Sú to pre ne nenahraditeľné zmyslové orgány. Pomocou nich získavajú informácie o okolí a regulujú nimi vznášanie sa.
Listonosy dlhonosé majú najrýchlejší metabolizmus zo všetkých cicavcov. Zdroj: iStockphoto.com
Listonosy dlhonosé, ktoré sú známe dlhými jazykmi, sa pri požieraní nektáru vznášajú nad kvetmi podobne ako kolibríky. Efektívne extrahovať sladkú dobrotu z kvetín im okrem svižného jazyka podľa nových zistení pomáhajú aj extradlhé fúzy.
Zistili to vedci z Dartmouth College, ktorí netopiere pozorovali vysokorýchlostnými infračervenými kamerami. Ich výskum prináša kľúčovú informáciu nielen o netopieroch, ale aj o tom, ako sa živočíchy a rastliny spolu bok po boku vyvíjajú.
Listonosy majú fúzy na ňufákoch usporiadané do špecifického vzoru. Sú úplne iné ako fúzy ostatných netopierov, tie ich majú kratšie a rastú im na ňufákoch v náhodných rozstupoch.
„Fúzy netopierov, ktoré sa živia nektárom, sú nenahraditeľné zmyslové orgány. Jedincom poskytujú kvalitný prísun informácií, vďaka ktorým dokáže ich mozog regulovať vznášanie sa,“ povedal Eran Amichai, hlavný autor štúdie a postdoktorandský výskumník biologických vied v Dartmouthe, ktorý sa zaoberá predovšetkým echolokáciou netopierov.
Vytvorili sériu fúkaných sklených kvetov
- Listonosy dlhonosé sa živia najmä ovocím, nektárom a peľom. Ich potravou sú aj rôzne časti rastlín a hmyz.
- Sú známe dlhými jazykmi, ktorými dokážu vydolovať nektár z kvetu za menej než pol sekundy. Dlhému jazyku netopierov je prispôsobená aj ich predĺžená tvárová časť.
- Majú najrýchlejší metabolizmus zo všetkých cicavcov. Za 15 minút dokážu stráviť mangové či banánové občerstvenie a potrebujú znova žrať.
- Vzhľadom na ich spôsob prijímania potravy hrajú listonosy dôležitú úlohu pri opeľovaní kvetov a rozptyľovaní semien.
Aby vedci z Dartmouthu prehĺbili svoje poznatky o netopieroch, ich fúzoch a o tom, ako sa v letku dokážu tak pôsobivo nakŕmiť, vytvorili sériu fúkaných sklených kvetov naplnených nektárom. Následne k nim pustili netopiere. Zatiaľ čo sa malé tvory kŕmili, vedci ich nakrúcali vysokorýchlostnými infračervenými kamerami.
V ďalšej fáze pokusu výskumníci niekoľkým z nich pristrihli fúzy. Tieto jedince boli počas kŕmenia omnoho menej aktívne. Zastrihnutie fúzov síce neznížilo ich schopnosť nasýtiť sa, ale robili to pomalšie a menej elegantne,“ opísal Amichai. „Ak by pred porotou predvádzali gymnastiku, dostali by 8,5 bodu namiesto 9,8,“ zavtipkoval.
Po ukončení experimentu výskumníci netopiere držali v bezpečí, kým im fúzy nedorástli, a potom ich vypustili do prírody.
Kvety a netopiere sa navzájom potrebujú
Okrem potvrdenia predpokadu, že fúzy sú pre netopiere pri príjme potravy naozaj kľúčové, im štúdia pomohla lepšie pochopiť ich evolučné prepojenie s rastlinami, ktorých nektárom sa živia. Kvety a netopiere v skúmanom regióne sa podľa vedcov vyvíjali spoločne.
Dlhšie fúzy, tvar ich tváre a mocný jazyk sa netopierom vyvinuli práve na to, aby sa dokázali dostať k peľu obľúbených kvetov s hlbokou korunou a nakŕmiť sa. Kvety zas potrebujú špeciálne prispôsobené živočíchy na šírenie svojho peľu po okolí, aby sa dokázali rozmnožiť.
To, ako si listonos pochutnáva na obľúbenom nektári, môžete vidieť v nasledujúcom ultraspomalenom videu. Sprístupnili ho dartmouthskí vedci.
Analýza netopierích pohybov môže výskumníkov doviesť k pochopeniu toho, ako tieto živočíchy regulujú prostredie vôkol seba. Ak vedci pochopia, ako sa hýbu a prečo to robia práve tak, ako to robia, môže ich to inšpirovať k tomu, aby časom vyvinuli špeciálne drony so zdokonaleným tvarom. Vďaka tomu by stroje mohli svoj let posunúť na novú úroveň a omnoho priaznivejšie vplývať na okolitú krajinu.
Pozrite si
„Premýšľanie v týchto intenciách, prepínanie medzi odlišnými spôsobmi myslenia a vnímania a ich zjednotenie do jedného výstupu sa mi javí ako ohromujúci koncept,“ povedal Amichai. „Ľudia sú zvláštne ‚zvieratá‘. Spoliehame sa predovšetkým na zrak, oveľa menej na ďalšie vnemy, a takto obmedzene nahliadame aj na zvieratá. To nás často vedie k dezinterpretácii toho, prečo niečo robia tak a prečo onak. Ak sa však pokúsime uzrieť svet okolo nás ich očami a zmyslami, môžeme lepšie pochopiť ich motivácie, správanie a potreby,“ vysvetlil odborník.
Vedci okolo Amichaia v tejto chvíli už plánujú ďalší výskum. Zamerajú sa v ňom na to, ako si netopiere vedia poradiť s pohyblivými kvetmi a ako reagujú v konfrontácii s dravcami aj v ďalších špecifických situáciách.
O živote listonosov dlhonosých
- Listonosy dlhonosé žijú najmä v Strednej a Južnej Amerike od Mexika po Paraguaj, ale aj v severnej Argentíne, na Jamajke a Bahamách. Prebývajú na suchých otvorených miestach, v jaskyniach, budovách, štrbinách skál a dutých kmeňoch stromov.
- Rozmnožujú sa dvakrát ročne. Dĺžka gravidity samíc sa môže líšiť v závislosti od ročného obdobia. Rodia jedno, zriedkavo dve mláďatá.
- Na orientáciu v tme využívajú popri echolokácii aj zrak, v tme totiž dokážu vidieť ultrafialové svetlo. Podľa odborného časopisu Nature na to používajú zrakové bunky, ktoré im slúžia na rozlišovanie dňa a noci.
- Ich nepriateľmi sú dravce, sovy, mačkovité šelmy, hady a niekedy aj iné netopiere.
Zdroje: The Royal Society Publishing, New Atlas, espace pour la vie, SME Tech, Wikipedia
