Do pilotnej štúdie sa zapojilo 12 pacientov. Terapiu hudbou podstupovali päť dní.
Keď počúvame hudbu, náš mozog spúšťa všetky druhy neurónov. Zdroj: iStockphoto.com
Je známe, že počúvanie obľúbenej hudby zlepšuje náladu. Výskumníci z Michiganskej štátnej univerzity nedávno zistili, že hudba môže zlepšiť aj účinnosť podávaných liekov. Výsledky svojho výskumu publikovali v odbornom časopise Clinical Nursing Research.
„Počúvanie hudby sa podobá voľne predajným liekom. Môže vám ich predpísať lekár, ale rovnako si ich môžete kúpiť v lekárni aj sami,“ opísal liečbu hudbou spoluautor štúdie Jason Kiernan.
V predchádzajúcich výskumoch vedci používali hudbu ako nástroj pri uľavení od bolesti a úzkosti. V novej štúdii odborníci skúmali vplyv hudby na stav nevoľnosti vyvolaný chemoterapiou.
Do pilotnej štúdie sa zapojilo 12 pacientov, ktorí podstupovali chemoterapiu. Pacienti počúvali obľúbenú hudbu v trvaní 30 minút vždy, keď sa u nich prejavila nauzea a museli si vziať liek na jej utlmenie. Terapiu hudbou opakovali počas piatich dní po chemoterapii vždy, keď pociťovali nevoľnosť. Vedci takto zaznamenali celkovo 64 prípadov.
Nevoľnosť má neurologický pôvod
„Bolesť a úzkosť sú neurologické javy a interpretujú sa ako stavy mozgu. Nevoľnosť, ktorá vzniká ako následok chemoterapie, nie je žalúdočný stav, ale má neurologický pôvod,“ vysvetlil príčinu žalúdočných ťažkostí onkologických pacientov spoluautor štúdie Kiernan.
„Keď počúvame hudbu, náš mozog spúšťa všetky druhy neurónov,“ opísal reakciu mozgu na hudobné podnety Kiernan.
Za nauzeu môže sérotonín
V budúcnosti sa vedci chcú inšpirovať predchádzajúcim výskumom, v ktorom merali množstvo sérotonínu, neurotransmitera uvoľneného krvnými doštičkami do krvi pri počúvaní príjemnej a nepríjemnej hudby.
„Sérotonín je hlavný neurotransmiter, ktorý zapríčiňuje nauzeu vyvolanú chemoterapiou. Pacienti s rakovinou preto užívajú lieky na blokovanie účinkov sérotonínu,“ vysvetlil úlohu neurotransmitera spoluautor štúdie Kiernan.
V spomínanom výskume vedci zistili, že najnižšie hladiny sérotonínu mali tí pacienti, ktorí počúvali príjemnú hudbu. Sérotonín zostával v krvných doštičkách a neuvoľňoval sa do krvného obehu. Pri počúvaní nepríjemnej hudby sa stres u pacientov zvyšoval, a preto sa v krvi pacientov zvyšovala aj hladina sérotonínu.
Hoci vedci zaznamenali u pacientov pokles úzkosti a pociťovanej závažnosti nevoľnosti, Kiernan upozorňuje, že sa zatiaľ ťažko rozlišuje, či to spôsobilo postupné uvoľňovanie lieku, alebo priaznivý účinok hudby. Skutočnosť, že by hudba mohla podporovať medikamentóznu liečbu, je však pre Kiernana a jeho tím nanajvýš zaujímavá.
„Nebolo by pekné, keby ste o desať až dvadsať rokov mohli použiť nefarmakologickú intervenciu, ako je počúvanie obľúbenej hudby v trvaní aspoň desať minút ako podpornú liečbu?“ načrtol Kiernan.
Zdroje:
Tlačová správa Michiganskej štátnej univerzity
DOI: 10.1177/10547738221149895
(ab, af)
