Korektný jazyk. Hovorí sa mu aj citlivý, vyvážený, slovom nediskriminačný. Momentálne je v móde slovo inkluzívny.
Takže inkluzívny jazyk. Očakáva sa od neho, že nebude ubližovať, bude – naopak – solidarizovať so všetkými ľuďmi. Keď som pred desaťročiami študovala slovakistiku, osvojila som si, že jazyk je „nástroj“ na učenie sa a na dorozumievanie sa jeho používateľov. Zafixovala som si to. Pritom dodnes si myslím, že nástroje neubližujú. Ublížiť (sebe či druhým) môžu len ľudia, keď ich nevhodne používajú.
Študentstvo a občianstvo
Nedávno som sa zamyslela nad rodovo vyváženým jazykom. Som vysokoškolská učiteľka. Tak som začala dôslednejšie uvažovať, či je správne hovoriť o študentoch alebo o študentstve (veď študent je mužského rodu a to diskriminuje ženy). Korektný musí byť určite výraz študentstvo. Následne mi začalo behať po rozume, či je korektné označovať ľudí vykonávajúcich prácu v istom zamestnaní ako zamestnanci či radšej ako zamestnanectvo.
A ako je to s občanmi? Vážení občania, prepáčte, ale robíte problémy slovenským pravidlám tvorenia slov! Ako vás mám inkluzívne nazvať, keď výraz občianstvo je už obsadený a pomenúva príslušníka štátu, nie spoločenstvo mužov a žien majúcich istú štátnu príslušnosť? A vôbec, je v poriadku slovo príslušník? Veď diskriminuje ženy! Žeby sme sa mali prikloniť k výrazom občianstvo a príslušenstvo?
Budem korektná a priznávam, že nemusím objavovať koleso. Koleso je už objavené a aj môj problém je vyriešený. Namiesto môjho unáhleného konštruktu občianstvo múdri ľudia vytvorili „vetvené“ značenie občania a občianky (alebo naopak?). A ak chceme byť navyše aj zdvorilí, namiesto špekulatívneho výmyslu príslušenstvo (žien a mužov) má byť príslušníčky a príslušníci.
Nedá mi to a uvažujem ďalej. Ale je to dostatočne rodovo korektné? Čo ak sa nájde menšinová časť našej spoločnosti/nášho spoločenstva, ktorej/ktorému nestačí podvojná ponuka diferencujúca len dva rody.
Navrhujem referendum o correct speech
Nezúfajme si, slovenčina je ohybný jazyk, skúšajme vymýšľať ďalej. Napríklad si predstavme takéto oslovenie a nasledujúci text: „Vážené občianky, vážení občania, vážené ostatné rody! Pozývame Vás na zhromaždenie občianstva. Alebo rovno na referendum. V ňom sa vyjadríme v tajnom hlasovaní o tom, čo je correct speech. Na hlasovacom listinstve zakrúžkujte, prosím, svoje riešenie: 1. ponechať v slovenčine len neutrum; 2. vytvoriť „všerod“ namiesto doterajších troch rodov; 3. prejsť na english, kde je to vyriešené.
Vari/možno nie som vo svojej fikcii dokonale inkluzívna. Ohýbam nástroj menom slovenčina a pritom sa hrám. Nádejam sa pritom, že nikomu neubližujem. A tak pozývam hrať sa s jazykom aj vás! Nejde o výsostnú doménu jazykárov. Veď hra je korenie života. Bez nej by bol život príliš vážny a možno občas aj smutný. Dohrania, milé čitateľstvo alebo Dovidenia na stretnutí Oži v koži (nielen) vysokoškolákov/vysokoškoláčok/vysokoškolstva!
Autorka: Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., Katedra slovenského jazyka a teórie komunikácie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave