Vedci sa boja o izolované populácie jedinečných živočíchov, ktoré neboli smrtiacemu vírusu H5N1 dosiaľ nikdy vystavené.
Antarktídu po prvý raz zasiahla vtáčia chrípka. Vedci sa obávajú o izolované populácie vtákov, tuleňov, tučniakov a ďalších druhov živočíchov, ktoré neboli smrtiacemu vírusu H5N1 nikdy vystavené. Čo všetko môže vírus na Antarktíde napáchať, zatiaľ nie je jasné. Vedci však už stihli vyjadriť obavy z možného zlyhania rozmnožovania krehkých populácií v tamojšom regióne.
Vírus bol detegovaný na ostrove Bird Island, ktorý je časťou britského zámorského územia Južnej Georgie a Južných Sandwichových ostrovov. Pravdepodobne ho so sebou priniesli sťahovavé pomorníky antarktické (Stercorarius antarcticus) z Južnej Ameriky. Len v Čile a Peru stihla už vtáčia chrípka vyhubiť odhadom 500-tisíc morských vtákov a 20-tisíc uškatcov.
Strach o antarktickú divočinu
Súčasná epidémia vysokoinfekčného variantu H5N1 trvá od roku 2021. V dôsledku ochorenia uhynuli už milióny vtákov a množstvo ďalších živočíchov. Výskumníci sa preto dlho obávali, že zasiahne aj antarktickú divočinu. Mnohé druhy tamojších vtákov sa totiž nenachádzajú nikde inde na svete a nie je známe, že by boli niekedy predtým vystavené vírusom vtáčej chrípky.
Krátko po tom, ako výskumníci z Britského antarktického prieskumu (BAS) zaznamenali na ostrove Bird Island podozrivé úhyny, urobili vtákom výtery a vzorky poslali do Veľkej Británie, kde prítomnosť nákazy potvrdili. „Je to obzvlášť smutná udalosť. Budeme pokračovať v monitorovaní jednotlivých druhov na ostrove. V súčasnosti si nie sme úplne istí, aký môže mať vírus dosah,“ vyjadril svoje obavy vedecký manažér BAS Ashley Bennison.
Bird Island je považovaný za jedno z miest, ktoré je najbohatšie osídlené voľne žijúcimi živočíchmi na našej planéte. Je domovom mnohých ohrozených druhov vtákov, hniezdi tam 50-tisíc párov tučniakov a 65-tisíc párov tuleňov. Ostrov leží len kúsok od severozápadného cípu Južnej Georgie, asi 600 míľ juhovýchodne od Falklandských ostrovov.
Najviac ohrozené
V hodnotení rizika dopadu vtáčej chrípky na kontinent, ktoré zverejnil Vedecký výbor pre antarktický výskum, zaradili odborníci medzi najviac ohrozené druhy tulene, uškatce, pomorníky antarktické a čajky. Veľké nebezpečenstvo hrozí tiež tučniakom, dravým vtákom, belákom snežným a plavcom veľkým.
Podľa slov predsedníčky siete Antarctic Wildlife Health Network a hlavnej autorky správy Meagan Dewarovej by sa mali zaviesť priebežné programy za účelom dohľadu nad chorobami a za cieľom identifikovať nové objavujúce sa patogény.
Zamorených je takmer štyritisíc míľ
Vírus H5N1 sa po Južnej Amerike rozšíril v priebehu troch mesiacov a zamoril takmer 4000 míľ. Vzhľadom na túto skutočnosť vedci predpokladajú, že v určitom okamihu dorazí aj do Južnej Georgie. K šíreniu vtáčej chrípky pritom podľa nich významne prispeli najmä migračné trasy voľne žijúcich vtákov.
So zreteľom na pozitívne výsledky testov na ostrove Bird Island pozastavili väčšinu terénnych prác zahŕňajúcich manipuláciu so zvieratami vrátane vedeckých aktivít súvisiacich s tamojším vtáctvom. Návštevníci Južnej Georgie budú musieť dodržiavať sprísnené preventívne opatrenia.
Niektoré vtáky by mohli byť imúnne
Britský Úrad pre zdravie rastlín a živočíchov (APHA) zároveň minulý týždeň vyhlásil, že niektoré druhy vtákov by mohli byť proti vírusu vtáčej chrípky imúnne. Podľa predbežných výsledkov výskumu by medzi ne mohli patriť napríklad sula biela či kormorán chocholatý.
Vedci však vírus nachádzajú tiež v neustále stúpajúcom počte cicavcov. Narastajú tak obavy, že by mohol zmutovať do podoby, ktorá sa jednoducho prenesie i z človeka na človeka.
Na ľudí sa však vírus vtáčej chrípky v súčasnosti prenáša iba zriedkavo, zvyčajne sa infikujú len v priamom kontakte s nakazenými vtákmi. Americké Centrum na kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že v októbri zomrelo na vtáčiu chrípku dvojročné dievča v Kambodži. Ochorenie si v tejto krajine od začiatku roka vyžiadalo už tri ľudské životy.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v súčasnosti už prebiehajú štúdie na identifikáciu akýchkoľvek zmien vo víruse, ktoré mu môžu pomôcť šíriť sa medzi cicavcami vrátane ľudí.
Zdroje: The Guardian, Science Alert, teraz.sk