Majú obrátiť pozornosť na humanizáciu v psychiatrii. Projekt vítajú odborníci, nemocnice aj pacienti.
Strom úprimnosti a odkazov pre pacientov. Zdroj: Seesame
Už od roku 1992 vyhlasuje Svetový deň duševného zdravia každoročne Svetová federácia duševného zdravia v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
„Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o otázkach duševného zdravia na celom svete, ako i mobilizovať úsilie na jeho podporu a tiež akcentovať rovnocennosť problematiky duševného zdravia so zdravím telesným,“ opisuje doc. MUDr. Ľubormíra Izáková, PhD., hlavná odborníčka MZ SR pre psychiatriu.
„Tento výnimočný deň si pripomíname pravidelne aj na Slovensku. V tomto roku sme sa ho rozhodli venovať podmienkam psychiatrickej hospitalizácie. Ide o tému, ktorá je v očiach verejnosti dlhodobo stigmatizovaná, veľa sa o nej hovorí, no zároveň otvára otázky potreby humanizácie v psychiatrii,“ dopĺňa docentka Izáková.
Tohtoročný Svetový deň duševného zdravia na Slovensku upriamuje svoju pozornosť na humanizáciu v psychiatrii. Pri tejto príležitosti bol predstavený pilotný projekt zavádzania stromov úprimnosti a odkazov pre pacientov na prvých slovenských psychiatrických klinikách univerzitných nemocníc. Projekt vítajú odborníci, nemocnice aj pacienti. Investovať do humanizácie v psychiatrii plánuje i Ministerstvo zdravotníctva SR.
Stromy s odkazmi pre pacientov
Slovenskí odborníci siahli po medzinárodnom, overenom modeli bezpečnej psychiatrickej starostlivosti. „Ide o tzv. model Safewards, ktorý zahŕňa viaceré odporúčania na zlepšenie terapeutického vzťahu s pacientom. A jedným z nich, ktorý sme sa rozhodli realizovať aj na Slovensku, je Strom odkazov,“ opisuje východiská projektu predsedníčka Sekcie sestier pracujúcich v psychiatrii, doc. Mgr. Martina Dubovcová, PhD., MPH.
Stromy odkazov pre pacientov zaviedli na svojich pracoviskách prvé slovenské psychiatrické kliniky univerzitných nemocníc. Projekt spočíva v zanechávaní odkazov od pacientov, ktorí z oddelenia odchádzajú. Ich odkaz môže podľa doc. Dubovcovej veľmi pomôcť novým pacientom.
„Mnohí pacienti prichádzajú na lôžkové oddelenie v akútnom stave, stave hlbokej beznádeje a s obavami. Nevedia, čo očakávať, svoje pocity často maskujú. Práve odkazy od predchádzajúcich pacientov im môžu dodať nádej a pozitívny účinok toho, čo im o účele a prínosoch hospitalizácie hovorí personál,“ vysvetľuje docentka Dubovcová.
Môžu sa pridať aj ďalší
„Som veľmi rád, že práve Univerzitná nemocnica v Bratislave patrí medzi prvé nemocnice, ktoré sa rozhodli aplikovať tento inovatívny model na našich dvoch psychiatrických klinikách. Verím, že budeme inšpiráciou aj pre ďalšie nemocnice,“ uvádza MUDr. Alexander Mayer, PhD., MPH, MHA, riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Okrem Bratislavy sa v pilotnej fáze do projektu zapojila aj Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice v Martine a dve psychiatrické kliniky Univerzitnej nemocnice v Košiciach. „Boli by sme veľmi radi, ak by postupne aj na ostatných psychiatrických klinikách a oddeleniach vyrástli takéto stromy,“ vyzýva docentka Izáková, jedna z iniciátorov projektu.
Do humanizácie v psychiatrii by malo ísť skoro 11 miliónov eur
Ministerstvo zdravotníctva na začiatku októbra avizovalo vyhlásenie troch investícií z Plánu obnovy a odolnosti SR pre kvalitnejšiu starostlivosť o duševné zdravie. Jednou z nich je tiež investícia do humanizácie oddelení v ústavnej psychiatrickej starostlivosti, do ktorej podľa rezortu poputuje najvyššia suma, takmer 11 miliónov eur.
„Uvedené tri výzvy sú jednou z odpovedí na zaostávanie v oblasti starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku. Spoločne výzvy tvoria kompaktný celok. Spájajú rozšírenie dostupnosti pomoci, zvýšenie kvality diagnostiky a samotné prostredie, v ktorom sa pacienti liečia,“ pripomenul na tlačovej konferencii k Svetovému dňu duševného zdravia prof. Róbert Babeľa, štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR.
Zdroj: TS Seesame
(GL)
