Ich diela vznikajú mnohokrát v spolupráci s vesmírnymi agentúrami.
Chesley Bonestell, 1944: Saturn z Titana. Zdroj: bonestell.org
Ak sa povie Oumuamua alebo prvý medzihviezdny posol, v mysli sa nám vynára obrázok podlhovastého telesa na pozadí vesmírnej temnoty.
Keď vedci v roku 2017 spozorovali medzihviezdny objekt s označením 1I/2017 U1, opúšťal našu slnečnú sústavu. Na obmedzené pozorovania mali preto iba pár týždňov. Jeho grafickú podobu vytvoril na základe strohých vedeckých údajov expresne rýchlo americký dizajnér a vesmírny umelec Martin Kornmesser. Vďaka nemu si laická verejnosť dokáže predstaviť prvého návštevníka z neznámych vesmírnych končín.
Vesmírne diaľavy v hlavnej úlohe
Kým vesmírny výskum tvorí súbor exaktných dát, umenie má za cieľ vyvolať intenzívnu emóciu. Pôsobivý priesečník našli tieto dve oblasti ľudskej činnosti v takzvanom vesmírnom umení (angl. space art alebo astronomical art). Ide o špecifický žáner moderného umenia, ktorý sa zameriava na zobrazenie kozmického priestoru, astronomických zariadení, futuristických vízií nových svetov, planét či života na nich.
Webbov nezvyčajný nápad
Počiatky space artu úzko súvisia aj s vývojom vesmírnej pozorovacej techniky. Mnohí umelci začali intenzívne komunikovať s vedeckou komunitou, aby pre svoju tvorbu získali čo najviac informácií. Veľký potenciál v tejto kolaborácii videl bývalý riaditeľ Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) James Edwin Webb.
V roku 1962 založil program s názvom NASA Art Program. Odštartoval ho portrét astronauta Alana Barletta Sheparda od umelca Brucea Stevensona. Webba zaujal natoľko, že ho požiadal, aby vytvoril portréty všetkých astronautov vesmírnej agentúry.
Prvým umeleckým riaditeľom programu sa stal James Dean. Pochopil, že umelci môžu byť obrovským prínosom v spôsobe, ako tlmočiť výsledky vesmírneho bádania aj laickej verejnosti a zároveň ich v zrozumiteľnej forme uchovať pre ďalšie generácie.
Luděk Pešek: Mise. Zdroj: webumenia.sk
Warhol v službách NASA
Prvú oficiálnu skupinu zazmluvnených umelcov tvorilo sedem mužov a každý z nich používal inú techniku. Patril sem avantgardista Robert Rauschenberg, predstaviteľ pop artu Andy Warhol aj figurálny umelec Norman Rockwell. Ich prvou objednávkou, za ktorú im NASA vyplatila honorár 800 dolárov, bola posledná misia v rámci programu Mercury. Z Kennedyho vesmírneho strediska videli umelci naživo štart rakety Faith 7 s astronautom Gordonom Cooperom na palube.
Diela, ktoré vznikli počas misie, boli vystavené v roku 1965 v Národnej galérii umenia vo Washingtone. Výstavu s názvom Eyewitness to Space tvorilo 70 obrazov. „Umelci NASA boli skutočne misionármi. Myslím tým, že dokázali šíriť idey tak ako nikto predtým,“ uviedol na margo ich pôsobenia v dejinách agentúry riaditeľ programu James Dean.
Keď tvoria odborníci z praxe
Zaujímavou kategóriou vesmírnych diel je tvorba samotných astronautov. Aj medzi ľuďmi, ktorí si obliekajú skafandre, sa nájde niekoľko výtvarných talentov. Výraznými predstaviteľmi space artu boli americký astronaut Alan Bean a sovietsky kozmonaut Alexej Archipovič Leonov. Na rozdiel od ostatných umeleckých kolegov mali obaja neprekonateľnú výhodu – kozmos zažili na vlastnej koži.
„Môžete vytvoriť úplne prvé maľby v celej histórii ľudstva na inom mieste, než je naša planéta.“ Týmito slovami povzbudzovali Beana jeho priatelia. Svojim realistickým zobrazeniam života astronautov na obežnej dráhe doslova vtlačil kus mesačnej atmosféry. Dokončené diela zvykol opečiatkovať svojou lunárnou topánkou.
Vášeň pre kreslenie preniesol mimo zemského povrchu aj Alexej Leonov. V roku 1965 vystúpil ako prvý človek do voľného kozmického priestoru. Počas misie Apollo-Sojuz si vzal so sebou farbičky, aby mohol vytvoriť prvé náčrty našej planéty z kozmu.
Neznáme svety aj tvory
Vesmírne umenie zahŕňa množstvo žánrov. Podľa použitej techniky alebo zobrazovaných motívov v ňom môžeme rozoznať deskriptívny realizmus, ktorý sa zvykne označovať ako Rocks and Balls, teda kamene a skaly. Ďalej je to kozmický impresionizmus, hardvérové umenie, ktoré sa sústreďuje na zobrazenie rozličnej vesmírnej techniky od rakiet až po sondy, či dokonca kozmickú zoológiu, ktorá zachytáva predstavy umelcov o mimozemských formách života.
Alan Bean, 1995: „Please Take Me Back Home, Guys.“ Zdroj: alanbean.com
Hviezdne trio
V roku 2000 vytvorila Medzinárodná asociácia astronomických umelcov (IAAA) vlastnú verziu siene slávy. Autorom za ich prínos v tejto špecifickej umeleckej oblasti udeľuje Cenu Luciena Rudauxa.
Spoločne s českým ilustrátorom Luděkom Peškom a Chesley Bonestellom je aj Rudaux považovaný za zakladateľa space artu. Francúzsky astronóm si sám ilustroval vlastné knižky, americký maliar Bonestell bol zase tichým umelcom, ktorý vytvoril aj skice pozemských stavieb a Peška vyzdvihovali ako uznávanú autoritu za jeho spoluprácu s NASA a National Geographic. Spoločne ich fascinoval Mesiac a o všetkých troch sa tvrdilo, že sú skutočnými vizionármi. Ich obrazy sa neuveriteľne zhodovali s tým, čo neskôr odhalili aj prieskumné misie a družice.
Súčasnosť space artu
NASA Art Program funguje v obmedzenom režime dodnes. Vo svojich zbierkach má viac ako 3000 diel a časť z nich sa nachádza v Národnom múzeu letectva a vesmíru vo Washingtone. Kreatívny personál sa v súčasnosti zameriava na zobrazenie novoobjavených astronomických telies (exoplanetárny systém okolo hviezdy TRAPPIST-1), vizualizáciu misií (Veľké finále sondy Cassini) aj nových objavov teleskopu Jamesa Webba.
Dôležitý význam spolupráce vedeckej a umeleckej komunity zhrnul jeden zo zakladateľov NASA Art Programu Lester Cooke v nasledujúcej myšlienke: „Verím, že budúce generácie si uvedomia, že máme nielen vedcov a inžinierov schopných formovať osud našej doby, ale aj umelcov, ktorí sú hodní robiť im spoločnosť.“
Zdroj: NASA, iaaa.org, alanbean.com
(KB)
