Prečo je tento úzky prieliv dôležitou križovatkou pre svetovú ekonomiku a ako konflikt s Iránom ohrozuje stabilitu energetických tokov?
Spektrorádiometer s miernym rozlíšením (MODIS) na palube satelitu Terra úradu NASA zhotovil v roku 2018 záber, ktorý ukazuje Hormuzský prieliv a polostrov Musandam z výšky. Zdroj: Wikimedia Commons
Hlásené potopenia viacerých iránskych vojnových lodí americkými raketami v Ománskom zálive pripomínajú, že konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom nemá len letecký, ale aj námorný rozmer. Boje sa začali 28. februára 2026 sériou izraelských a amerických útokov na iránske ciele a postupne sa rozšírili po celom regióne.
Zasiahnuté mali byť aj dve ďalšie plavidlá, pravdepodobne tankery, v blízkosti strategického Hormuzského prielivu. Hoci detaily incidentov zatiaľ nie sú úplne známe, je zrejmé, že práve tento úzky morský priechod sa stáva jedným z najcitlivejších bodov celého konfliktu.
Dôležitý energetický uzol sveta
Hormuzský prieliv je kľúčovou bránou z Perzského zálivu do otvoreného oceánu. Denne ním prejde približne pätina svetových dodávok ropy, asi 20 miliónov barelov. To z neho robí najvýznamnejší energetický uzol a jeho zablokovanie môže ochromiť globálny obchod.
Strategických úžin je na svete len niekoľko. Každé narušenie sa okamžite prejaví na cenách energií, burzách aj v dodávateľských reťazcoch. S pokračujúcim konfliktom budú obchodníci, vlády aj firmy pozorne sledovať vývoj cien ropy a plynu.
Hrozba blokády
Po útokoch USA a Izraela Irán oznámil lodiam v oblasti, že prieliv je uzavretý. Fyzicky by však bolo jeho úplné zablokovanie náročné – lodné trasy sú síce široké len asi tri kilometre, no región je pod silnou kontrolou amerického námorníctva. Najradikálnejším krokom by bolo zamínovanie plavebných dráh, čo by však bolo riskantné a technicky zložité.
Na zastavenie dopravy však netreba oficiálnu blokádu. Stačí rastúca hrozba. Keď poisťovne zvýšia rizikové prirážky a kapitáni vyhodnotia situáciu ako nebezpečnú, lode jednoducho zostanú stáť. Veľké prepravné spoločnosti už tranzit cez prieliv dočasne prerušili a odporučili plavidlám vyhľadať bezpečné útočiská.
Prístavy v pohotovosti
Sledovanie lodnej dopravy ukazuje, že pohyb v oblasti sa spomaľuje. Niektoré plavidlá čakajú na vstup do Perzského zálivu, iné menia trasu. Britské centrum UKMTO varovalo pred zvýšeným rizikom mylnej identifikácie, najmä v blízkosti vojenských jednotiek.
Po tom, čo trosky zostrelenej rakety spôsobili požiar v najväčšom blízkovýchodnom prístave Džebel Ali v Dubaji, niektoré prístavy dočasne prerušili prevádzku. Aj tam, kde zostávajú otvorené, rastúca neistota narúša logistiku a zvyšuje náklady.
Narušenie širokého dodávateľského reťazca
Hormuzský prieliv je doménou ropných tankerov a lodí prepravujúcich skvapalnený zemný plyn. Menej známym faktom je, že cez prieliv prechádza aj približne tretina svetového obchodu s hnojivami. Narušenie tak zasahuje nielen energetiku, ale aj poľnohospodárstvo a potravinové reťazce.
Hormuzský prieliv má dĺžku 150 kilometrov, v najužšom bode dosahuje šírku iba 54 kilometrov a jeho hĺbka sa pohybuje od 10 do 220 metrov. Je jednou z najdôležitejších námorných trás na svete – prechádza ňou až 20 percent svetového obchodu s ropou. Zdroj: Wikimedia Commons
Hlavnými odberateľmi ropy a plynu z tejto trasy sú Čína, India, Japonsko a Južná Kórea. India, ktorá približne polovicu ropy dováža práve cez tento prieliv, už aktivovala núdzové plány. Alternatívy sú však obmedzené. Hoci Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty disponujú obchvatovými ropovodmi, ich kapacita pokrýva len zlomok bežného objemu prepravy.
Celosvetový dosah
S ropou a plynom sa obchoduje globálne, preto aj krajiny, ktoré energiu z Perzského zálivu priamo nedovážajú, dozaista zasiahne rast cien. Očakáva sa, že cena ropy môže vyskočiť až k hranici 100 dolárov za barel. Kartel OPEC prisľúbil mierne zvýšenie ťažby ropy v snahe stabilizovať trh, no možnosti skupiny krajín sú obmedzené, keďže kľúčoví členovia sú ovplyvnení dôsledkami útokov na Irán.
Vyššie ceny energií sa premietnu do cien pohonných hmôt, vykurovania aj výrobných nákladov firiem. To môže spôsobiť ďalšie narušenie dodávateľských reťazcov, ktoré už oslabila pandémia a vojna na Ukrajine. Čím dlhšie bude neistota trvať, tým väčšie a hlbšie budú ekonomické škody.
Všetky scenáre sú možné
Najhorším scenárom vývoja okolo Hormuzského prielivu by bolo potopenie veľkého tankera priamo v prielive. To by mohlo spôsobiť ekologickú katastrofu a na dlhší čas zablokovať prepravu.
Dlhodobá nestabilita by však mohla byť ničivá pre svetovú ekonomiku. Kým v minulosti sa uzavretie prielivu zdalo nepravdepodobné pre možné globálne následky, súčasná situácia je iná. Ak je cieľom útokov zmena režimu v Teheráne, iránske vedenie môže považovať ekonomický tlak na svet za prijateľnú cenu v boji o vlastné prežitie.
Zdroje: BBC, U.S. Energy Information Administration, Nature, Lloyd’s List, kpler, Reuters
(zh)
