Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Hravá slovenčina alebo Nie sú hejty ako hejty

VEDA NA DOSAH

Poznáte satinskovské čučoriedky či opak slova teplomriavky? A viete si predstaviť profil románového lekára, ktorý sa volá doktor Lojkopúň?

Moderátor Marcel Forgáč sprevádza televíznou očkovacou lotériou Byť zdravý je výhra. Zdroj: RTVS.png

Očkovaciu lotériu Byť zdravý je výhra, ktorou sprevádza moderátor Marcel Forgáč, ľudia na facebookovej stránke doslovníčka.sk pohotovo premenovali na zlotériu – verejnú zlosovaciu hru, ktorá prinesie viac zla ako dobra, alebo loadériu – verejnú hru vysielanú s oneskorením. Zdroj foto: RTVS

Kto by nepoznal knihu Júliusa Satinského Čučoriedkareň s rozkošnými besednicami o mladých dievčatách, „sedemnástkach“ – čučoriedkach?! Pán Pavel Branko, iný milovník slovenčiny so zmyslom pre jazykovú kreáciu, prišiel na viaceré „diery“ v slovenčine, keď sa zamýšľal, prečo k slovám, napríklad zimomriavky, záškodníctvo či sebakritika nejestvujú ich opačné náprotivky teplomriavky, predškodníctvo či tebakritika. Osobitnú kategóriu predstavujú profesionálni jazykoví „umelci“ – spisovatelia či prekladatelia. Medzi nimi je aj legendárny prekladateľ románu G. Chevalliera Zvonodrozdovo Blahoslav Hečko, ktorý stvoril slovenský variant pomenovania nie najšikovnejšieho lekára doktora Lojkopúňa či barónky Horenosovej z Radodajova.

Ľudia sa radi hrajú. Aj so slovíčkami

Slovenčina nemá len „vážnu“ tvár. Isteže, v texte zákonov, zmlúv či politických deklarácií by sme márne hľadali zábavné jazykové kreácie. Verejnému životu prináleží „seriózny“ jazyk. Pravda, v živote sú nielen verejné, ale aj súkromné či neoficiálne situácie a s nimi prirodzene harmonizuje aj naša reč.

Svoje o tom vedeli vyššie spomenutí (už nežijúci) majstri slova. A svoje o tom vie každý, kto má cit pre jazykovú hru. Napríklad hru na tvorenie nových (príležitostných) slov. K takým milovníkom hravej slovenčiny iste patrí prevádzkovateľ facebookovej stránky doslovníčka.sk. Slová sem pribúdajú s podporou sympatizantov operatívne, prakticky okamžite, najmä ak na to vznikne verejne silný podnet. Porovnajte najnovšie „prírastky“ zlotéria – verejná zlosovacia hra, ktorá prinesie viac zla ako dobra či variant loadéria – verejná hra vysielaná s oneskorením, alebo aj popapulista – politik, ktorý si za svoju páčivú politiku zaslúži facku.

Pravda, kreácia nereflektuje len celospoločenské námety, ľudová tvorivosť nemá hranice, ako to signalizujú slová typu: dedináčik – starý otec, dedko, ktorý má jediné vnúča, hejty – oslovenie neznámej osoby v neformálnej situácii či ucpávanka – utíšenie dieťaťa dojčením.

Obal knihy Danka a Janka a obal knihy Dobrodružstvá s krtkom. Zdroj: www.databazeknih.cz; www.albatrosmedia.cz

Aj mená postáv z rozprávkových kníh môžu poslúžiť pre rytmickú hru s textom Zdroj: www.databazeknih.cz; www.albatrosmedia.cz

„Cvičme“ v rytme

Takými milovníkmi jazykovej hry sú aj početní „anonymovia“ medzi nami, napríklad študenti (nielen) slovenčiny, v podaní ktorých môže vyzerať ozvláštnenie slovenského textu pre deti takto rytmicky:
Moja obľúbená rozprávková kniha sa volá Vranka Danka/Janka/Tárajka.
A ja mám rada všetky zajačie príbehy: o zajkovi Hrajkovi/Bojkovi/Pobehajkovi, o zajačikovi Ušiačikovi/Strašiačikovi/Neposlušniačikovi aj zajovi Majovi/Hrajovi/Bojovi. Včielka Elka/Jelka/Danielka/Mielka na lúke opeľuje  kvietky. Krtko Vrtko/Rudko/Radko stavia v záhrade kopčeky a užovka Slížovka/Plíživka/Dúhovka sa vinie v tráve.

Napokon aj samotné dieťa, školopovinný žiak, dokáže kreatívne vymyslieť pomenovanie napríklad psa ako blchonosiča, mačkolapača či kostižrúta alebo počítač vie „onálepkovať“ výrazmi ako časožráč či zrakokazič.

A čo vy, milí čitatelia? Máte aj vy svoje námety na jazykové hry s novými príležitostnými slovami? Napíšte mi o nich.

Vaša Oľga Orgoňová, olga.orgonova@gmail.com.

Oľga Orgoňová

  • 1981 – 1986 vyštudovala učiteľstvo v odbore slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 1986 pôsobí na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú od roku 2007 vedie. Prednáša lexikológiu a štylistiku slovenského jazyka, lingvistickú pragmatiku, rétoriku a podobne.
  • V rokoch 1998 – 2001 bola lektorkou slovenského jazyka a kultúry na Univerzite Michel de Montaigne Bordeaux III vo Francúzsku.
  • Napísala monografie Slovensko-francúzske jazykové vzťahy (2002) a Galicizmy slovenčine (1998). Spoluautorsky sa podieľala na tvorbe vysokoškolskej učebnice Používanie jazyka (2010), skriptách Lexikológia slovenčiny (2011, druhé vydanie 2012), monografii Interakčná štylistika (2018) a ďalších tituloch.
  • V roku 2011 spolu s pedagógmi a študentmi z Katedry slovenského jazyka FF UK založila občianske združenie Slovenčina.

Zdroje: FF Univerzity Komenského, juls.savba.sk, OZ Slovenčina

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.