Expert na transfer vedy z oblasti prebiotík a probiotík do praxe približuje, ako pôsobia a kam ich výskum smeruje.
Ing. Norbert Bomba. Zdroj: PerBiotiX
Ing. Norbert Bomba sa roky venuje transferu vedeckých poznatkov do praxe aj popularizácii vedy ako zakladateľ Cassovia Life Sciences, centrálneho spojovacieho bodu pre viacero výskumných zariadení v regióne blízko Košíc a v cezhraničnom regióne Slovenska, Maďarska a Ukrajiny. Ale zaoberá sa ním tiež ako organizátor konferencie IPC, ktorá sa už 22 rokov zameriava na probiotiká, prebiotiká, črevnú mikrobiotu, zdravie a výskum mikrobiómu vo svete.
Norbert Bomba pracuje v spoločnosti PerBiotiX, jedinom vedeckom start-upe, ktorý skúma personalizovanú i cielenú moduláciu mikrobiómu a jeho najnovším produktom je cielené probiutikum Allergic plus.
Spoločnosť využila viaceré druhy financovania z fondov Európskej únie, napríklad financovanie v rámci kreatívnych voucherov vytvor.me, prostredníctvom mikropodnikateľskej pôžičky a poradenstva, ktoré je súčasťou Slovak Business Agency.
Vedci z tímu participovali aj na dvoch veľkých medzinárodných projektoch v rámci programu FP7 – ODIN (zameraný na vitamín D) a BACCHUS zameraný na polyfenoly a bio aktívne peptidy v kardiovaskulárnom zdraví. Práve v rámci projektu BACCHUS sa pomerne prekvapivo preukázal účinok flavonoidov (polyfenolov) aj na črevnú mikrobiotu, ktorý sa dal zúžitkovať v produktoch.
V rozhovore sa dočítate:
- čím sa od seba líšia probiotiká a prebiotiká;
- prečo by nám ich výber mal podľa druhu ochorenia poradiť lekár;
- čo sú cielené probiotiká;
- ako podľa obalu probiotík zistiť, či sa ich výrobca riadil výsledkami vedeckých štúdií;
- o pravdepodobnosti, že probiotiká v budúcnosti doplnia antidepresíva a ďalšie lieky;
- o živote Norberta Bombu s Crohnovou chorobou;
- o cielenom probiotiku na podporu črevného mikrobiómu, ktoré by malo zároveň napomôcť prevencii proti alergiám a je dielom spoločnosti PerBiotiX.
Ako sa vašou profesiou stalo prepájanie vedy a výskumu s praxou?
Bolo to jednoduché a logické, pretože som vyrastal v rodine vedca. Môj otec je Alojz Bomba – doktor vied, ktorý sa už 40 rokov zaoberá výskumom mikrobiómu. Priviedol ma do nádherného a tajomného sveta mikroorganizmov, o ktorom sme sa veľa rozprávali. Síce som v sebe nenašiel dostatok trpezlivosti a mozgovej kapacity, aby som sa stal vedcom, vždy som bol jeho najväčším obdivovateľom. Neskôr sme začali aj spolupracovať. Snažil som sa mu všemožne pomôcť, aby dosiahol svoje vedecké ciele. Otec založil konferenciu IPC, prvú a dodnes najväčšiu medzinárodnú vedeckú konferenciu na tému probiotík, prebiotík a črevného mikrobiómu, ktorú spolu organizujeme.
O probiotikách a prebiotikách
Aký je rozdiel medzi prebiotikami a probiotikami?
Rád prirovnávam mikrobióm k zoologickej záhrade alebo živočíšnej ríši. Probiotiká, ktoré sú živými mikroorganizmami, si možno predstaviť ako živé zvieratá a prebiotiká ako ich potravu. Prebiotiká sú totiž zložky, ktoré dokážu vyživovať konkrétne baktérie. Definícia hovorí, že prebiotická zložka musí byť výživou prospešná a špecificky viazaná na konkrétny druh baktérií.
Keď sa v lete v Bratislave uskutočnila IPC konferencia o probiotikách a črevnom mikrobióme, vedci, ktorí na nej prednášali, sa zhodli, že k probiotikám by sa malo pristupovať ako k liekom, a teda by ich mali predpisovať lekári. I dnes nám ich síce odporúčajú lekári ako doplnok k antibiotickej liečbe, avšak zväčša len povedia, aby sme si kúpili nejaké probiotiká. Ich zloženie ale pritom býva rôzne. Aký to môže mať na pacienta dosah, keď si ich kupuje naslepo?
Predstavte si, že by to rovnako fungovalo s antibiotikami. Prišli by ste do lekárne, vypýtali by ste si antibiotiká a dostali by ste tie, ktoré si ľudia najviac kupujú alebo sú najlacnejšie. Je to nezmysel, pretože každé antibiotikum má špecifický účinok na konkrétny orgán a konkrétnu chorobu. To isté platí aj pre probiotiká. Musíme presne vedieť, aké baktérie ich prostredníctvom prijímame a na čo vplývajú. Lekár by mal mať teda nad druhom probiotík kontrolu.
V lepšom prípade nám bežné probiotiká z lekárne iba nezaberú. V horšom prípade nám môžu ublížiť. Niektoré probiotické kmene sú kontraindikované, čiže sa nesmú pri niektorých chorobách užívať. Napríklad ľudia ako ja, ktorí majú Crohnovu chorobu, nemôžu užívať veľmi populárny kmeň Lacticaseibacillus rhamnosus GG, ktorý je silne protizápalový, avšak kontraindikovaný pri Crohnovej chorobe. Znamená to, že pre nás môže byť nebezpečný.
Prečo by mali probiotiká odporúčať lekári
Zakorenila sa v nás predstava, že probiotiká pomáhajú obnovovať mikrobióm, ktorý antibiotiká narušia. Dajú sa rozdeliť do nejakých skupín podľa toho, na čo pomáhajú?
Probiotiká dokážeme rozdeliť na skupiny rôznym spôsobom. Môžeme hovoriť o cielených probiotikách, v prípade ktorých bol vedeckým a klinickým výskumom preukázaný účinok na konkrétnu chorobu. Majú teda jasný cieľ. Napríklad určité probiotické kmene zlepšujú prejavy pri rôznych alergiách. Na základe toho dokážeme vytvoriť združenie baktérií, ktoré cielene pomáhajú pri úprave nášho mikrobiómu, čím zmiernime prehnané alergické reakcie na určité podnety.
Dá sa to s probiotikami aj prehnať?
Samozrejme, aj probiotikami sa možno predávkovať. Preto sa pri výskume každého kmeňa zisťuje, pri akej dávke funguje. Nadmerné užívanie probiotík si môžeme predstaviť ako ľudskú spoločnosť. Ak je v nej každé zamestnanie zastúpené rovnako, všetko krásne funguje. Napríklad policajti sú pre spoločnosť prospešní, lebo nás chránia a udržiavajú poriadok. Keby ich počet výrazne stúpol, začali by sa nudiť a mohli by vykonávať aktivity, ktoré, naopak, zvyšku spoločnosti škodia. Aj priveľa zdravého škodí. Všetko je to o dávke.
Existuje aspoň nejaká rada, ako sa pri ich výbere zorientovať, kým sa na to bežne všeobecní lekári nešpecializujú?
Pýtať sa v lekárni, koľko miliárd baktérií sa nachádza v danom produkte, je zbytočné. Dôležitý je správny pomer každej baktérie. Úplne najjednoduchšie sa dokážeme v lekárni orientovať nasledovne. Ak vidíme preparát, ktorého probiotické kmene sú pomenované iba dvoma slovami (napr. Bifidobacterium lactis), vieme usúdiť, že to výrobca nemyslí úplne vážne. Potrebný je vždy aj tretí údaj (napr. Bifidobacterium lactis BB-12), ktorý môže byť označený písmenami alebo číslicami. Ak sú teda probiotické kmene pomenované tromi menami, výrobca tvoril preparát na základe vedeckých štúdií a dôkazov.
Tím, ktorý stojí za vývojom personalizovaných probiotík. V strede je vedec MVDr. Alojz Bomba, DrSc., vpravo jeho syn Ing. Norbert Bomba, ktorý sa stará o transfer technológií do praxe, a vľavo Martin Haranta, výkonný riaditeľ spoločnosti PerBiotiX, v ktorej spolu pracujú. Zdroj: PerBiotiX
Čo naznačuje výskum o budúcnosti probiotík a prebiotík
Ako sa vyvíjajú probiotiká a prebiotiká pre obnovu mikrobiómu po liečbe antibiotikami a ako napríklad pre človeka s nejakou dlhodobou črevnou chorobou?
Liečba antibiotikami je veľmi zásadný zásah do zloženia mikrobiómu. Zlikviduje nielen patogénne (choroboplodné) baktérie, ale aj probiotické (zdraviu prospešné). Pokiaľ neurobíme rozbor mikrobiómu, nevieme určiť chýbajúce baktérie. Existujú preparáty, ktoré nemajú vysoké dávky a pestré zloženie kmeňov. Tie sa teoreticky dajú využiť, ale aj tak vždy musíme zohľadňovať zdravotný stav a diagnózu. Iným riešením je rozvinúť baktérie, ktoré sa starajú hlavne o nepriepustnosť črevnej steny a rovnováhu mikrobiómu. Je to v podstate prebiotikum, ktoré vyživuje baktérie a pôsobí na rozvoj najmä zdraviu prospešných zložiek. Tiež sme vyvinuli tento typ prebiotík, nazývame ho flavobiotikum.
Ak by sme chceli zájsť viac do vedy a urobiť profesionálnejší zásah do mikrobiómu, vytvárame personalizované probiotiká. Rozborom vzorky stolice zistíme, ktoré bakteriálne kmene črevo osídľujú. Na základe toho sa rozhodujeme, ktoré tam budeme dopĺňať, pričom zohľadňujeme aj zdravotný stav pacienta, s akými alergiami, chronickými chorobami a autoimunitnými ochoreniami zápasí. Tomu prispôsobujeme celé zloženie pestrej dávky probiotických baktérií a prebiotík.
So zväčšujúcimi sa vedeckými poznatkami o mikrobióme prichádzajú vedci na to, že niektoré probiotiká môžu zmierňovať depresie a úzkosti. Ako ďaleko je výskum v tomto smere? Je reálne, že raz probiotiká nahradia antidepresíva?
Nárast týchto vedeckých poznatkov sledujeme už viac ako dvadsať rokov. Keď sme organizovali prvú medzinárodnú vedeckú konferenciu IPS o probiotikách a črevnom mikrobióme, týchto poznatkov bolo ešte pomerne málo. Konferenciu sme opakovali až po štyroch rokoch, keď sa nazbierali nové informácie. Toto odvetvie vedy rástlo pomerne pomaly. Dnes už však pozorujeme rapídny nárast poznatkov a konferencia sa organizuje každý rok. Konferencií zameraných na uvedenú problematiku sa koná mnoho aj po celom svete a ročne pribudne viac ako 3000 štúdií o probiotikách, prebiotikách a črevnom mikrobióme.
Ľudský mikrobióm, genetický materiál všetkých mikróbov, ktoré žijú na ľudskom tele aj v ňom. Zdroj: iStockphoto.com
Je reálne, že probiotiká doplnia antidepresíva. Dnes sa už výskum uberá smerom k produktom, keď sú baktérie vyrobené na farmakologickej úrovni, a ide teda o lieky (LPBs). Ich výskum, výroba a testovanie je rovnaké ako v prípade akýchkoľvek iných liekov. To znamená, že podstupujú veľký predklinický a následne klinický výskum a budú registrované ako ostatné lieky. Dúfame, že vďaka nim bude možné liečiť i alergie, ulceróznu kolitídu a iné ochorenia.
Neustále sa skúma tiež os črevo – mozog, na ktorej komunikuje mozog s naším črevom a našimi črevnými baktériami. Väčšina tejto komunikácie smeruje práve z čreva do mozgu. Čiže to, ako sa cítime, vnímame, myslíme a aké máme nálady, do veľmi veľkej miery závisí od čreva a od stavu nášho črevného mikrobiómu.
Dobré rady pre ľudí s Crohnovou chorobou
Netajíte, že trpíte Crohnovou chorobou, autoimunitným chronickým ochorením tráviaceho traktu, na ktoré neexistuje liek. Zaujímate sa o jej výskum aj liečbu a vraj si s ňou viete celkom dobre poradiť úpravou stravy.
S mojou Crohnovou chorobou som sa skamarátil. Povedal som si, že to nie je koniec sveta, ale začiatok lepšieho života. Nevieme ju síce vyliečiť, ale dokážeme prostredníctvom mikrobiómu efektívne zlepšiť kvalitu života pacientov.
Vraj viete vysvetliť dve fázy Crohnovej choroby prostredníctvom receptov. Aké sú to fázy a akú stravu v nich odporúčate?
Jednu fázu predstavuje obdobie pokoja (remisia). V ňom sa my, ktorí máme Crohnovu chorobu, môžeme pripravovať a pracovať so svojím mikrobióm. Mali by sme ho pripravovať tak, aby sme neprišli do obdobia vzplanutia (relaps). Ak už nastane, nasleduje veľmi prísna diéta. Z výživových doplnkov vtedy nemôžeme brať takmer nič. Výnimkou sú napríklad flavobiotiká na báze flavonoidov, ktoré nepôsobia dráždivo, a preto majú veľmi malé až žiadne vedľajšie účinky. Musíme dávať veľmi veľký pozor, aby sme chorobu upokojili a dostali sa späť do fázy remisie.
Ak sme v remisii, môžeme brať rôzne výživové doplnky, čo je dokonca žiaduce, pretože pri Crohnovej chorobe je znížené vstrebávanie niektorých vitamínov a mikronutrientov. Môžeme užívať aj probiotiká, ale tu si treba dávať obrovský pozor! Niektoré probiotické kmene zhoršujú priebeh tejto choroby. Musíme presne vedieť, ktoré kmene si dodáme, preto je lepšie užívať personalizované alebo cielené probiotiká, prípadne prebiotiká na znižovanie prejavov symptómov choroby.
Čo sa týka stravy, pri Crohnovej chorobe sa predpokladá laktózová intolerancia. To znamená, že sa nemusí prejavovať, ale aby sme črevo nedráždili, konzumujeme ako náhradu mlieka bezlaktózové alebo rastlinné. Okrem toho taktiež produkty, ktoré sú mliečneho pôvodu, ale laktózu neobsahujú, napríklad dlho zrejúce tvrdé syry alebo biely kyslý jogurt, ktorý nám pomáha laktózovú intoleranciu lepšie znášať. Tiež je sťažené trávenie tuku. Kedysi sa odporúčalo vyhýbať sa aj vláknine. Dnes už je táto teória prežitá a vlákninu zaraďujeme do jedálneho lístka, ideálne pod dohľadom výživového terapeuta. Musí byť vyškolený a certifikovaný na výživu spojenú s týmto ochorením, nie je to bežný výživový poradca zo sociálnych sietí alebo fitness centra.
O novom cielenom probiotiku
Aktuálne so svojimi kolegami uvádzate na trh cielené probiotikum na podporu črevného mikrobiómu, ktoré by malo zároveň napomôcť prevencii proti alergiám. Prezraďte, ako ste naň prišli, ako sa overoval jeho účinok na ľuďoch a aké dosahuje výsledky.
V roku 2013 publikoval môj otec koncept nápravy črevného mikrobiómu za určitým zdravotným cieľom. Ak máme konkrétnu diagnózu, ktorú chceme, aby organizmus lepšie zvládal, dokážeme vytvoriť konkrétne probiotické kombinácie s rôznymi druhmi prebiotík, vlákniny alebo iných zložiek. Tie podporujú rast jednotlivých baktérií. Vytvoríme cielené probiotikum alebo prebiotikum, čiže zamerané na konkrétnu diagnózu.
Ak toto vopred nevieme, potrebujeme zistiť, čo vyžaduje konkrétny človek doplniť do mikrobiómu. To zistíme z rozboru vzorky stolice, čiže sa dozvieme, aké zloženie mikrobiómu daný človek má, a zohľadníme jeho diagnózy alebo zdravotnú anamnézu. Pri kombinácii probiotických kmeňov vychádzame z klinických a vedeckých štúdií.
Nový preparát s názvom Allergic plus, ktorý sme teraz uviedli na trh, je cieleným probiotikom. Je súborom probiotických baktérií a prebiotík, ktoré navzájom podporujú svoje osídľovanie a účinnosť. Tieto baktérie pôsobia ako tréneri nášho imunitného systému, a to najmä preto, aby nevnímal niektoré alergény a nereagoval prehnanou reakciou. Zlepšujú tým kvalitu života alergika, pretože ho zbavujú nepríjemných prejavov, ako sú senná nádcha, alergická nádcha, ekzémy, pálenie očí, prehnaný výtok z nosa a podobne.
