Odborníci naznačili, že jeden dôležitý stav potrebný pre život všetkých cicavcov významne vplýva na ušný šelest.
Tinitus sa v súčasnosti nedá liečiť. Zdroj: iStock/Liubomyr Vorona
Tinitus, ušný šelest, je veľmi nepríjemné pískanie v ušiach, pričom tento stav môže byť závažný a pre každodenný život nepríjemný. Rovnako môže byť znakom niekoľkých zdravotných problémov a aj keď sa v súčasnosti tinitus nedá liečiť, odborníci dokážu aspoň o niečo zmierniť nepríjemné pískanie v ušiach. Podľa štatistík má tinitus asi jeden zo siedmich dospelých, pričom v Spojenom kráľovstve to predstavuje asi sedem miliónov dospelých.
Ako uvádza na svojej stránke Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), presné dáta o slovenských pacientoch zatiaľ nemáme, ale podľa približného počtu pacientov v ušných ambulanciách s pretrvávajúcim hučaním v ušiach je situácia podobná. Tinitus sa častejšie vyskytuje u pacientov, ktorí už nejakú poruchu sluchu majú, avšak nie je zriedkavé, že ho majú aj ľudia s veľmi dobrým sluchom. A, naopak, mnohí ľudia s poruchou sluchu hučanie v ušiach nemajú. Postihuje najmä starších ľudí nad 60 rokov, ľudia starší ako 65 rokov predstavujú až 30 percent celosvetových prípadov s tinitom.
Ušný šelest môže minimálne raz za život postihnúť každého z nás, avšak problémom sa stáva až vtedy, keď sa pískanie objavuje pravidelne a pretrváva dlhšiu dobu. Ak pískanie v ušiach pretrváva nepretržite dlhšie ako desať minút a trápi nás väčšinu dní do týždňa, mali by sme vyhľadať odborníka.
Hučanie v ušiach je podľa medzinárodnej dohody definované ako vnímanie zvuku, ktorý má pôvod v hlave. Tinitus rozdeľujeme na subjektívny a objektívny. Prvá forma je špecifická tým, že zvuky vníma iba konkrétny pacient. Subjektívny tinitus sa zvyčajne dá pripísať sluchovým a neurologickým reakciám na stratu sluchu, ale môže byť spôsobený aj inými príčinami.
Subjektívny tinitus môže predstavovať rôzne zvuky od syčania, bzučania, klikania či pískania, ktoré počuje len samotný pacient, pričom tieto zvuky môžu pretrvávať, objavia sa iba na chvíľu a opäť prestanú. Viac ako 99 percent všetkých hlásených prípadov tinitu je subjektívneho charakteru.
Naproti tomu objektívny tinitus nastáva vtedy, keď zvuky v hlave alebo ušiach počujú aj ostatní ľudia, nielen samotný pacient. Tieto zvuky sú zvyčajne produkované vnútornými funkciami obehového (prietok krvi) a somatického (pohyb svalov a kostí) systému tela. Objektívny tinitus je veľmi zriedkavý a predstavuje menej ako percento z celkového počtu prípadov.
Aktivita počas spánku, ktorá vedie k tinitu
Neurovedci z Oxfordského inštitútu spánku a cirkadiánnej neurovedy prišli so zásadnými zisteniami. Predpokladajú totiž, že s tinitom môže byť úzko prepojený aj náš spánok. Ich zistenia naznačujú základný vzťah medzi týmito dvoma stavmi – vzťah, ktorý bol prekvapivo až donedávna v mozgu prehliadaný.
Neurovedcov prekvapila pozoruhodná podobnosť medzi tinitom a spánkom. Aj spánok, aj tinitus podľa všetkého závisia od spontánnej činnosti mozgu. Keďže stále neexistuje účinná liečba subjektívneho tinitu, odborníci veria, že skúmanie týchto podobností môže ponúknuť nové spôsoby, ako pochopiť a nakoniec liečiť tento stav. Rovnako sa nazdávajú, že by tiež mohli pomôcť pri liečbe fantómových vnemov, teda stavov, keď nás mozog oklame, aby sme si mysleli, že vidíme, počujeme, cítime niečo, čo fyzicky neexistuje.
Mnoho ľudí zažíva fantómové vnemy iba počas spánku, ale približne 15 percentám svetovej populácie zvoní v ušiach aj počas bdenia. Zdroj: iStock/ViktorCap
Mnoho ľudí zažíva fantómové vnemy iba počas spánku, ale približne 15 percentám svetovej populácie zvoní v ušiach aj počas bdenia. Tinitus je najbežnejším fantómovým vnemom na svete a napriek dlhému zoznamu hypotéz neexistuje žiadna známa príčina ani liečba. Hoci mnohí ľudia s tinitom hlásia zlý spánok a vykazujú zlé spánkové vzorce, potenciálna súvislosť s touto kľúčovou telesnou funkciou vyšla najavo až nedávno.
V roku 2022 viedol neurovedec Linus Milinski z Inštitútu spánkovej a cirkadiánnej neurovedy sira Julesa Thorna Oxfordskej univerzity štúdiu, ktorá podľa autorov ako prvá na funkčnej úrovni skúmala, ako môže spánok ovplyvňovať tinitus a naopak. Výskumníci z Oxfordu navrhli, že veľké spontánne vlny mozgovej aktivity, ktoré sa vyskytujú počas hlbokého spánku alebo spánku bez rýchlych pohybov očí (nonREM fázy), môžu potláčať mozgovú aktivitu, ktorá vedie k tinitu.
Túto hypotézu otestovali na fretkách, ktoré majú podobný sluchový systém ako ľudia. V experimentoch, publikovaných v roku 2024, výskumníci zistili, že fretky, ktorým sa vyvinul závažnejší tinitus, vykazovali aj poruchy spánku. „Skutočne sme mohli pozorovať, že tieto poruchy spánku sa objavili súčasne s tinitom po vystavení hluku,“ povedal Milinski pre portál Science Alert. „To po prvýkrát naznačilo jasnú súvislosť medzi rozvojom tinitu a narušeným spánkom.“
Pískanie v ušiach súvisí aj so stresom
Rozhodujúce bolo, že fretky, ktorým sa vyvinul tinitus, vykazovali nadmernú citlivosť mozgu na zvuk. Keď sa fretkám nakoniec podarilo prejsť do spánku bez REM, táto hyperaktivita sa utlmila. To naznačuje, že spánok môže dočasne maskovať účinky tinitu tým, že zapája rovnaké mozgové obvody.
„Naše zistenia naznačujú, že hlboký spánok môže skutočne pomôcť zmierniť tinitus a mohol by odhaliť prirodzené mechanizmy mozgu na moduláciu abnormálnej aktivity,“ uviedol Milinski.
Výskum na zvieratách má svoje zrejmé obmedzenia, ale rovnaké vzorce mozgovej aktivity môžu existovať aj u ľudí. Milinski hovorí, že od ich výskumu z roku 2022 sa táto oblasť rýchlo rozrástla a vzniká čoraz viac rozsiahlych štúdií, ktoré skúmajú, ako spolu súvisí spánok, prostredie a tinitus, a to nielen v prípade fretiek.
„Dúfam, že tento výskum povedie k väčšiemu povedomiu o tinite a otvorí nové cesty ku skúmaniu liečby. Uvedomenie si vplyvu tinitu, najmä u starších dospelých, u ktorých môžu strata sluchu a tinitus zvýšiť izoláciu a prispieť k problémom s duševným zdravím, je nesmierne dôležité,“ dodáva.
Len minulý rok vedci z Číny zistili, že jedinci s tinitom boli menej schopní potlačiť hyperaktivitu svojho bdelého mozgu pri prechode do stavu spánku. Počas hlbokého spánku však bola hyperaktivita spojená s tinitom potlačená.
„Táto štúdia potvrdzuje, že spánok je kľúčovým terapeutickým cieľom na prerušenie 24-hodinového dysfunkčného cyklu tinitu,“ uzatvárajú autori pod vedením Siao-jü Pao z Juhočínskej technologickej univerzity.
Na Oxforde sa vedci teraz zameriavajú na to, ako môže spánok ovplyvňovať vývoj tinitu. Podľa ich predbežných zistení môže zhoršovať spánok a zlý spánok môže zase zhoršovať tinitus. Ak nespíme dobre, sme náchylnejší na stres a stres je jedným z najsilnejších faktorov, o ktorých je známe, že zhoršujú tinitus. Stres môže dokonca vyvolať samotné pískanie v ušiach.
Ďalší výskum by mohol viesť nielen k účinným spôsobom liečby tinitu, ale aj pomôcť vedcom lepšie pochopiť tajomstvá samotného spánku.
Ako si môžete uľaviť od pískania v ušiach:
- skúste sa uvoľniť – pomôcť môže hlboké dýchanie alebo joga,
- nájdite si spôsoby, ako zlepšiť svoj spánok, napríklad dodržiavaním večerného rituálu pred spaním alebo obmedzením konzumácie kofeínu,
- vyhýbajte sa všetkému, čo môže tinitus zhoršiť, ako je nadmerný stres alebo hlasné okolité zvuky,
- vyskúšajte navštevovať podporné skupiny – rozhovory s inými ľuďmi trpiacimi tinitom vám môžu pomôcť vyrovnať sa s týmto problémom.
Čo rozhodne nerobte:
- nebuďte v úplnom tichu – počúvanie jemnej hudby alebo zvukov (tzv. zvuková terapia) vás môže odpútať od tinitu, nesústreďte sa naň, pretože to môže váš stav zhoršiť,
- úplne sa nevzdávajte svojich obľúbených aktivít – koníčky a aktivity vám môžu pomôcť odpútať pozornosť od tinitu.
Tinitus sa v súčasnosti síce nedá liečiť, neexistuje žiadna medikamentózna forma, doktori však poukazujú na rôzne techniky poskytujúce úľavu od pískania v ušiach. Ľuďom, ktorí postupne strácajú sluch, môžu byť nápomocné rôzne načúvacie prístroje. Tie totiž pomáhajú zosilniť zvuky, ktoré nepríjemný piskot prehlušuje. Pre ľudí, ktorí už vykazujú nejaké známky straty sluchu a zároveň trpia tinitom, sú určené najmä kochleárne implantáty.
Pískanie v ušiach môžu zmierniť aj rôzne kochleárne implantáty. Zdroj: iStock/Jovanmandic
Ďalšou možnosťou sú aj takzvané zvukové generátory, ktoré poskytujú pomoc niektorým ľuďom tým, že tinitus akoby maskujú. Tieto malé elektronické zariadenia vytvárajú zvuk, ktorý môže spôsobiť, že sa bude zvonenie alebo hukot zdať oveľa tichší.
Rovnako pomôžu i niektoré lieky, ktoré môžu zmierniť tinitus riešením problému spojeného s týmto ochorením. Medikamentózne formy tiež zlepšujú náladu alebo spánok. Okrem toho existuje aj takzvaná rekvalifikačná terapia tinitu, ktorá využíva kombináciu poradenstva a maskovacích prístrojov. Ušný, nosový a krčný lekár (ORL alebo otorinolaryngológ) alebo špecialista na sluch (audiológ) môže pacientov naučiť, ako sa s tinitom vysporiadať.
Pacienti majú možnosť vyhľadať tiež psychológa, poradcu alebo nejakú podpornú skupinu pacientov s tinitom, kde si môžu navzájom vymieňať svoje skúsenosti či rady súvisiace s touto problematikou. Úľavu poskytuje aj relaxácia a pokojné prostredie, pretože stres môže tinitus len zhoršiť.
Zdroje: Cleveland Clinic, Brain Communications, Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB, American Tinnitus Association, Science Alert, Science Direct, Johns Hopkins Medicine, National Health Service
(RR)
