú srdcové infarkty, vysoký krvný tlak alebo arytmie) v neskoršom veku. Dieťa na to nezomrie hneď, ale už v mladosti si stálym sedením zarába na vážne celoživotné ťažkosti. Následkami, ktoré však cítiť hneď, sú napríklad chronické bolesti krku, chrbta a zápästí.

Samozrejme, aj dospelí sedia v práci a deti sedia v škole. O to viac by teda mali títo ľudia tráviť svoj voľný čas aktívne. Písanie domácich úloh za stolom je nutnosť. Trávenie voľného času za počítačom je však výlučne dobrovoľné a dá sa ľahko nahradiť inými formami oddychu.

Aj pri stolových hrách sa sedí. Čas strávený pri nich je však podstatne kratší. Tak reálne nehrozí, aby toto sedenie telu nejako zásadne ublížilo. Spoločenské hry vo svojej podstate nie sú takmer vôbec návykové. V škole aj v práci sa človek bežne postaví, prejde sa a mení svoju polohu. Pri videohrách však dieťa často celé hodiny vôbec nevstane z kresla.

Narušenie spánku a modré svetlo

Obrazovky vyžarujú umelé modré svetlo, ktoré narúša tvorbu spánkového hormónu melatonínu. Telo si pre ožiarenie očí jednoducho myslí, že je stále biely deň. Tento jav posúva vnútorné biologické hodiny tela, takzvaný cirkadiánny rytmus.

Pravdou je, že dnešné moderné zariadenia už bežne ponúkajú nočný režim (filtre modrého svetla), čo môže čiastočne pomôcť. Veda však upozorňuje, že problémom nezostáva iba samotné svetlo, ktoré si navyše mnoho ľudí ani nezapne. Ide najmä o celkovú nadmernú stimuláciu mozgu pred spaním. Akčné a dynamické videohry udržujú mozog v stave vysokej bdelosti a napätia, kvôli čomu človek dlho do noci nedokáže zaspať. Alebo ak aj zaspí, jeho mozog sa nedokáže poriadne hlboko vypnúť.

Pre mladých ľudí vo vývine je pritom kvalitný spánok absolútne kľúčový. Jeho nedostatok narúša vývoj prefrontálnej kôry mozgu, ktorá zodpovedá za logické rozhodovanie a emočnú reguláciu. Nekvalitný spánok následne vedie k chronickej únave a výrazne zhoršenej imunite, čím sa rapídne zvyšuje riziko depresií, úzkostí a ďalších nebezpečných psychických i fyzických ochorení.

Hrozby pre psychické zdravie

Nadmerný čas pred obrazovkou úzko súvisí so sociálnou izoláciou a depresiou. Je to ako začarovaný kruh: hráči nahrádzajú skutočné sociálne interakcie tými virtuálnymi, ktoré im však nedokážu poskytnúť potrebnú emocionálnu oporu, čo následne prehlbuje pocit osamelosti a smútku. Frustrácia z virtuálnej prehry silne zvyšuje úzkosť a podráždenosť. Nervozita sa následne rýchlo prenáša do reálneho života a ničí vzťahy s rodinou aj priateľmi.

Toxické online prostredie vytvára živý priestor pre kyberšikanu. Ide o formu elektronického obťažovania, ktorá sa v hernom svete prejavuje agresívnymi urážkami, zosmiešňovaním nováčikov alebo cieleným vyčleňovaním hráčov. Tieto útoky sú silne umocnené anonymitou internetu. Výskumy potvrdzujú, že pocit anonymity a chýbajúca priama zodpovednosť za svoje činy (takzvaná deindividuácia) spoločne s kompetitívnou povahou niektorých hier silne podnecujú agresívne správanie a verbálne útoky voči ostatným.

Spoločenské hry majú svoje obmedzenia. Ak sú ich herné mechanizmy založené výlučne na náhode (napríklad len jednoduché hádzanie kockou a posúvanie figúrky bez akejkoľvek možnosti taktického rozhodovania), strácajú mnohé kognitívne benefity. Existuje však obrovské množstvo rôznych stolových hier a každá má inú kombináciu výhod. Vo väčšine moderných hier má však hráč nejakú mieru kontroly. Aj hry, ktoré využívajú hádzanie kockou, bývajú často vysoko komplexné, vyžadujú si vysokú mieru zapojenia, a preto sa v nich dané výhody naplno uplatňujú.

Platí, že každá videohra prináša hráčovi iné stimuly. Pri digitálnych formátoch je však potrebné mať ustavične na pamäti, že vyššie spomínané riziká spojené so závislosťou či psychickou preexponovanosťou platia plošne takmer pre všetky z nich.

Hľadanie rovnováhy v digitálnom veku

Hra je nevyhnutná pre správny vývoj ľudskej psychiky a rozumových schopností. Nie každá hra je však pre zdravie človeka rovnako prínosná. Veda jasne ukazuje, že kľúčom je diverzita a vyváženosť. To znamená dbať na striedanie rôznych druhov podnetov a neobmedzovať sa iba na jeden typ obľúbenej zábavy.

Rodičia aj dospelí by mali budovať vyváženú hernú diétu pre seba aj svoje deti. Tá by mala zahŕňať pohyb vonku, kreatívne hobby a spoločenské hry s blízkymi. Kvalitné videohry si môžu nájsť svoje miesto v prísne vymedzenom čase. Pevne stanovený čas spoľahlivo zabráni narušeniu spánku a vzniku nebezpečnej závislosti.

Cieľom nie je digitálne technológie démonizovať. Úlohou moderného človeka je naučiť sa ich používať vedome a predovšetkým vo svoj prospech. Je dôležité, aby z nich mal do reálneho života aj niečo iné ako len prchavú zábavu, oddych alebo únik z reality. Technológie by mali slúžiť rozvoju človeka. Nesmú ovládať náš drahocenný čas a našu pozornosť. Preto musí mať človek nad svojimi každodennými zvykmi plnú a vedomú kontrolu.

Zdroje: PLOS One, PLOS One, Acta Psychologica, PLOS One, Journal of Pediatric Health Care

(KAM)